Infekčná mononukleóza: Symptómy

Stručný prehľad

  • Príznaky: Bolesť hrdla, opuchnuté lymfatické uzliny, únava, horúčka, zväčšená slezina; u detí často asymptomatické
  • Príčiny a rizikové faktory: Infekcia vírusom Epstein-Barrovej (EBV) prostredníctvom slín počas bozkávania alebo iných telesných tekutín (pohlavný styk, krv); každá infikovaná osoba je potenciálne nákazlivá vo fázach života
  • Diagnostika: Krvný test na EBV a EBV protilátky, výter z hrdla, palpácia sleziny a lymfatických uzlín, zriedkavo biopsia lymfatických uzlín
  • Liečba: Symptomatická liečba bolesti a horúčky, v závažných prípadoch kortizón; liečba možných komplikácií
  • Priebeh ochorenia a prognóza: U detí zvyčajne bez príznakov; inak ustúpi asi po troch týždňoch, zvyčajne sa zahojí bez následkov; možné vážne komplikácie; podozrenie na súvislosť s chronickým únavovým syndrómom, napr
  • Prevencia: Vyhnite sa kontaktu s potvrdenými infikovanými osobami

Čo je mononukleóza?

Pfeifferova glandulárna horúčka (infekčná mononukleóza, mononukleóza infectiosa, monocytová angína) je infekčné ochorenie spôsobené vírusom Epstein-Barrovej (EBV), ktorý patrí do skupiny herpetických vírusov.

Symptómy sú tonzilitída a faryngitída s výrazne zdurenými lymfatickými uzlinami, horúčkou a únavou. U detí však často nie sú žiadne príznaky. Závažné prípady sú možné, najmä u dospelých.

Pfeifferova žľazová horúčka nepodlieha hláseniu.

Príčiny a rizikové faktory

Pfeifferova žľazová horúčka je nákazlivá. Chorobu spúšťa vírus Epstein-Barrovej (EBV). Patogén sa množí v bielych krvinkách (lymfocytoch) a v bunkách sliznice v hrdle. Vírus mimo ľudského tela dlho neprežije.

Ako sa môžete nakaziť?

K infekcii dochádza prostredníctvom telesných tekutín. Keďže vírus sa nachádza hlavne v slinách, je obzvlášť ľahké sa nakaziť blízkym fyzickým kontaktom a bozkávaním. V anglicky hovoriacich krajinách sa preto Pfeifferova žľazová horúčka označuje ako „choroba z bozkávania“.

Obzvlášť častá cesta infekcie je u malých detí, napríklad v škôlke, kde im hračky často vkladajú do úst a vymieňajú. Častejšie sú tiež infikované najmä „kiss-aktívne“ skupiny populácie, ako sú mladí dospelí („študentská horúčka“).

Iné spôsoby infekcie, ako napríklad pohlavný styk, krvné transfúzie alebo darovanie orgánov, sú tiež možné, ale oveľa zriedkavejšie.

Inkubačná doba

Ako dlho je mononukleóza nákazlivá?

Novoinfikovaní ľudia prenášajú vírus obzvlášť ľahko. Počas tejto fázy infikovaná osoba vylučuje vo svojich slinách obzvlášť veľké množstvo patogénov. Je tomu tak aj dlho po ústupe príznakov. Aby ste nenakazili ostatných, odporúča sa byť v prvých mesiacoch po prvotnej infekcii pri bozkávaní opatrný a vyhýbať sa nechránenému pohlavnému styku.

Po infikovaní mononukleózou zostáva človek nositeľom vírusu po celý život. Zdravý imunitný systém drží patogén na uzde, aby ochorenie zvyčajne znovu neprepuklo. Ak je imunitný systém slabý, je možná reaktivácia EBV, čo spôsobuje symptómy.

Ale aj bez príznakov je možné, že sa vírus z času na čas začne vo zvýšenej miere uvoľňovať do slín. Všetci nosiči vírusov sú teda pre ostatných nákazliví do konca života, a to aj po odznení príznakov.

Infekcia mononukleózou počas tehotenstva

Ak už matka prekonala EBV infekciu, prenáša svoju ochranu pred vírusom aj na novorodenca. Bábätko je tak prvých šesť mesiacov svojho života chránené pred mononukleózou. Dieťa sa teda väčšinou nakazí najskôr po tomto období.

Aké príznaky a neskoré účinky sa môžu vyskytnúť?

Pfeifferova žľazová horúčka sa prejavuje najmä vo forme tonzilitídy a faryngitídy s výrazne zdurenými lymfatickými uzlinami, (niekedy vysokou) horúčkou a únavou. Niektorí pacienti s mononukleózou pociťujú aj zápaly očí.

U detí je infekcia často asymptomatická, keďže ich imunitný systém ešte silne nereaguje na patogén. U dospelých sú mierne prípady často mylne považované za infekciu podobnú chrípke. Možné sú však aj ťažké priebehy s komplikáciami.

Hlavné príznaky

Zápal hrdla: Typická pre mononukleózu je silná bolesť hrdla s intenzívnym začervenaním sliznice hltana a výraznými ťažkosťami s prehĺtaním. Mandle a lymfatické uzliny opuchnú a niektorí pacienti dostanú vysokú horúčku. Zlý dych môže byť tiež dôsledkom infekcie.

Výrazná únava: Pacienti sa v akútnej fáze ochorenia cítia extrémne vyčerpaní a slabí. Zvyčajne sa zotavia do jedného až dvoch týždňov.

Najmä u športovcov býva náhly pokles výkonnosti často prvým, niekedy dokonca jediným príznakom ochorenia. V niektorých prípadoch výrazná únava trvá niekoľko mesiacov.

Mnohí postihnutí označujú za symptóm aj boľavé končatiny.

Opuchnutá slezina (splenomegália): Slezina hrá dôležitú úlohu v obrane tela proti chorobám a filtruje odumreté krvinky z krvi. Je obzvlášť napadnutý počas infekcie vírusom Epstein-Barr. V priebehu ochorenia teda môže značne opuchnúť a v niektorých prípadoch aj prasknúť.

Komplikácie a neskoré účinky

Väčšina prípadov mononukleózy je nekomplikovaná. Možné sú však aj vážne, niekedy život ohrozujúce komplikácie spôsobené EBV. Pre ľudí s výraznou imunitnou nedostatočnosťou je infekcia vírusom (EBV) niekedy smrteľná.

U ľudí so zdravým imunitným systémom nemá žľazová horúčka zvyčajne žiadne dlhodobé následky.

Silne opuchnuté hrdlo: Nebezpečné sa stáva, ak imunitný systém zareaguje na vírus tak prudko, že sliznica v krku veľmi opuchne. To môže znemožniť prehĺtanie a dokonca brániť dýchaniu.

Zápal pečene (hepatitída): V niektorých prípadoch vírus postihuje aj pečeň a spôsobuje zápal pečene. Ak je to závažné, koža zožltne (žltačka, ikterus) v dôsledku zhoršenej funkcie pečene spôsobenej Pfeifferovou žľazovou horúčkou.

Kožná vyrážka: Približne u piatich až desiatich percent pacientov sa vyvinie škvrnitá, vyvýšená (štvorcová) kožná vyrážka, takzvaný makulopapulárny exantém.

Symptómy paralýzy: Ak sa vírus dostane do nervového systému, v niektorých prípadoch tam spustí zápal s príznakmi paralýzy, ktorá môže ohroziť aj dýchanie.

Zápal mozgu: V niektorých prípadoch sa vírus dostane do mozgu, kde spôsobí zápal mozgu alebo mozgových blán.

Vyšetrenia a diagnostika

Diagnóza mononukleózy je často zložitá. Hlavné príznaky ako bolesť hrdla, horúčka a opuch lymfatických uzlín sa vyskytujú aj pri jednoduchých infekciách podobných chrípke a prechladnutí. Mononukleózu preto v mnohých prípadoch nerozpoznajú vôbec alebo až neskoro.

Cielené vyšetrenie na mononukleózu sa zvyčajne robí len vtedy, ak horúčka neklesá, pacient sa týždne sťažuje na únavu či neustupuje ťažká infekcia hrdla.

Fyzikálne vyšetrenie

Vyšetrenie hrdla: Pri fyzickom vyšetrení lekár najskôr vyšetrí hrdlo a mandle. V prípade mononukleózy sú začervenané a často veľmi opuchnuté. Plaketa tiež naznačuje typ infekcie: Zatiaľ čo pri bakteriálnej streptokokovej tonzilitíde vyzerajú skôr ako škvrny, pri Pfeifferovej žľazovej horúčke sa javia biele a ploché.

Palpácia lymfatických uzlín: Pohmatom na krku pod uhlom čeľuste, v podpazuší a v oblasti slabín lekár zistí, či a ktoré lymfatické uzliny sú opuchnuté.

Palpácia sleziny: Pri mononukleóze často opuchne slezina do takej miery, že ju lekár zvonku zreteľne cíti.

Výter z hrdla: Výter z hrdla možno použiť v laboratóriu na zistenie, či sú príčinou ochorenia baktérie. Ak však tampón obsahuje vírus Epstein-Barrovej, na spoľahlivú diagnózu mononukleózy to nestačí. Patogén sa nenachádza len na sliznici pri akútnej infekcii. Dá sa zistiť aj vtedy, ak je vírus v tele už nejaký čas a bol iba reaktivovaný.

Diagnóza krvným testom

Protilátky: Pre spoľahlivú diagnózu mononukleózy možno v krvi dokázať špecifické protilátky proti vírusu Epstein-Barrovej.

Zvýšené pečeňové enzýmy: Ak je pečeň postihnutá vírusom, krvný test tiež ukáže zvýšenú koncentráciu pečeňových enzýmov (transamináz).

Len v ojedinelých prípadoch je potrebné odobrať vzorku tkaniva (biopsiu) z lymfatickej uzliny.

liečba

Pfeifferova žľazová horúčka je vírusové ochorenie. Antibiotiká teda nepomáhajú, keďže pôsobia len proti bakteriálnym infekciám.

Liečba sa preto zameriava na zmiernenie symptómov, akými sú bolesť, ťažkosti s prehĺtaním a horúčka. Na tento účel sa používajú bežné lieky, ako je ibuprofén alebo paracetamol.

Dôležitým princípom liečby mononukleózy je fyzický odpočinok. To môže výrazne znížiť riziko závažných komplikácií. Lekári radia po odznení akútnych príznakov ochorenia chvíľu poľaviť, čo zahŕňa aj prísny zákaz športu.

Ak vzniknú komplikácie, môže byť potrebná ďalšia liečba. Ak sliznica hltanu nebezpečne opuchne alebo sú príznaky ako únava a horúčka veľmi výrazné, lieči sa aj kortizón alebo iné účinné látky, ktoré tlmia činnosť imunitného systému.

Prasknutú slezinu treba okamžite operovať, inak pacientovi hrozí vykrvácanie až smrť.

„Vyčistenie“ vírusu alternatívnou medicínou?

V alternatívnej medicíne je dobre známy koncept nielen boja proti vírusu, ale aj jeho „eliminácie“. To znamená úplne ho odstrániť z tela. Vraj na to pomáhajú rôzne homeopatické a naturopatické prípravky.

Z vedeckého a medicínskeho hľadiska založeného na dôkazoch sa takýto účinok nedá dokázať a je mimoriadne kontroverzný.

Priebeh ochorenia a prognóza

Pfeifferova žľazová horúčka trvá až tri týždne. Väčšinou sa zahojí bez trvalých následkov. Ak je však podozrenie na komplikácie alebo sa dramaticky zhoršia krvné hodnoty, pacienti sú liečení v nemocnici na monitorovanie.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa mononukleóza stáva chronickou. To znamená, že príznaky pretrvávajú mesiace alebo dokonca roky. Len veľmi zriedkavo však žľazová horúčka vedie k trvalému poškodeniu v dôsledku komplikácií, ako je zápal pečene a meningitída.

Predpokladá sa, že infekcia EBV zvyšuje riziko niektorých druhov rakoviny krvi (napr. B-bunkové lymfómy, Burkittov lymfóm, Hodgkinova choroba).

Diskutuje sa aj o súvislosti s chronickým únavovým syndrómom, ktorý zrejme postihuje najmä ženy (pozri vyššie), ako aj so sklerózou multiplex a zriedkavými nádormi hrdla.

Prevencia

Keďže vírus Epstein-Barrovej je v populácii veľmi rozšírený ("infekcia" je 95 percent), je takmer nemožné sa pred ním chrániť. V ideálnom prípade by ste sa mali vyhýbať kontaktu s ľuďmi, ktorí sú akútne infikovaní. Očkovanie sa stále skúma. To sa považuje za rozumné, pretože vírus Epstein-Barr je spojený s niektorými neskorými účinkami, ako je syndróm chronickej únavy alebo roztrúsená skleróza.

Ak však ochoriete, existuje množstvo vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste predišli závažnému priebehu žľazovej horúčky.

Vyhýbajte sa alkoholu a mastným jedlám

Infekcia často značne zaťažuje pečeň. Vo fáze choroby je preto vhodné striktne sa vyhýbať alkoholu, aby nedošlo k dodatočnému zaťaženiu pečene. V niektorých prípadoch zostávajú pečeňové hodnoty zvýšené aj mesiace, takže sú potrebné pravidelné krvné kontroly a aj po odznení príznakov by ste sa mali vyhýbať alkoholu, aby ste predišli trvalému poškodeniu pečene.

Je tiež dôležité venovať pozornosť vašej strave po infekcii vírusom Epstein-Barrovej (EBV), ak v tejto súvislosti došlo k zápalu pečene. Vtedy je vhodné vyhýbať sa obzvlášť ťažkým a tučným jedlám, ktoré zaťažujú pečeň.

Upravte lieky

Buďte opatrní pri športe!

V akútnej fáze alebo pri ťažkých infekciách je lepšie sa športu úplne vyhnúť; neskôr môže byť po konzultácii so svojím lekárom možné ľahké cvičenie.

Ak slezina pri mononukleóze značne opuchne, hrozí, že orgán, ktorý je veľmi bohatý na krv, pri fyzickej námahe alebo pôsobením vonkajšej sily praskne. To môže spôsobiť vážne vnútorné krvácanie, ktoré môže byť život ohrozujúce. Z tohto dôvodu sa v akútnej fáze ochorenia treba striktne vyhýbať kontaktným a bojovým športom.