Rakovina obličiek: Príčiny, symptómy, terapia

Stručný prehľad

  • Čo je rakovina obličiek (karcinóm obličiek)? Malígny nádor obličky, pričom najčastejším variantom je rakovina obličkových buniek (karcinóm obličkových buniek). Väčšina pacientov sú starší muži.
  • Symptómy: Najprv zvyčajne žiadne, neskôr zvyčajne krv v moči a bolesť obličiek/boku. Nádor môže byť hmatateľný. Ďalšie možné príznaky: Únava, horúčka, nechutenstvo, chudnutie, anémia, vysoký krvný tlak a prípadne príznaky metastáz ako bolesť kostí, dýchavičnosť, bolesti hlavy atď.
  • Príčiny: Nie sú presne známe. Rizikovými faktormi sú fajčenie, obezita, vysoký krvný tlak, konečné štádium zlyhania obličiek, genetická predispozícia a pokročilý vek.
  • Diagnostika: Konzultácia medzi lekárom a pacientom, fyzikálne vyšetrenie, laboratórne testy, zobrazovanie (ultrazvuk, počítačová tomografia, magnetická rezonancia), v prípade potreby biopsia. Ďalšie vyšetrenia na šírenie nádoru.
  • Terapia: Chirurgické odstránenie, ak je to možné. Ak je nádor malý, aktívne monitorovanie alebo ablatívna terapia (napr. zničenie chladom). V pokročilých štádiách ako alternatíva alebo popri operácii, medikamentóznej terapii, rádioterapii.
  • Prognóza: Pomerne dobrá, ak sa rakovina obličiek odhalí a lieči včas. Ak však už existujú metastázy rakoviny obličiek, dĺžka života (šanca na prežitie) postihnutých je výrazne nižšia.

Čo je to rakovina obličiek?

Jednoznačne najčastejším variantom u dospelých je karcinóm obličkových buniek (karcinóm obličkových buniek, adenokarcinóm obličky). Vyvíja sa z epitelových buniek nefrónov (nefrón = základná funkčná jednotka obličiek). Existujú rôzne typy karcinómu obličiek: Zďaleka najbežnejší je takzvaný karcinóm z jasných buniek; menej časté sú napríklad papilárny karcinóm a Belliniho duktus.

Tento článok sa týka predovšetkým karcinómu obličkových buniek!

Pod pojem rakovina obličiek spadajú okrem karcinómu obličky aj iné zhubné nádory obličiek. Patrí medzi ne napríklad vzácnejší karcinóm obličkovej panvičky. Vyvíja sa z tkaniva močových ciest, ktoré pochádza z obličiek.

U detí nie je najčastejšou formou malígneho nádoru obličky karcinóm obličky, ale takzvaný nefroblastóm (Wilmsov tumor). Vyvíja sa z buniek, ktoré sa podobajú obličkovým bunkám v embryu, a preto sa označuje ako embryonálny nádor. Celkovo sa však u detí zriedkavo objaví zhubný nádor obličiek.

Metastázy v obličkách a metastázy rakoviny obličiek

V niektorých prípadoch sa zhubné bujnenie v obličke neukáže ako rakovina obličiek, ale metastáza iného typu rakoviny niekde v tele. Takéto obličkové metastázy môžu byť spôsobené napríklad rakovinou pľúc alebo prsníka.

Hneď ako sa vytvoria prvé metastázy, prognóza a šance na uzdravenie sa u pacientov s rakovinou obličiek zhoršia.

Funkcia obličiek

Spárované obličky plnia v tele životne dôležité úlohy: v prvom rade nepretržite filtrujú krv, okrem iného odstraňujú škodlivé látky, ktoré sa potom vylučujú močom, ktorý produkujú.

Obličky tiež pomáhajú regulovať rovnováhu vody a elektrolytov, ako aj acidobázickú rovnováhu. V neposlednom rade produkujú dva hormóny: renín (dôležitý pre reguláciu krvného tlaku) a erytropoetín (podieľa sa na regulácii tvorby erytrocytov).

Viac o týchto úlohách obličiek sa dozviete v článku Funkcia obličiek.

Rakovina obličiek: frekvencia

Rakovina obličiek – zďaleka najbežnejší typ rakoviny obličkových buniek – postihuje najmä starších mužov. Celkovo ide o pomerne zriedkavú formu rakoviny:

V Nemecku zaregistrovalo Centrum pre údaje z registra rakoviny (Robert Koch Institute) v roku 14,029 celkovo 2017 8,864 nových prípadov u 5,165 2.9 mužov a 489,178 XNUMX žien. To znamená, že rakovina obličiek predstavovala v tom roku necelých XNUMX percenta všetkých nových prípadov rakoviny* (XNUMX XNUMX).

Ako spoznáte rakovinu obličiek?

Rakovina obličiek (karcinóm obličkových buniek) často dlho nespôsobuje žiadne príznaky. Prvé príznaky sa zvyčajne objavujú až v pokročilejších štádiách – keď nádor dosiahne určitú veľkosť a/alebo metastázuje do vzdialenejších oblastí: Rakovina obličiek potom často spôsobuje krv v moči (hematúriu) a bolesť v oblasti obličiek alebo bolesti v boku . U niektorých pacientov je možné nádor nahmatať.

Všeobecné príznaky rakoviny obličiek môžu zahŕňať únavu, horúčku, stratu chuti do jedla a nechcenú stratu hmotnosti. Tieto príznaky sú však veľmi nešpecifické – môžu sa vyskytnúť aj pri iných formách rakoviny a mnohých iných ochoreniach.

Medzi ďalšie možné príznaky rakoviny obličiek patrí vysoký krvný tlak (hypertenzia), anémia a zvýšená hladina vápnika v krvi (hyperkalcémia). Dysfunkcia pečene so zvýšením alkalickej fosfatázy (AP) v krvi – známa ako Staufferov syndróm – je typická pre karcinóm obličky.

U pacientov mužského pohlavia sa môže vyskytnúť ďalší príznak rakoviny obličiek: Ak sa nádor rozbije do jednej z obličkových žíl, môže sa vyvinúť kŕčová žila v semenníku (varikokéla).

Metastatická rakovina obličiek: príznaky

Rakovina obličiek: príčiny a rizikové faktory

Príčiny rakoviny obličiek alebo rakoviny obličkových buniek sú stále do značnej miery neznáme. Existuje však množstvo overených rizikových faktorov, ktoré podporujú vznik ochorenia. Tie obsahujú

  • fajčenie
  • obezita
  • Vysoký krvný tlak
  • Terminálna renálna insuficiencia: Ide o chronické zlyhanie obličiek v štádiu 5 (konečné štádium). Možné príčiny zahŕňajú poškodenie obličiek v dôsledku cukrovky alebo vysokého krvného tlaku, ako aj polycystické ochorenie obličiek (genetické ochorenie, pri ktorom sa v obličkách tvoria početné dutiny naplnené tekutinou).
  • Genetická predispozícia: V zriedkavých prípadoch dedičné genetické mutácie prispievajú k rozvoju rakoviny obličiek (hereditárny karcinóm obličky). Najčastejším z nich je von Hippel-Lindauov syndróm spôsobený mutáciami v géne VHL. Výrazne zvyšujú riziko vzniku jasnobunkového karcinómu (najčastejšia forma renálneho karcinómu).

Vyšší vek je spojený aj so zvýšeným rizikom rakoviny obličiek. Strednú dĺžku života a prognózu potom zvyčajne ovplyvňujú sprievodné ochorenia, ktoré sa veľmi často vyskytujú v starobe (napr. kardiovaskulárne ochorenia).

Nejasný vplyv stravy

Väzby medzi nutričnými faktormi a rizikom rakoviny obličkových buniek sú protichodné. Neexistujú ani dôkazy o tom, že by konzumácia ovocia a zeleniny mohla zabrániť vzniku nádorov. V súčasnosti dostupné údaje celkovo neumožňujú vyvodiť žiadne závery o možnom vplyve určitých potravín alebo živín na vznik rakoviny obličkových buniek.

Ako sa diagnostikuje rakovina obličiek?

Karcinóm obličiek (karcinóm obličkových buniek) sa čoraz častejšie objavuje náhodne: V rámci vyšetrení z iných dôvodov (napr. ultrazvukové vyšetrenie alebo počítačová tomografia brucha) sa mnohí pacienti stretávajú so zhubným nádorom obličky. Často je ešte celkom malý, teda málo vyspelý.

V iných prípadoch sa rakovina obličiek diagnostikuje až vtedy, keď symptómy už pokročilého nádoru prinútia pacienta navštíviť lekára.

Lekárska anamnéza a fyzikálne vyšetrenie

V prípade nevysvetliteľných symptómov sa rutinne najskôr zisťuje anamnéza (anamnéza): Lekár sa presne pýta, aké ťažkosti má pacient, aké výrazné sú a ako dlho existujú. Tiež sa bude pýtať na akékoľvek predchádzajúce alebo základné ochorenia.

Na diagnostiku rakoviny obličiek sú však potrebné ďalšie vyšetrenia. Existujú aj vyšetrenia, pomocou ktorých sa dá určiť rozsah rakoviny (napr. prítomnosť metastáz). To je dôležité pre plánovanie liečby.

Laboratórne testy

Laboratórne testy dokážu odhaliť patologické zmeny vo vzorkách krvi a moču pacienta. Pri podozrení na rakovinu obličiek sa zisťujú krvné hodnoty ako krvný obraz, zrážanlivosť krvi a elektrolyty v krvi (ako sodík, draslík, vápnik). Okrem toho sa meria hladina alkalickej fosfatázy (AP), obličkové hodnoty v krvi a moči a pečeňové hodnoty.

Moč sa tiež vyšetruje na prítomnosť krvi (hematúria). Niekedy je tento obsah krvi taký veľký, že moč má viditeľne červenkastú farbu (makrohematúria). V iných prípadoch sa v moči nachádza neviditeľné množstvo krvi (mikrohematúria).

Zobrazovacie postupy

Ak je nádor obličky určitej veľkosti, zvyčajne sa dá zistiť pomocou ultrazvukového vyšetrenia (sonografia). Počítačová tomografia (CT) ponúka oveľa vyššie rozlíšenie obrazu. Je to štandardný postup na detekciu malých nádorov obličiek. Používa sa tiež na určenie rozsahu rakoviny (staging) a na plánovanie chirurgického odstránenia nádoru.

Biopsia

Na diagnostiku rakoviny obličiek (rakovina obličkových buniek) s istotou zvyčajne postačí zobrazovacie vyšetrenie. Ak je však diagnóza aj potom nejasná, je možné odobrať vzorku tkaniva a vyšetriť ju pod mikroskopom (biopsia). Malo by sa to však robiť len vtedy, ak výber liečby závisí od výsledkov vyšetrenia. Ak je, naopak, od začiatku jasné, že sa chirurgicky odstráni napríklad nejasný nádor obličky, vzorka tkaniva by sa predtým nemala odoberať.

Dôvodom je, že odber vzorky je spojený s určitými rizikami (vrátane krvácania). Biopsia obličky sa preto odporúča len v určitých prípadoch – napríklad pri rozhodovaní o liečbe nejasného nádoru obličky. Okrem toho by sa na potvrdenie diagnózy mala alebo môže vykonať biopsia v nasledujúcich prípadoch:

  • pred ablačnou terapiou – teda pred cielenou deštrukciou nádorového tkaniva chladom (kryoablácia) alebo teplom (rádiofrekvenčná ablácia)
  • u pacientov s metastázami pred plánovaným odstránením obličky (cytoreduktívna nefrektómia)

Na rozdiel od toho sa biopsia neodporúča pri cystických nádoroch obličiek (= nádory obličiek s dutinami naplnenými tekutinou). Jedným z dôvodov je potenciálne riziko úniku cystovej tekutiny do zdravého tkaniva počas odberu vzoriek a tým šírenia nádorových buniek.

Biopsia by sa mala vykonať ako biopsia dierovacou ihlou. Pod vedením ultrazvuku alebo CT je jemná dutá ihla „vystrelená“ do nádorového tkaniva cez brušnú stenu pomocou dierovacieho zariadenia, aby sa získala valcová vzorka tkaniva. Mali by sa odobrať aspoň dva takéto tkanivové valce. Pred biopsiou sa pacientovi podá lokálne anestetikum.

Ďalšie vyšetrenia

Po potvrdení diagnózy rakoviny obličiek (karcinóm obličkových buniek) je dôležité zistiť, ako ďaleko sa už rakovina v tele rozšírila (šírená diagnostika). Ktoré vyšetrenia sú na to potrebné a užitočné, závisí od konkrétneho prípadu.

Napríklad všetci pacienti bez príznakov, ktorých nádor obličky je väčší ako tri centimetre, by mali mať počítačovú tomografiu hrudníka (CT hrudníka). Čím väčší je nádor, tým väčšia je pravdepodobnosť metastáz, napríklad v pľúcach.

Pri podozrení na metastázy v mozgu (napr. v dôsledku kŕčov, obrny, bolestí hlavy) sa odporúča magnetická rezonancia lebky (kraniálna MRI). Pre lepšie zobrazenie je potrebné pacientovi pred vyšetrením podať kontrastnú látku.

Ak sú možné príznaky kostných metastáz (napr. bolesť), vyšetrí sa celé telo pacienta pomocou CT alebo MRI (celotelové CT alebo MRI).

Rakovina obličiek: terapia

Najväčší vplyv na typ liečby rakoviny obličiek má štádium nádoru. Pri plánovaní liečby sa však zohľadňuje aj vek pacienta a celkový zdravotný stav.

V zásade sa lokalizovaný (nemetastatický) karcinóm obličky operuje, ak je to možné: Ak je možné zhubný nádor úplne vyrezať, je karcinóm obličky liečiteľný. V niektorých prípadoch malých nádorov obličiek je možné zvoliť aktívny dohľad alebo ablačnú liečbu ako alternatívu k chirurgickému zákroku.

V prípade karcinómu obličky s metastázami už väčšinou nie je možné vyliečenie – teda žiadna kuratívna terapia zameraná na vyliečenie. Namiesto toho ľudia s terminálnym karcinómom obličiek dostávajú paliatívnu liečbu. Cieľom je predchádzať symptómom alebo ich zmierniť, zlepšiť kvalitu života pacienta a predĺžiť jeho život. Na tento účel sú k dispozícii rôzne možnosti liečby.

Napríklad nádor na obličke a jednotlivé metastázy sa môžu liečiť lokálne pomocou chirurgického zákroku a/alebo rádioterapie. Okrem toho sú dostupné lieky na liečbu rakoviny obličiek, ktoré postihujú celé telo (systémová terapia).

Aktívny dohľad

V prípade malobunkového karcinómu obličiek, ktorý ešte nemetastazoval, môže byť liečba obmedzená na aktívny dohľad. Tá spočíva v pravidelných kontrolách, pri ktorých sa pomocou zobrazovacích techník kontroluje rast nádoru.

Takýto aktívny dohľad môže byť užitočný pre pacientov, pre ktorých by chirurgické odstránenie nádoru alebo iné formy liečby rakoviny boli príliš stresujúce – napríklad pacienti s inými ochoreniami a/alebo s obmedzenou dĺžkou života. Aktívny dohľad je tiež možnou stratégiou pre pacientov, ktorí odmietajú chirurgickú alebo ablačnú liečbu (pozri nižšie) pre svoj malý nádor obličiek.

Ak aktívne sledovaný nádor rastie, odborníci odporúčajú chirurgické odstránenie.

Ablatívna terapia

Možnou alternatívou k aktívnemu dohľadu u pacientov s malobunkovým karcinómom obličiek, ako aj s ďalšími ochoreniami a/alebo obmedzenou dĺžkou života je ablatívna liečba. Ide o priamu deštrukciu nádorového tkaniva bez veľkého chirurgického zákroku. Zvyčajne sa to robí pomocou chladu (kryoablácia) alebo tepla (rádiofrekvenčná ablácia):

  • Rádiofrekvenčná ablácia (RFA): Aj tu sa do nádoru obličky zavedie sonda cez brušnú stenu alebo pri laparoskopii. Pomocou striedavého prúdu zohreje rakovinové tkanivo na 60 až 100 stupňov Celzia, čím sa zničí.

V oboch prípadoch sa vloženie a „práca“ sondy monitoruje na obrazovke pomocou zobrazovacích techník (ako je ultrazvuk alebo CT).

Chirurgia: rôzne techniky

Existujú rôzne možnosti a techniky chirurgickej liečby rakoviny obličkových buniek.

Nemetastatická rakovina obličiek: operácia

Chirurgické odstránenie je liečbou voľby pre nemetastatický karcinóm obličkových buniek. Vždy, keď je to možné, ide o operáciu na zachovanie orgánov (čiastočná nefrektómia): Chirurg vyreže iba časť obličky postihnutú rakovinou. Pri tom dbá na to, aby si zachoval čo najviac zdravého obličkového tkaniva.

Zákrok sa zvyčajne vykonáva ako otvorená operácia, teda dlhším rezom (v závislosti od lokalizácie nádoru, napr. na bruchu alebo boku).

Nemetastatický karcinóm obličky nie je možné vždy odstrániť tak, aby zvyšok obličky zostal neporušený. V tomto prípade musí byť odstránený celý orgán, čo lekári nazývajú radikálna nefrektómia. Normálne to však nie je problém – druhá, zdravá oblička dokáže prevziať všetky funkcie obličiek sama.

Ak majú pacienti s nemetastatickým karcinómom obličkových buniek zväčšené lymfatické uzliny, môžu sa chirurgicky odstrániť, aby sa v nich vyšetrili rakovinové bunky. Ak zobrazovacie vyšetrenia pred operáciou alebo počas nej odhalia, že rakovinou je postihnutá aj nadoblička, odstráni sa aj táto.

Metastatická rakovina obličiek: operácia

Ak sa rakovina obličkových buniek už rozšírila do iných orgánov, už sa nedá vyliečiť chirurgickým odstránením. Napriek tomu v niektorých prípadoch môže mať zmysel vystrihnúť malígny nádor obličky. To môže zmierniť príznaky, ako je lokálna bolesť a krvácanie. Operácia môže dokonca predĺžiť prežitie pacienta.

Systémová terapia

V prípade pokročilého a/alebo metastatického karcinómu obličkových buniek sa zvyčajne podávajú lieky proti rakovine, ktoré pôsobia v celom tele (tj systémovo). K dispozícii sú nasledujúce skupiny látok:

  • Inhibítory mTOR (temsirolimus, everolimus): Enzým mTOR je vo všeobecnosti dôležitý pre rast a zásobovanie buniek. Rakovinové bunky obsahujú obzvlášť veľké množstvo tohto enzýmu, a preto môžu nekontrolovateľne rásť a množiť sa. Inhibítory mTOR obmedzujú túto proliferáciu rakovinových buniek.
  • Inhibítory kontrolných bodov: Kontrolné body imunity sú kontrolné body imunitného systému, ktoré podľa potreby obmedzujú imunitné reakcie (napr. proti vlastným bunkám tela). Niektoré rakovinové nádory (napríklad rakovina obličiek) môžu aktivovať tieto „brzdy“ a chrániť sa tak pred útokom imunitného systému tela. Inhibítory kontrolných bodov (ako je pembrolizumab, nivolumab) odstraňujú tieto „brzdy“.
  • Protilátky proti VEGF: Umelo vytvorená protilátka bevacizumab inhibuje určité väzbové miesta pre rastové faktory (receptory VEGF) a tým aj tvorbu nových ciev, ktoré rastúci nádor obličky potrebuje pre svoje zásobovanie.

Lekári rozhodujú od prípadu k prípadu, ktorý liek je pre pacienta s rakovinou obličiek najvhodnejší. Účinné látky sa často kombinujú, napríklad pembrolizumab plus axitinib. Protilátka VEGF bevacizumab sa tiež nepodáva samostatne pri rakovine obličkových buniek. Namiesto toho sa vždy kombinuje s interferónom – účinnou látkou, ktorá pôsobí proti rastu rakovinových buniek.

„Klasickou“ medikamentóznou liečbou väčšiny foriem rakoviny je chemoterapia. Nie je to však možnosť liečby rakoviny obličiek – tj metastatickej rakoviny obličkových buniek – pretože je vo všeobecnosti neúčinná.

Lokálna liečba metastáz rakoviny obličiek

Metastázy rakoviny obličiek (pľúca, kosti atď.) sa tiež často liečia lokálne. Cieľom je buď zvýšiť šance na uzdravenie, alebo – ak je choroba príliš pokročilá – zmierniť príznaky (ako je bolesť) alebo im predchádzať.

V závislosti od lokalizácie, veľkosti a počtu metastáz možno použiť chirurgické odstránenie a/alebo ožarovanie (rádioterapia). Tá môže mať za určitých okolností (napr. pri niektorých mozgových metastázach) aj podobu stereotaktickej rádioterapie. V tomto prípade je malígny nádor ožarovaný veľmi presne z rôznych uhlov s vysokou intenzitou.

Podporná terapia

V závislosti od požiadaviek sa cielene liečia symptómy rakoviny obličiek a ďalšie následky rakoviny alebo terapie rakoviny. Príklady

Táto terapia bolesti môže byť niekedy užitočne doplnená inými liekmi (súbežnými liekmi, ako sú svalové relaxanciá).

V prípade anémie v dôsledku rakoviny alebo liečby rakoviny môžu postihnutí potrebovať transfúziu krvi.

Pacienti s rakovinou vo všeobecnosti často trpia výraznou vyčerpanosťou (únavou). Odborníci odporúčajú v rámci pohybovej terapie individuálne prispôsobený vytrvalostný tréning.

Pacienti s rakovinou obličiek s kostnými metastázami by mali dostávať lieky na prevenciu zlomenín kostí – bisfosfonáty alebo monoklonálnu protilátku denusomab v kombinácii s vápnikom a vitamínom D.

Rakovina obličiek: priebeh ochorenia a prognóza

Väčšinu pacientov zaujíma predovšetkým jedna otázka: dá sa rakovina obličiek vyliečiť? V skutočnosti je prognóza najbežnejšej formy – rakoviny obličkových buniek – relatívne priaznivá v porovnaní s mnohými inými formami rakoviny.

V individuálnych prípadoch však šanca na uzdravenie závisí od toho, aký veľký je nádor na obličke a ako ďaleko sa už v čase diagnózy rozšíril. Platí: čím skoršia diagnóza a liečba, tým lepšia je prognóza rakoviny obličiek.

Vek pacienta a akékoľvek sprievodné ochorenia majú tiež vplyv na šance na uzdravenie z rakoviny obličiek (rakovina obličkových buniek).

Rakovina obličiek: následná starostlivosť a rehabilitácia

Ani po ukončení liečby rakoviny obličiek nezostávajú pacienti sami. Následná starostlivosť a rehabilitácia sú ďalšími krokmi.

domáce ošetrovanie

Absolvovanie odporúčaných kontrolných vyšetrení po rakovine obličiek je veľmi dôležité. Kontrolné vyšetrenia slúžia okrem iného na včasné odhalenie možného relapsu (recidívy) rakoviny obličiek a (nových) metastáz. Je tiež dôležité sledovať funkciu obličiek pacienta.

Následné vyšetrenia bežne zahŕňajú konzultáciu lekára s pacientom (anamnéza), fyzikálne a laboratórne vyšetrenia a zobrazovacie vyšetrenie brucha a v prípade potreby aj hrudníka (ultrazvuk a/alebo počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia).

Ako často a na ako dlho je pacient s rakovinou obličiek pozývaný na kontrolné vyšetrenia, závisí vo veľkej miere od jeho rizika recidívy (nízke, stredné, vysoké). V zásade sa odporúča niekoľko následných stretnutí v priebehu niekoľkých rokov. Spočiatku sa plánujú v kratších intervaloch (napr. každé tri mesiace), neskôr v dlhších intervaloch (ročne).

Rehabilitácia po rakovine obličiek

Podrobnosti rehabilitačného programu závisia od potrieb pacienta. Zakomponované sú však komponenty z rôznych odborov, napríklad z medicíny, psychológie, fyzioterapie, ergoterapie a športovej terapie.

Napríklad lekári na rehabilitácii sa starajú o existujúce vedľajšie účinky liečby rakoviny, ako je poškodenie nervov spôsobené chirurgickým zákrokom (napr. elektroliečbou). Psychologické individuálne a skupinové sedenia a učenie sa relaxačných techník môžu byť nápomocné pri zvládaní psychických následkov, ako sú úzkosť, depresia alebo skľúčenosť. Fyzickú zdatnosť možno zvýšiť prispôsobenou cvičebnou terapiou. Tepelné zábaly, výživové poradenstvo a sociálne poradenstvo (napr. pri návrate do práce) môžu byť tiež súčasťou pestrej škály rehabilitačných opatrení po rakovine obličiek.

Rakovina obličiek: ako sa s touto chorobou vyrovnávate?

Rakovina obličiek je závažné ochorenie. Zvládnutie toho a liečba si od vás ako pacienta vyžaduje veľkú dávku psychickej a fyzickej sily. Môžete pomôcť na rôznych úrovniach, aby ste toto ťažké obdobie zvládli čo najlepšie.

Rakovina obličiek a výživa

Počas liečby rakoviny obličiek budú vaši lekári dohliadať na váš nutričný stav. To im umožní prijať protiopatrenia v prípade existujúceho alebo hroziaceho nedostatku živín. Nutričné ​​poradenstvo alebo nutričná terapia môžu byť potom užitočné – možno aj po ukončení liečby v rámci rehabilitácie.

Pacienti s rakovinou obličiek, ktorí trpia slabosťou obličiek (renálna insuficiencia), musia venovať osobitnú pozornosť svojej vlastnej strave – buď nezávisle od rakoviny, alebo v dôsledku liečby rakoviny. Z dlhodobého hľadiska si musia dávať pozor, aby nekonzumovali príliš veľa bielkovín – ich odbúravanie by mohlo oslabenú obličku (obličky) priveľmi zaťažiť. Odborník na výživu môže poskytnúť rady týkajúce sa potrebných zmien v stravovaní.

Vo všeobecnosti by sa pacienti s rakovinou obličiek mali vyhýbať aj nadmernej konzumácii alkoholu.

Rakovina obličiek a cvičenie

Šport a pohyb neprospieva len telu, ale aj duši. To je dôvod, prečo, ak je to možné, pacienti s rakovinou obličiek by mali počas liečby rakoviny začať s fyzioterapiou a cvičebným tréningom. Počas rehabilitácie by sa malo pravidelne pokračovať v cielenej a individuálne prispôsobenej pohybovej aktivite.

Počas rehabilitácie dostávajú pacienti aj tipy na budúci tréning doma.

Rakovina obličiek a psychologická podpora

Mnohí pacienti a ich príbuzní majú problémy vyrovnať sa so závažným ochorením, akým je rakovina obličiek. Samotná diagnóza môže byť veľkou záťažou. K tomu sa pridávajú stresy a starosti v období liečby rakoviny a následnej starostlivosti.

V takýchto prípadoch môže pomôcť odborná podpora psycho-onkologicky vyškolených špecialistov. Takíto špecialisti sa zameriavajú na duševné a fyzické účinky rakoviny a pomáhajú postihnutým lepšie sa s ňou vyrovnať.

Podľa odborníkov by onkologickí pacienti a ich príbuzní mali mať možnosť využívať psychosociálne poradenstvo a liečbu počas celej fázy ochorenia a liečby. V prípade potreby sa o tom porozprávajte so svojím lekárom! Môžu s vami diskutovať o vašich obavách a obavách a/alebo vám dajú kontakt na vhodné odborné kontakty.

Rakovina obličiek a doplnková liečba

  • Akupunktúra
  • homeopatie
  • terapia imelom
  • hypertermia

Ak by ste chceli takéto metódy používať ako doplnok – teda doplnkovú – ku klasickej („ortodoxnej“) liečbe rakoviny obličiek, mali by ste sa najskôr poradiť so svojím lekárom. Môže vám poradiť o možných rizikách a interakciách.

Nie sú však vhodné ako alternatívne liečebné metódy – odborníci na rakovinu dôrazne neodporúčajú používať akupunktúru atď. ako náhradu klasickej liečby rakoviny obličiek.

Neexistujú žiadne všeobecne zavedené definície pre „doplnkovú medicínu“ a „alternatívnu medicínu“. Tieto dva pojmy sa niekedy používajú zameniteľne. Vo všeobecnosti sa však komplementárne terapie líšia od alternatívnych terapií tým, že nespochybňujú hodnotu a prístup konvenčnej medicíny („konvenčná medicína“), ale považujú sa za komplementárne.