Čo je Parkinsonova demencia?
Parkinsonova demencia je termín, ktorý lekári používajú na opis poruchy demencie u ľudí s Parkinsonovým syndrómom, ktorá spĺňa určité požiadavky. Medzi ne patrí skutočnosť, že demencia začína postupne a postupuje pomaly. Okrem toho musia byť narušené aspoň dve takzvané kognitívne funkcie, napríklad pozornosť, jazyk alebo pamäť.
Poruchy musia byť také závažné, že obmedzujú každodenný život, bez ohľadu na motorické symptómy spojené s Parkinsonovým syndrómom.
Frekvencia Parkinsonovej demencie
Nie u všetkých ľudí s Parkinsonovou chorobou sa rozvinie demencia. Riziko je však približne šesťkrát vyššie ako u bežnej populácie. Odborníci predpokladajú, že u približne 40 až 80 percent postihnutých sa v priebehu ochorenia rozvinie Parkinsonova demencia.
Ako dlho trvá posledné štádium Parkinsonovej demencie?
Je však známe, že Parkinsonova demencia zvyšuje úmrtnosť: mnohí pacienti zomierajú približne do piatich rokov od začiatku Parkinsonovej demencie.
Aké sú príznaky Parkinsonovej demencie?
Parkinsonova demencia sa prejavuje rôznymi poruchami kognitívnych funkcií:
- Zhoršená pozornosť: Úlohy, ktoré si vyžadujú vysokú úroveň pozornosti, sú pre postihnutých náročné
- Ťažkosti pri plánovaní a vykonávaní činností
- Spomalené myslenie
- Poruchy priestorovej orientácie a vnímania
- Ťažkosti pri vybavovaní si nedávnych udalostí alebo novonaučeného obsahu
- Niekedy ťažkosti s hľadaním slov a problémy s vytváraním zložitých viet
Na rozdiel od Alzheimerovej choroby, ktorá postihuje predovšetkým krátkodobú a dlhodobú pamäť, Parkinsonova demencia ovplyvňuje najmä pozornosť a rýchlosť myšlienkových pochodov. Schopnosť učiť sa sama o sebe je tiež zachovaná, ale naučený obsah je možné vyvolať len s oneskorením.
Parkinsonova demencia: diagnóza
Pri podozrení na demenciu, akou je Parkinsonova demencia, lekár vykoná rôzne vyšetrenia. Najprv však odoberú anamnézu (anamnézu) rozhovorom s postihnutým a jeho príbuznými. Lekár si napríklad vypýta podrobný popis príznakov, ako sú problémy s koncentráciou. Lekár sa tiež opýta, ako dlho tieto príznaky existujú, či existujú nejaké iné ochorenia a aké lieky pacient užíva.
Po rozhovore o anamnéze nasleduje fyzické vyšetrenie. Lekár odoberie aj vzorku krvi na laboratórny rozbor.
Lekár pomocou takzvaných krátkych kognitívnych testov preverí, či dotyčný skutočne netrpí Parkinsonovou demenciou (alebo inou demenciou). Tieto testy však nemajú veľký význam v prípadoch miernej demencie. V tomto prípade môže byť potrebné hĺbkové neuropsychologické vyšetrenie.
Pri podozrení na demenciu sa mozog často zobrazuje – pomocou počítačovej tomografie (CT) alebo magnetickej rezonancie (MRI). U ľudí s demenciou obrázky ukazujú, že mozgové tkanivo sa zmenšilo (atrofia). V nejasných prípadoch demencie nasledujú ďalšie vyšetrenia.
Parkinsonova demencia: liečba
Medikamentózna liečba demencie
Existujú aj lieky, ktoré špecificky zmierňujú príznaky Parkinsonovej demencie. Patria sem predovšetkým prípravky obsahujúce účinnú látku rivastigmín, čo je takzvaný inhibítor acetylcholínesterázy:
Acetylcholínesteráza je enzým, ktorý štiepi nervový posol (neurotransmiter) acetylcholín v mozgu. Podobne ako pri Alzheimerovej demencii, aj pri Parkinsonovej demencii je nedostatok acetylcholínu. Rivastigmín odstraňuje tento nedostatok inhibíciou enzýmu, ktorý normálne rozkladá acetylcholín. To znamená, že funkcie mozgu, ako je myslenie, učenie a zapamätávanie, sú zachované dlhšie. Postihnutí sa navyše dokážu lepšie vyrovnať s každodenným životom.
Pozor na antipsychotiká!
Antipsychotiká (neuroleptiká) sú lieky používané na liečbu psychotických symptómov, ako sú halucinácie. Používajú sa pri určitých formách demencie. Pri Parkinsonovej demencii je však väčšina antipsychotík (klasické a mnohé atypické antipsychotiká) tabu. Dôvodom je, že u postihnutých je zvýšené riziko vedľajších účinkov. Najmä takéto lieky môžu vážne narušiť pohyblivosť a bdelosť (bdelosť) pri Parkinsonovom syndróme.
Neliekové opatrenia
Tréning pamäti (“brain jogging”) je vhodný pri ľahkých formách Parkinsonovej demencie, pokiaľ sa postihnutí zúčastňujú s radosťou a bez frustrácie. Umelecko-expresívne formy terapie ako maľovanie, hudba a tanec môžu mať tiež pozitívny vplyv na pohodu a zdravie postihnutých.
Pri Parkinsonovej demencii je tiež dôležité navrhnúť obytné priestory tak, aby vyhovovali potrebám pacienta. To zahŕňa odstránenie potenciálnych zdrojov nebezpečenstva a zranení. Mali by sa napríklad odstrániť malé koberce (nebezpečenstvo zakopnutia a pošmyknutia!). Aby sa tí, ktorých sa to týka, ľahšie zorientovali vo vlastných štyroch stenách, je dobré rôzne miestnosti označiť farbami alebo symbolmi napríklad na dverách.
