Stručný prehľad
- Kedy navštíviť lekára? Pri náhlych alebo postupných poruchách reči
- Príčiny: mozgová príhoda, kraniocerebrálne poranenie, skoré poškodenie mozgu, encefalitída, meningitída, mozgový nádor, roztrúsená skleróza, Parkinsonova choroba, amyotrofická laterálna skleróza, Huntingtonova chorea
- Terapia: Liečba základného ochorenia, individuálna logopédia, v prípade potreby pomôcky ako protéza mäkkého podnebia alebo elektronický hlasový zosilňovač
Čo je to dyzartria?
Dyzartria je podľa definície porucha motorického systému reči. Postihnutý presne vie, čo a ako chce niečo povedať. Nervové a svalové štruktúry zodpovedné za reč však nedokážu správne vykonávať zodpovedajúce príkazy z mozgovej kôry.
Rozdiel od poruchy reči
Poruchy reči (afázie) je potrebné odlíšiť od porúch reči (dyzartria): Pri nich postihnutí jedinci nedokážu správne porozumieť a spracovať reč. Majú tiež problémy nájsť správne slová a tvoriť správne, zmysluplné vety. Pri dysartrii naopak tieto vyššie mozgové funkcie nie sú narušené.
Ako sa prejavuje dyzartria?
Spastická (hypertonická) dyzartria
Charakterizované zvýšeným svalovým napätím (hypertóniou) rečových svalov, ktoré sa preto môžu pohybovať len obmedzene. To ovplyvňuje dýchanie, tvorbu hlasu a artikuláciu. Typický je stlačený chrapľavý hlas. Postihnutý tiež artikuluje len prerušovane a nejasne.
Hypotonická dyzartria
Hyperkinetická dysartria
Typické sú prehnané, výbušné rečové pohyby. Hlasitosť, výška tónu a artikulácia sa značne líšia. Niekedy postihnutý aj mimovoľne robí grimasy, krúti sa či cvaká jazykom.
(Rigidná-)hypokinetická dysartria
Ataxická dyzartria
Ľudia s ataxickou dysartriou hovoria veľmi nerovnomerne, čo znamená, že hlasitosť, výška tónu a presnosť artikulácie sa značne líšia; všetka reč je charakterizovaná mimovoľnými, neprimeranými zmenami dýchania, hlasu a artikulácie.
Zmiešaná dysartria
Dyzartria: príčiny a rizikové faktory
Existuje mnoho príčin dysartrie. Najbežnejšie sú:
- Mozgová príhoda (apoplexia): Pri cievnej mozgovej príhode už mozog zrazu nie je dostatočne zásobovaný krvou a tým aj kyslíkom. Zvyčajne je to spôsobené zrazeninou v cievach, zriedkavejšie mozgovým krvácaním. Mŕtvica veľmi často spôsobuje poruchy reči. U pacientov s mŕtvicou sa často vyvinie aj afázia.
- Poškodenie mozgu v ranom detstve: Ak je mozog dieťaťa poškodený medzi šiestym mesiacom tehotenstva a koncom prvého roka života, môže to viesť aj k dysartrii.
- Zápal mozgu (encefalitída): infekčný zápal mozgu zvyčajne spúšťajú vírusy, zriedkavo baktérie. Dyzartria je jedným z možných príznakov encefalitídy.
- Nádor na mozgu: Nádory mozgu sú možnými spúšťačmi rôznych foriem dyzartrie v závislosti od ich umiestnenia a veľkosti.
- Roztrúsená skleróza (SM): Pri tomto chronickom zápalovom ochorení nervového systému (miechy a mozgu) imunitný systém ničí ochrannú vrstvu okolo nervových vlákien (myelínové pošvy), takže nervové vzruchy sa už neprenášajú bez rušenia. Dyzartria je možným dôsledkom.
- Amyotrofická laterálna skleróza (ALS): toto zriedkavé chronické ochorenie nervového systému ovplyvňuje motorické funkcie, dýchanie, komunikačné schopnosti a príjem potravy. Poruchy reči patria medzi bežné skoré príznaky ALS.
- Huntingtonova choroba: U dospelých s hyperkinetickou dyzartriou je príčinou zvyčajne Huntingtonova choroba – zriedkavé dedičné ochorenie, ktoré sa okrem iných symptómov spája s mimovoľnými, náhlymi, nepravidelnými pohybmi.
- Otravy (intoxikácie): Medzi možné príčiny dyzartrie patria aj intoxikácie, napríklad v dôsledku nadmerného požívania alkoholu alebo drog.
Dyzartria: Kedy navštíviť lekára?
Dyzartria: vyšetrenia a diagnostika
V prípade náhleho vzniku dyzartrie v dôsledku mozgovej príhody alebo traumatického poranenia mozgu je príčina jasná. Tu sa sústreďuje na počiatočnú lekársku starostlivosť o pacienta.
Nasleduje neurologické vyšetrenie s cieľom určiť ochorenie, ktoré je základom dyzartrie a presné miesto poškodenia mozgu.
Možné sú aj ďalšie vyšetrenia, napríklad meranie elektrickej aktivity mozgu (EEG), zobrazovacie postupy ako počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRI), ako aj odber a analýza vzorky mozgovomiechového moku (diagnostika CSF).
Dyzartria: Liečba
Prvým krokom je liečba základného stavu, ktorý viedol k dysartrii (ako je mŕtvica, encefalitída, Parkinsonova choroba).
Samotná dyzartria sa primárne lieči pomocou logopédie. Najdôležitejším cieľom je zachovať alebo obnoviť schopnosť pacienta samostatne komunikovať.
Stavebné kamene logopédie
V logopédii sa pacienti učia, ako rozprávať zrozumiteľnejšie s vedomým držaním hlavy a tela. Pomocou špeciálnych cvičení terapeut podporuje harmonickú interakciu dýchania, hlasu a artikulácie. Ak je napätie tela príliš vysoké (spastická dyzartria), pomáhajú relaxačné cvičenia; ak je telesné napätie príliš nízke (hypotonická dyzartria), sú užitočné tréningy na budovanie napätia.
Pacientom, ktorí majú v určitých situáciách konkrétne problémy s rozprávaním, sa najlepšie odporúča, aby to konkrétne prediskutovali s terapeutom. Ako riešiť takéto kritické situácie si potom možno nacvičiť napríklad v rolových hrách.
Vo veľmi ťažkých prípadoch dyzartrie si pacienti s terapeutom vypracúvajú alternatívne formy komunikácie. Napríklad namiesto rozprávania možno použiť výrazy tváre, gestá a písaný jazyk, aby ste sa dorozumeli.
Komunikačné pomôcky
Elektronické zosilňovače podporujú hlas veľmi jemne hovoriacich pacientov s dysartriou. Alternatívne komunikačné systémy, ako sú prenosné elektronické písacie stroje, sú určené pre pacientov s dysartriou, ktorí sú sotva schopní artikulovať alebo hovoriť zrozumiteľne (napríklad v neskorých štádiách amyotrofickej laterálnej sklerózy).
Manažment chorôb
Čo môžete urobiť sami
Ako samotní pacienti s dysartriou, tak aj ich partneri v rozhovore potenciálne prispievajú k úspešnej komunikácii. Dôležité body sú:
- Vyhnite sa stresu a vzrušeniu: Konverzujte bez zhonu a v pokojnom prostredí. Obe strany – pacient s dysartriou a partner v rozhovore – najlepšie venujú dostatok času rozprávaniu a porozumeniu. Zdroje hluku v bezprostrednej blízkosti (rádio, TV, stroje atď.) zostávajú medzitým vypnuté.
- Udržujte očný kontakt: Počas rozhovoru sa odporúča, aby pacient s dysartriou a druhá osoba udržiavali očný kontakt. Je to preto, že podporná mimika a gestá uľahčujú pacientovi, aby sa dorozumel.
- Kladenie otázok: Ak pacientovi s dysartriou nerozumiete správne, pýtajte sa. Mali by ste sa vyhnúť vyčítavým komentárom („Hovorte jasnejšie!“ alebo „Hovorte hlasnejšie!“)!
- Prejavte rešpekt: Porucha reči nie je mentálne postihnutie. Pre ľudí s dysartriou je dôležité, aby sa necítili mentálne menejcenní alebo nezrelí.
