Aký je krvný obeh?
Obehový systém je samostatný cievny systém s funkciami zásobovania a odvádzania. Zásobuje všetky bunky tela životne dôležitými látkami ako je kyslík (viazaný na červené krvné farbivo hemoglobín), živiny, vitamíny a minerály. Odpadové produkty (ako je oxid uhličitý) sú na druhej strane transportované preč z tkanív krvou. Okrem toho v krvi cirkulujú mediátorové látky (napríklad hormóny) a obranné bunky imunitného systému.
Krv je poháňaná srdcom. Silný dutý sval pumpuje krv cez cievy vo dne aj v noci, čím udržuje krvný obeh v chode. Srdce a cievny systém spolu tvoria kardiovaskulárny systém.
Nízkotlakový systém a vysokotlakový systém
Vo vysokotlakovom systéme – pozostávajúcom z ľavej komory počas systoly a všetkých tepien (vrátane aorty a arteriol) – je krvný tlak oveľa vyšší: pohybuje sa tu medzi asi 80 mmHg (počas diastoly) a 120 mmHg (počas systoly). Vysokotlakový systém pojme asi 15 percent celkového objemu krvi.
Malý a veľký krvný obeh
Obehový systém sa skladá z dvoch vzájomne prepojených okruhov: veľkého obehu alebo systémového obehu a malého obehu alebo pľúcneho obehu.
Aká je funkcia obehového systému?
Najdôležitejšou úlohou krvného obehu je rozdeľovanie a odstraňovanie živín, mediátorových látok a plynov. Bližšie informácie nájdete v nasledujúcich textoch:
Pľúcny obeh
Všetko dôležité o malom krvnom obehu sa dočítate v článku Pľúcny obeh.
Obeh portálu
Špeciálnym úsekom obehového systému je žilový obeh, ktorý transportuje krv z tráviaceho traktu cez pečeň do dolnej dutej žily. Viac sa o tom dočítate v článku Portálový žilový obeh.
Ako je regulovaný krvný obeh?
Obehový systém alebo krvný tlak je regulovaný rôznymi mechanizmami zahŕňajúcimi okrem iného autonómny nervový systém a hormóny.
Naopak, pokles krvného tlaku zaregistrujú aj senzory a ohlásia ho mozgu. Aktivácia sympatiku zvyšuje srdcovú frekvenciu, cievy sa sťahujú – krvný tlak opäť stúpa.
Dôležité senzory na reguláciu krvného tlaku sa nachádzajú aj v obličkách. Registrujú, keď sa zníži prietok krvi obličkami. Výsledkom je, že sa vo zvýšenej miere uvoľňuje mediátorová látka renín, čo následne spôsobuje uvoľňovanie angiotenzínu II. Tento hormón spôsobuje stiahnutie ciev, čo zvyšuje krvný tlak.
Z dlhodobého hľadiska môže byť krvný obeh alebo krvný tlak kontrolovaný rovnováhou vody a elektrolytov. Ak je krvný tlak zvýšený, telo môže obličkami vylučovať viac vody a tým znižovať objem krvi – krvný tlak klesá. Ak je krvný tlak príliš nízky, obličky dokážu zadržať viac vody v tele, aby sa zvýšil objem krvi a tým aj krvný tlak.
Vysoký krvný tlak (arteriálna hypertenzia) je veľkou záťažou pre srdce a krvný obeh: Pacienti majú krvný tlak 140/90 mmHg alebo viac po dlhú dobu. Bez liečby to poškodzuje srdce a cievy.
Ak je prvá (systolická) hodnota krvného tlaku nižšia ako 100 mmHg, je prítomná hypotenzia (nízky krvný tlak). Zdravotný význam to má len vtedy, ak postihnutá osoba vykazuje príznaky ako znížená výkonnosť, zhoršená schopnosť koncentrácie alebo studené ruky a nohy.
U niektorých ľudí rýchle vstávanie z ležiacej alebo sediacej polohy spôsobuje náhly pokles krvného tlaku (ortostatická hypotenzia): Trpiaci pociťujú závraty, zvonenie v ušiach a blikanie pred očami. Možné sú aj ďalšie príznaky, ako je búšenie srdca, potenie a bledosť, dokonca aj obehový kolaps a mdloby (synkopa).
