Stručný prehľad
- čo je koktanie? Zajakavosť je porucha plynulosti reči, pri ktorej sa napríklad opakujú jednotlivé zvuky alebo slabiky (napr. ww-prečo?) alebo sa vyťahujú zvuky (napr. nechaj ma iiiii v pokoji).
- Aké sú príčiny koktania? Existujú rôzne faktory, napríklad predispozícia, traumatické zážitky alebo poruchy spracovania zodpovedajúcich nervových signálov.
- Čo sa dá robiť s koktavosťou? V detstve koktanie často zmizne samo. V opačnom prípade môže pomôcť terapia koktavosti. U dospelých koktanie zvyčajne úplne nezmizne, preto sa odporúča terapia, aby sa porucha dostala pod kontrolu – najmä ak je pre postihnutého koktanie veľkou záťažou.
čo je koktanie?
Zajakavosť sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi:
- ako opakovanie zvukov, slabík alebo slov (napr. www-prečo?)
- ako nehlučné stláčanie začiatočných písmen (napr. Moje meno je B——-ernd.)
- ako predlžovanie jednotlivých zvukov (napr. Laaaaass mich doch iiiiiiin Ruhe.)
Zajakavosť je individuálny jav. Každý koktajúci sa koktá inak a v iných situáciách. To, ako silno niekto koktá, závisí aj od momentálneho psychického rozpoloženia. Napriek tomu koktanie nie je duševná porucha, ale fyzická.
Porucha reči sa môže vyskytnúť spolu s inými abnormalitami, ktoré navyše narúšajú komunikáciu. Patria sem napríklad jazykové javy ako používanie výplňových slov, ale aj mimojazykové javy ako žmurkanie, chvenie pier, pohyb tvárových a hlavových svalov, potenie či zmenené dýchanie.
Zajakavosť u detí
Asi u 25 percent týchto detí sa vyvinie „skutočné“, teda trvalé koktanie. Toto je vyčerpávajúce a frustrujúce. Niet preto divu, že postihnuté deti neradi rozprávajú, alebo sa to dokonca boja – najmä ak ich rovesníci dráždia pre koktanie. Rozvíja sa začarovaný kruh strachu a vyhýbania sa. Zajakavosť je čoraz viac zakorenená. Čím dlhšie pretrváva, tým ťažšie je vrátiť sa k plynulej reči.
Zajakavosť u dospelých
U dospelých koktanie úplne zmizne len v ojedinelých prípadoch. Preto sa už zvyčajne nedá vyliečiť. Napriek tomu môže byť terapia úspešná a výrazne zlepšiť kvalitu života. Postihnutý sa môže naučiť plynulejšie rozprávať a lepšie zvládať koktanie.
Zajakavosť môže byť emocionálne stresujúca
Zajakavosť môže predstavovať značnú psychickú záťaž. Mnoho ľudí, ktorí koktajú, sa snaží svoj problém zakryť. Vyhýbajú sa niektorým začiatočným písmenám, ktoré sú pre nich ťažké, alebo rýchlo vymieňajú delikátne výrazy za iné slová, aby si druhý nevšimol koktanie. Postupom času strach a zvýšené úsilie potrebné na rozprávanie vedú k stratégiám vyhýbania sa. U niektorých to ide dokonca tak ďaleko, že sa rozprávajú len vtedy, keď to inak nejde. Sťahujú sa zo spoločenského života.
Zajakavosť: Príčiny a možné poruchy
Rozprávanie je komplexná súhra rôznych činností riadených mozgom. Je potrebné koordinovať dýchanie, vokalizáciu a artikuláciu v zlomkoch sekúnd. U ľudí, ktorí koktajú, je táto interakcia narušená.
- "Poruchy prenosu." Predpokladá sa, že koktanie je založené na poruche nervových signálov, ktoré sa majú spracovať pre reč, a/alebo je založené na motorickej poruche orgánov zapojených do reči.
- Dispozícia: Keďže koktanie sa často vyskytuje v rodinách, pravdepodobne je k nemu genetická predispozícia. Dedičnú zložku podporuje aj fakt, že chlapci a muži koktajú oveľa častejšie ako dievčatá a ženy. Rodičia však svojim deťom neprenášajú koktavosť priamo, ale pravdepodobne len zodpovedajúcu predispozíciu. Ak sa to stretne so spúšťačom koktavosti (napr. stresová situácia) a pridajú sa podmienky, ktoré koktavosť udržiavajú, porucha reči sa zakorení.
Jedno je isté: koktanie nie je duševná porucha, ale rečová vada spôsobená motorikou. Vyskytuje sa bez ohľadu na sociálne a kultúrne zázemie, úroveň vzdelania a interakciu v rámci rodiny.
Koktanie: Terapia
Presnejšiu diagnostiku a terapiu koktavosti vykonávajú logopédi, niekedy aj učitelia dýchania, hlasu a reči, ako aj logopedickí pedagógovia. Pri vyšetreniach je terapeut čiastočne odkázaný na pozorovania postihnutého alebo rodičov. Po prvé, povaha koktania a sprievodného správania sa určujú spoločne.
Pri liečbe koktavosti uplatňujú rôzne profesijné skupiny rôzne prístupy. V individuálnych prípadoch závisí terapia aj od typu a závažnosti koktavosti ako aj od veku postihnutého.
Všeobecné ciele terapie koktavosti sú predovšetkým:
- aby sa zbavil strachu koktajúceho.
- @ na precvičenie plynulej reči.
- Dať zmysel pre rytmus reči a dýchania.
Terapia koktavosti pre dospelých
Špeciálnou metódou terapie koktavosti pre dospelých je tvarovanie plynulosti. Je navrhnutý tak, aby zmenil spôsob, akým osoba hovorí, a zabránila tomu, aby začala koktať. Medzi techniky patrí jemné používanie hlasu na začiatku slova a naťahovanie samohlások. Okrem toho sa postihnutí učia ovládať svoje dýchanie. Túto metódu však treba cvičiť intenzívne, aby sa pre postihnutého stala druhou prirodzenosťou a pôvodne čudne znejúca reč sa stala prirodzeným tokom reči.
Terapia koktavosti pre deti
Terapia koktavosti u detí rozlišuje medzi priamym a nepriamym prístupom.
Nepriamy prístup sa nezameriava na problém reči. Skôr sa primárne zaoberá znížením strachu a podporou túžby hovoriť. Týmto spôsobom sa nepriamy prístup zameriava na položenie základov pre pokojnú reč bez úzkosti. Rečové a pohybové hry, ako sú rytmické verše a piesne, ako aj relaxačné a dialógové cvičenia sú navrhnuté tak, aby podporovali radosť dieťaťa z rozprávania. Úzka spolupráca s rodičmi môže zlepšiť úspešnosť terapie.
Priamy prístup priamo rieši problém reči. Deti sa učia, ako ovládať koktanie, relaxovať pri zablokovaní a pokojne zvládať konverzačné situácie. Tento prístup navyše podporuje otvorený prístup k problému a posilňuje sebavedomie detí.
Vyhliadky na úspech
U dospelých naopak koktanie len zriedkavo úplne vymizne. Nepretržitý tréning však môže výrazne zlepšiť plynulosť a udržať koktanie pod kontrolou.
Zajakavosť: Kedy potrebujete navštíviť lekára?
To, či niekto, kto koktá, potrebuje terapiu, závisí od závažnosti poruchy reči. Kritériá na to sú, ako často sa vyskytujú záchvaty koktania a aké závažné sú. Predovšetkým však koktavosť treba liečiť, ak postihnutého psychicky zaťažuje.
Najmä vyhýbavé správanie je jasným znakom toho, že je čas vyhľadať pomoc – to znamená, keď sa koktá osoba vyhýba konverzačným situáciám alebo sa stiahne zo svojho sociálneho prostredia.
Zajakavosť: Čo môžete urobiť sami
- Berte ho vážne ako partnera na diskusiu.
- Počúvajte ho pokojne a trpezlivo.
- Nechajte ho dokončiť.
- Koktávajúceho človeka neprerušujte a z netrpezlivosti za neho nehovorte.
- Pozornosť signalizujte udržiavaním očného kontaktu.
- Dobre mienené povzbudzovanie, ako napríklad „upokoj sa“ alebo „vždy choď pomaly“, môže spôsobiť, že osoba, ktorá koktá, sa bude cítiť ešte neisto.
- Hlavne sa nikdy neposmievajte človeku, ktorý koktá. To môže koktanie nielen zintenzívniť, ale aj uraziť váš náprotivok.
