Rakovina štítnej žľazy (karcinóm štítnej žľazy): Chirurgická liečba

Po diagnostikovaní karcinómu štítnej žľazy je potrebné zvoliť nasledujúci prístup v závislosti od histologických nálezov:

Typ karcinómu Relatívna frekvencia Terapia podľa výberu Prognóza
Papilárna štítna žľaza rakovina (PTC). 50-60%, stúpajúci trend
  • Nádor s priemerom <1 cm, dobre ohraničený) → resekcia rovnostranného laloku štítnej žľazy (lobektómia) a lymfadenektómia (regionálna extirpácia) lymfa uzly).
  • Nádor> 1 cm alebo slabé vymedzenie → celkom Tyreodektomie (tyreoidektómia) s lymfadenektómiou.
  • Po operácii rádiojód terapie sa vykonáva (pozri nižšie rádioterapia); L-tyroxín.
 5-ročná miera prežitia: 80-90%.
Folikulárny karcinóm štítnej žľazy. 20 30-%
  • Spolu Tyreodektomie (TT) s lymfadenektómiou.
  • Po chirurgickom zákroku sa podáva rádiojódová terapia (radiačná terapia je uvedená nižšie); L-tyroxín
 Miera päťročného prežitia: asi 5%.
Medulárny karcinóm štítnej žľazy (C-bunkový karcinóm, MTC). približne. 5-10%
  • Spolu Tyreodektomie (TT) s lymfadenektómiou Pozor. Nádor nie je rádiosenzitívny; ak je to potrebné, terapia inhibítormi tyrozínkinázy sa môže uskutočňovať v pokročilých štádiách
 5-ročná miera prežitia: 60-70%.
Anaplastický karcinóm štítnej žľazy (nediferencovaný karcinóm štítnej žľazy). 1 5-%
  • Rádioterapia externým lúčom (rádioterapia, ožarovanie; terapia prvej voľby), zvyčajne sa podáva pred chirurgickým zákrokom alebo prípadne po (zvyčajne v kombinácii s chemoterapiou)
  • Pre lokalizovaný nádor → totálna tyroidektómia s lymfa extirpácia uzla.
 Slabé: stredné prežitie 6 mesiacov

Ďalšie poznámky

  • * Malé papilárne karcinómy štítnej žľazy nevyžadujú okamžité chirurgické odstránenie: bezpečnou voľbou môže byť kontrolované čakanie (stratégia „aktívneho dohľadu“). Pokyny Americkej asociácie štítnej žľazy odporúčajú takýto postup ako alternatívu k okamžitému chirurgickému zákroku na nádory s priemerom menším ako 1.5 cm a TSH hodnota v normálnom rozmedzí. Štúdia ukázala, že nádor objem sa javí ako vhodnejšia na detekciu začínajúceho rastu nádoru ako je priemer nádoru. Pri následnom vyšetrení 29 mesiacov po stanovení diagnózy (sonografiou: hypoechogénne štruktúry s nepravidelnými okrajmi, mikrokalcifikácia alebo predĺžené tvary) vykázalo jedenásť pacientov (3.8%) rast nádoru s priemerom viac ako 3 mm. Do dvoch rokov prekročilo túto hranicu 2.5% a do piatich rokov 12.1%. Zväčšenie nádoru o viac ako 3 mm bolo spojené so zvýšením karcinómu objem viac ako 50%. Rast nádoru - z hľadiska priemeru nádoru - bol pozorovaný u 27% pacientov mladších ako 50 rokov, ale iba u 4.6% pacientov starších ako 50 rokov. Ani nádory s priemerom 1-1.5 cm nie rast častejšie ako malé nádory.
  • Pacienti s lokalizovaným papilárnym karcinómom štítnej žľazy s veľkosťou ≥ 1 cm ako prví objektívne kvantifikovali počet lymfatických uzlín potrebných na posúdenie rizika: Riziko, že pacienti s postihnutými lymfatickými uzlinami boli nesprávne diagnostikovaní ako nodálna negatívna, boli:
    • 53%: ak je slobodný lymfa uzol bol skúmaný.
    • 10%: ak bolo vyšetrených> 6 lymfatických uzlín

    Zohľadnenie štádia a zváženie 90% istoty na vylúčenie prehliadaného postihnutia lymfatických uzlín viedli:

    • Ochorenie T1b: 6 lymfatické uzliny.
    • Ochorenie T2: 9 lymfatických uzlín
    • Ochorenie T3: 18 lymfatických uzlín
  • Enkapsulovaný folikulárny variant papilárneho karcinómu štítnej žľazy (EFVPTC); pacienti s neinvazívnym EFVPTC (= „neinvazívny folikulárny novotvar štítnej žľazy s papilárnymi nukleárnymi znakmi“ (NIFTP)) majú veľmi nízke riziko zlého výsledku, tj. tj lobektómia štítna žľaza (úplné odstránenie jedného z dvoch lalokov štítnej žľazy) je zvyčajne dostatočné.
  • U pacientov s papilárnym karcinómom štítnej žľazy (PTC) sa po celkovej tyroidektómii (TT) disekcia (odstránenie) centrálnej lymfatické uzliny (Engl.Completion Lymph Node Dissection, CLND), trvalý hypoparatyroidizmus (paratyroidná hypofunkcia) bol signifikantne častejší v skupine s TT a CLND ako v skupine s TT bez CLND (6.6% oproti 2.3%).