Čo je to imunosupresia?
Ak je imunitný systém tela potlačený tak, že už nemôže správne fungovať, nazýva sa to imunosupresia. V závislosti od rozsahu je obranyschopnosť organizmu len oslabená alebo dokonca úplne vyradená. Ak chcete pochopiť, prečo môže byť imunosupresia nežiaduca aj žiaduca, musíte najprv pochopiť, ako funguje imunitný systém.
Základy imunitného systému
Veľmi cielený boj proti patogénom je možný vďaka špecifickej imunitnej obrane. Patria sem takzvané B lymfocyty – špeciálne biele krvinky, ktoré dokážu pri prvom kontakte s patogénom produkovať špecifické protilátky – zodpovedajúce charakteristické proteíny (antigény) na povrchu votrelca.
Imunosupresia ako terapia, vedľajší účinok alebo symptóm
Na liečbu autoimunitných ochorení sa u pacienta zámerne indukuje imunosupresia, aby sa obmedzilo nesprávne zamerané správanie imunitnej obrany. Pacientom sa po transplantácii podávajú aj imunosupresíva. Cieľom je zabrániť imunitnému systému v napadnutí a odmietnutí cudzieho orgánu.
Okrem toho môže byť imunosupresia príznakom rôznych ochorení. Dva dobre známe príklady sú rakovina krvi (leukémia) a AIDS. Kým pri leukémii si telo samo vytvára defektné biele krvinky (leukocyty) a tým oslabuje imunitnú obranu, pri AIDS patogén – HI vírus – ničí niektoré leukocyty. Imunitný systém je tiež niekedy oslabený po veľkom psychickom alebo fyzickom strese.
Existujú dve hlavné oblasti použitia umelo vyvolanej imunosupresie – teda imunosupresívnej terapie: Autoimunitné ochorenia a transplantácie orgánov. V týchto prípadoch je imunitný systém špecificky oslabený, pretože by inak ublížil pacientovi. Miera zásahu sa však v týchto dvoch prípadoch líši.
Imunosupresia po transplantácii orgánov
Imunitný systém síce v tomto prípade robí len svoju prácu, no ak nie je potlačený, má to pre pacienta život ohrozujúce následky. Žiaľ, po transplantácii orgánu nie je iná možnosť, ako doživotná imunosupresia. To znamená, že pacient musí permanentne užívať lieky, ktoré tlmia imunitné reakcie.
Imunosupresia pri autoimunitných ochoreniach
- reumatoidná artritída
- Ochorenia spojivového tkaniva (kolagenózy: dermatomyozitída/polymyozitída, systémový lupus erythematosus)
- Cievne zápaly (vaskulitída)
- Chronické zápalové ochorenia čriev (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída)
- autoimunitný zápal pečene (autoimunitná hepatitída)
- pľúcna fibróza, sarkoidóza
- roztrúsená skleróza (MS)
- myasthenia gravis
- zápal obličkových teliesok (glomerulonefritída) – forma zápalu obličiek
Čo robiť, ak máte imunosupresiu?
- Indukčná fáza: Na začiatku lekár aplikuje vysokú dávku lieku, aby sa čo najrýchlejšie dosiahli vysoké koncentrácie účinnej látky v krvi (indukcia). Zvyčajne sa na tento účel kombinujú tri alebo štyri rôzne imunosupresíva (trojitá alebo štvornásobná terapia).
Väčšina autoimunitných ochorení postupuje v recidívach. Počas takejto zápalovej epizódy je potrebný obzvlášť silný zásah (indukčná terapia). Vo fázach remisie, v ktorých ochorenie do určitej miery „leží“, býva imunitný systém tlmený výrazne ľahšími prostriedkami (udržiavacia terapia). Cieľom je zabrániť alebo aspoň oddialiť novú zápalovú epizódu.
Lieky na potlačenie imunity (imunosupresíva)
Inhibítor kalcineurínu
Kalcineurín je enzým, ktorý sa vyskytuje v rôznych telových bunkách, vrátane určitých buniek imunitného systému. Tam je dôležitý pre prenos signálu. Inhibítory kalcineurínu zabraňujú tomuto prenosu signálu a tým aj aktivácii imunitného systému. Inhibítory kalcineurínu, ktoré sa obzvlášť bežne používajú na imunosupresiu, sú cyklosporín a takrolimus.
Inhibítory bunkového delenia
V závislosti od cieľa sa inhibítory bunkového delenia delia na cytostatiká (ako je azatioprín, kyselina mykofenolová = MPA a mykofenolátmofetil = MMF) a inhibítory mTOR (ako je everolimus a sirolimus).
protilátky
Na imunosupresiu sa používajú aj umelo vyrobené protilátky (napr. infliximab, adalimumab, rituximab). Tie patria medzi takzvané biologické – ide o biotechnologicky vyrábané lieky.
Keďže biologické látky obzvlášť silne inhibujú imunitný systém, nesmú sa v určitých situáciách podávať (napr. počas tehotenstva alebo v prípade akútnej alebo chronickej infekcie).
Glukokortikoidy („kortizón“)
Aké sú riziká imunosupresie?
Terapeutická imunosupresia je istým spôsobom chytľavá situácia. Na jednej strane musí byť imunitný systém potlačený, pretože inak môže spôsobiť poškodenie (napr. po transplantácii orgánov). Na druhej strane, každý človek potrebuje fungujúcu obranu, aby sa dokázal brániť napríklad patogénom. Okrem toho používané lieky majú širokú škálu vedľajších účinkov.
Zvýšená náchylnosť na infekcie a nádory
Pacienti s dlhodobou imunosupresiou majú tiež zvýšené riziko vzniku rakoviny. Keďže oslabený imunitný systém už dostatočne nerozoznáva a ničí degenerované bunky, zhubné novotvary vznikajú častejšie ako u zdravých ľudí. Postihnutí by preto mali byť pravidelne vyšetrovaní na určité nádory (skríning nádorov).
Toxický účinok na tkanivo (toxicita)
Poškodenie kostnej drene (myelosupresia).
Kostná dreň je tiež často napadnutá imunosupresiou. V dôsledku toho je narušená tvorba krviniek (červených a bielych krviniek, ako aj krvných doštičiek). Možnými následkami je zvýšená náchylnosť na infekcie, anémia a zvýšený sklon ku krvácaniu.
Zvýšenie hladín tukov a cukru v krvi
Ďalším vedľajším účinkom mnohých imunosupresív (najmä steroidov) je zvýšená hladina cukru v krvi. Môže sa dokonca vyvinúť diabetes mellitus, ktorý musí lekár pravidelne sledovať a liečiť.
Osteoporóza a vysoký krvný tlak
gastrointestinálne problémy
Niektoré imunosupresíva sú zle znášané gastrointestinálnym traktom. Napríklad mykofenolátmofetil alebo azatioprín môžu spôsobiť nevoľnosť, vracanie alebo hnačku ihneď po ich užití. Tieto vedľajšie účinky môžu mať významný vplyv na kvalitu života jednotlivca. Ak sa takéto problémy vyskytnú v dôsledku užívania imunosupresív, mali by ste sa poradiť so svojím ošetrujúcim lekárom.
Na čo si mám dať pozor pri užívaní imunosupresív?
Ihneď po transplantácii sa podávajú imunosupresíva vo vysokých dávkach. Počas tejto doby je imunitný systém veľmi zraniteľný, takže kontaktu s choroboplodnými zárodkami je potrebné čo najviac zabrániť. Pacienti s čerstvou transplantáciou sú preto izolovaní a nosia chránič úst. Návštevníci musia byť zdraví, pre transplantovaného môže byť nebezpečenstvom aj malé prechladnutie.
Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, ak sa krátko po transplantácii orgánu vyskytnú nasledujúce varovné príznaky:
- Horúčka alebo iné príznaky infekcie (slabosť, únava, kašeľ, pocit pálenia pri močení)
- bolesť v oblasti transplantovaného orgánu
- znížený alebo zvýšený výdaj moču
- Priberanie na váhe
- hnačka alebo krvavá stolica
