Príznaky CHOCHP

úvod

COPD je jedným z najbežnejších pľúca chorôb v Nemecku. S rozvojom ochorenia súvisí najmä konzumácia cigariet. COPD je sprevádzané typickým vzorom príznakov, ktoré sa zvyčajne zhoršujú s progresiou ochorenia.

Prehľad príznakov CHOCHP

COPD je charakterizovaná rôznymi príznakmi, medzi ktoré patrí Hlavným príznakom CHOCHP je predovšetkým dýchavičnosť, ktorá sa v závislosti od závažnosti ochorenia môže vyskytnúť iba pri námahe alebo dokonca v pokoji. Okrem toho je tu nočný kašeľ, pocit napätia v truhla a hlien v prieduškách. Ďalšou charakteristikou tejto respiračnej nedostatočnosti (respiračná nedostatočnosť) je modrofialové sfarbenie kože a slizníc, ktoré môže mať rôznu intenzitu v závislosti od jej závažnosti (periférne a centrálne cyanóza).

Jedná sa o nedostatok kyslíka, keď krv nemôže byť dostatočne nasýtený kyslíkom. To však vedie nielen k nedostatku kyslíka, ale aj k skutočnosti, že oxid uhličitý (CO2) nie je možné dostatočne vydychovať. Príznakmi sú roztrasené končatiny /tremor a nepokoj.

V neskorých štádiách to môže viesť k príznakom závraty a ospalosť (somnolencia). Patologicky zmenené nechty na rukách, ktoré sa nazývajú nechty zo skla, a zmenený tvar hrudného koša (hlavne hrudník) sú už známkami nadmernej inflácie alveol. Sledujte sklenené nechty popisujúce baňaté zhrubnutie končekov prstov a niekedy aj prstov na nohách.

Spravidla sa vyskytujú so zhrubnutím celých prstov, ktoré sa nazýva biť bubnom prst. Sú dôsledkom nedostatku kyslíka v tkanive (hypoxia). Presný mechanizmus pôvodu je stále nejasný. - Chronický kašeľ Ráno najmä pri spúte. Možno chrapot

  • Ráno hlavne spútom
  • Možné zachrípnutie
  • Dýchacie ťažkosti (pri strese, neskôr aj v pokoji)
  • Strata sily, únava
  • Cyanóza (zmodranie) pier a nechtov na rukách
  • Prehustenie hrudníka
  • Zvýšená citlivosť na infekciu
  • Ráno hlavne spútom
  • Možné zachrípnutie

Chronický kašeľ

CHOCHP (chronická obštrukčná choroba pľúc) je spôsobená hlavne inhalácia rôznych znečisťujúcich látok (cigaretový dym, pevné častice). Tieto látky sa usadzujú v dýchacie cesty a viesť tam k zápalovej reakcii, ktorá spôsobí zúženie dýchacích ciest. Telo má spočiatku jednoduchý obranný mechanizmus proti týmto znečisťujúcim látkam: snaží sa kašeľ látky.

Obzvlášť jemné znečisťujúce látky ako cigaretový dym a jemný prach prenikajú veľmi hlboko do pľúc. Odtiaľ sa zvyčajne nemôžu priamo vykašľať. Namiesto toho sa malé častice najskôr transportujú do väčších častí dýchacie cesty a odtial sa kaslom transportuju zase z tela von.

Telo je tak neustále zaneprázdnené opätovným kašľaním na toxické látky, najmä v prípade trvalého alebo veľmi pravidelného vystavenia toxickým látkam. Pretože však znečisťujúce látky útočia aj na povrch dýchacie cesty, transport častíc z hlbín pľúc už spoľahlivo nefunguje. Výsledkom je, že časť toxínov vždy zostáva v tele, čo ešte viac zvyšuje nutkanie na to kašeľ.