Ako funguje dopamín
Pôsobenie dopamínu v centrálnom nervovom systéme
V mozgu sa dopamín využíva na komunikáciu medzi nervovými bunkami, teda je to nervový posol (neurotransmiter). V určitých „okruhoch“ sprostredkúva pozitívne emocionálne zážitky („efekt odmeny“), preto je – podobne ako serotonín – považovaný za hormón šťastia. V porovnaní so serotonínom má však dopamín tendenciu zvyšovať motiváciu a motiváciu z dlhodobého hľadiska.
Jednou z chorôb, pri ktorej dochádza k nedostatku dopamínu v centrálnom nervovom systéme (CNS), je Parkinsonova choroba. Medzi typické symptómy Parkinsonovej choroby patrí svalová stuhnutosť (rigor), tremor (tremor) a spomalenie pohybov až po nehybnosť (akinéza). Liečba dopamínom môže pomôcť s týmito príznakmi.
Keďže však účinná látka nie je schopná prejsť cez hematoencefalickú bariéru, nemôže byť podávaná priamo, čím sa kompenzuje nedostatok v mozgu. Namiesto toho sa podáva prekurzor (L-DOPA) a analógy (dopamínové agonisty) neurotransmiteru, ktoré môžu dosiahnuť miesto účinku v mozgu.
U schizofrenických alebo iných psychotických pacientov je koncentrácia dopamínu zvyčajne zvýšená v určitých oblastiach mozgu. V tomto prípade sa používajú inhibítory neurotransmiteru (antagonisty dopamínu). Patria do skupiny antipsychotík.
Degradácia a vylučovanie dopamínu
Po injekcii alebo infúzii sa polovica dopamínu rozloží v priebehu piatich až desiatich minút a vylúči sa močom.
Kedy sa užíva dopamín?
Dopamín sa nepoužíva priamo na neurologické indikácie (ako je Parkinsonova choroba). Namiesto toho sa podávajú jeho prekurzory alebo analógy, pretože na rozdiel od dopamínu môžu prechádzať hematoencefalickou bariérou.
Na stabilizáciu krvného obehu sa liek používa v prípadoch šoku alebo hroziaceho šoku. Môžu nastať napríklad v nasledujúcich prípadoch:
- srdcové zlyhanie a srdcový infarkt
- ťažké infekcie
- náhly prudký pokles krvného tlaku
Ako sa používa dopamín
Na intravenózne použitie dopamínu sú dostupné infúzne a injekčné roztoky. Podáva ho lekár.
L-DOPA, ako aj agonisty dopamínu a antagonisty dopamínu sú dostupné vo forme tabliet. Frekvencia užívania a dávkovanie určuje ošetrujúci lekár individuálne.
Aké sú vedľajšie účinky dopamínu?
Čo treba zvážiť pri užívaní dopamínu?
Kontraindikácie
Dopamín sa používa hlavne v urgentnej medicíne. Ošetrujúci lekár individuálne objasní, či pacient z určitých dôvodov liek nemôže dostať.
Vekové obmedzenie
Dopamín sa môže používať od narodenia, ak je to indikované. Kvôli nedostatku údajov neexistujú žiadne pevné odporúčania pre dávkovanie v dojčenskom veku.
Tehotenstvo a laktácia
Dopamín sa môže podávať pri život ohrozujúcich stavoch počas tehotenstva a dojčenia.
Ako získať lieky s dopamínom
Dopamín môžu kupovať iba kliniky a lekári. Nemožno ho predpisovať na lekársky predpis a pacienti ho nemôžu získať v žiadnej inej forme.
Účinok dopamínu prijatého prostredníctvom jedla (strava bohatá na ovocie a zeleninu, ako sú banány, zemiaky, avokádo a brokolica) je zanedbateľný, pretože účinná látka sa v črevách krátko po absorpcii stáva neúčinnou (deaktivuje sa).
Odkedy je dopamín známy?
Až zistenie, že existuje úplne iný vzorec distribúcie dopamínu v mozgu ako pre adrenalín, viedlo vedcov Arvida Carlssona, Åkeho Bertlera a Evalda Rosengrena z Farmakologického inštitútu Univerzity v Lunde (Švédsko) v rokoch 1958/59 k predpokladu že dopamín má svoj vlastný význam.
Pomocou rôznych experimentov vedci objavili najväčšiu koncentráciu dopamínu v corpus striatum, centrálnej oblasti mozgu. Prostredníctvom experimentov s rastlinnou látkou rezerpínom sa im podarilo preukázať, že vyčerpanie zásob dopamínu v tejto oblasti mozgu vedie k symptómom podobným Parkinsonovej chorobe.
Krátko nato dokázal aj Oleh Hornykiewicz z Viedenskej univerzity prostredníctvom farebných reakcií s extraktmi z corpus striatum, že tieto oblasti mozgu obsahujú u pacientov s Parkinsonovou chorobou pozoruhodne málo dopamínu.
V roku 1970 vedci Ulf Svante von Euler-Chelpin a Julius Axelrod (podieľaní sa na objave adrenalínu a norepinefrínu) získali Nobelovu cenu za medicínu alebo fyziológiu „za objavy týkajúce sa chemických prenášačov v nervových zakončeniach a mechanizmu ich ukladania, uvoľnenie a deaktivácia“.
V roku 2000 Arvid Carlsson a ďalší výskumníci získali Nobelovu cenu za medicínu alebo fyziológiu „za objavy týkajúce sa prenosu signálov v nervovom systéme“.
Ďalšie zaujímavé fakty o dopamíne
Niektoré drogy ako kokaín sa považujú za takzvané inhibítory spätného vychytávania dopamínu – dokážu zabrániť spätnému vychytávaniu uvoľneného dopamínu do jeho pôvodnej bunky, čo vedie k zvýšenému účinku hormónu šťastia dopamínu.
Mozog si tak spája užívanie drog s efektom odmeny, čo vysvetľuje predovšetkým návykový účinok kokaínu a iných drog. Po nadmernom užívaní drog sa často objavujú aj klinické obrazy psychóz.
