Pracovná terapia: Definícia a postup

Čo je to pracovná terapia?

Ergoterapia je forma terapie, ktorá pomáha chorým alebo zraneným ľuďom zvládať každodenný život. Má pacientom umožniť, aby sa o seba v rámci možností postarali, začlenili sa do spoločnosti a zlepšili si tak kvalitu života.

Ergoterapiu vykonávajú špeciálne vyškolení ergoterapeuti. Vždy pracujú holisticky a zohľadňujú nielen obmedzenia pacienta súvisiace s chorobou, ale aj sociálne a finančné faktory. Možno zhrnúť tieto ciele pracovnej terapie:

  • Definovanie individuálnych cieľov, prianí a možností pacienta
  • Podpora a zlepšenie koordinácie pohybu, zmyslového a emocionálneho vnímania
  • Rozvoj fyzických a psychických predpokladov pre samostatný a plnohodnotný životný štýl
  • Zlepšenie kvality života rozšírením existujúcich schopností
  • Opätovné začlenenie do osobného, ​​sociálneho a v prípade potreby aj profesionálneho prostredia

Indikačný kód

Pracovná terapia musí byť predpísaná lekárom ako terapeutické opatrenie. Takzvaný indikačný kód, kombinácia písmen a číslic, ktoré lekár uvádza na recepte, označuje zdravotný dôvod použitia pracovnej terapie. Terapeut nesmie doplniť chýbajúce informácie alebo tak môže urobiť len po konzultácii s lekárom.

História odborného titulu

1. januára 1999 vstúpil do platnosti zákon „Gesetz über den Beruf der Ergotherapeutin und des Ergotherapeuten (Ergotherapeutengesetz – ErgThG)“. Toto nahradilo predchádzajúci oficiálny pracovný názov „ergoterapeut“. Pojem „ergoterapia“ sa však aj dnes niekedy používa ako synonymum pre pracovnú terapiu. Povolanie ergoterapeuta alebo pracovného pedagóga je samostatným vzdelávacím povolaním.

Kedy sa vykonáva pracovná terapia?

Ergoterapia sa ako pomocné, podporné opatrenie realizuje napríklad v geriatrii, pediatrii a dorastovom lekárstve, ale aj v psychiatrii a ortopédii. Okrem iného slúži na umožnenie návratu pacientov do práce.

Ergoterapia v ortopédii a reumatológii a po úrazoch

Nasledujúce muskuloskeletálne poruchy obmedzujú pacientov v ich každodennom živote, a preto môžu vyžadovať pracovnú terapiu:

  • zlomeniny kostí
  • Chronické problémy s chrbtom
  • Poruchy hrubej alebo jemnej motoriky
  • paraplégia
  • amputačné poranenia
  • osteoartritída

Pracovná terapia v neurológii

Pacienti s chorobami nervového systému sú často výrazne obmedzení v schopnosti konať. Príklady neurologických ochorení, pri ktorých môže pomôcť pracovná terapia, sú

  • Mŕtvica
  • Kraniocerebrálna trauma
  • Detská mozgová obrna (porucha pohybu a držania tela po poškodení mozgu)
  • Parkinsonova choroba
  • Roztrúsená skleróza
  • Príznaky paralýzy
  • Polyneuropatia (poškodenie nervov)

V psychiatrii napríklad pacienti s nasledujúcimi chorobami profitujú z pracovnej terapie:

  • Úzkostná porucha
  • Obsesívno kompulzívna porucha
  • Stres a porucha prispôsobenia
  • Porucha osobnosti
  • Porucha správania
  • Depresia, mánia
  • psychóza
  • Návykové poruchy (napr. alkohol, drogy, lieky, hazardné hry)

Pracovná terapia v geriatrickej medicíne

Najmä starnúcich ľudí často obmedzuje v samostatnosti samotný proces starnutia, ako aj choroba (multimorbidita). Sociálna izolácia alebo nedostatok úloh ešte viac obmedzujú kvalitu života starších ľudí. Náhle zmeny ako úmrtie partnera alebo strata známeho prostredia môžu túto tendenciu umocniť a pacientov značne zaťažiť. Opatrenia pracovnej terapie pomáhajú pacientom zvyknúť si a prispôsobiť sa meniacim sa životným okolnostiam. Pracovná terapia sa využíva aj pri ochoreniach so zmenami charakteru a problémami s pamäťou, ako je demencia.

Pracovná terapia pre deti

  • Vývinové poruchy alebo oneskorenia (napr. po predčasnom pôrode)
  • Poruchy vnímania (informácie v mozgu sa spracovávajú a vyhodnocujú odlišne)
  • Telesné postihnutie
  • Grafomotorické poruchy (ťažkosti s písaním)
  • porucha zraku alebo sluchu
  • Duševné postihnutie
  • Porucha hyperaktivity s deficitom pozornosti (ADHD)
  • autizmus

Čo zahŕňa pracovná terapia?

Proces pracovnej terapie je v zásade rozdelený do troch krokov:

  • Hodnotenie (hodnotenie zistení a definovanie cieľa)
  • Intervencia (plánovanie liečby a jej implementácia)
  • Výsledok (hodnotenie výsledkov terapie)

Keď ergoterapeut posúdi situáciu pacienta a dohodne s ním ciele terapie, vyberie vhodnú terapeutickú metódu pre intervenciu. K dispozícii sú nasledujúce prístupy:

  • zamerané na kompetencie relevantné pre každodenný život
  • predmetovo orientovaný výraz-centrovaný
  • interakčný
  • orientovaný na vnímanie orientovaný na činnosť

Metódy zamerané na kompetencie relevantné pre každodenný život

Predmetovo orientované metódy zamerané na výraz

V tomto liečebnom prístupe by sa mal pacient naučiť tvorivo vyjadrovať vnútorné pocity a vnímať svoje vlastné pocity. Ergoterapeut nechá pacienta maľovať alebo robiť ručné práce, či už samostatne alebo v skupine. Väčšinou určí aj tému. Napríklad požiada depresívneho pacienta, aby vytvoril obrázok s farbami, ktoré pre neho znamenajú radosť.

Interakčné metódy

Percepčné, akčne orientované metódy

Tu ergoterapeut učí pacienta jeho zmyslovým a fyzickým vnemom. Užitočné sú veľmi jednoduché cvičenia ako masírovanie rúk „ježkovou loptičkou“, dotyky a rozpoznávanie materiálov, vnemy vibrácií alebo horúce a studené zážitky vo vodnom kúpeli. Prostredníctvom týchto nových skúseností by sa mal pacient naučiť vedome absorbovať zmyslové zážitky a správne ich klasifikovať. Tento terapeutický prístup sa využíva najmä u psychiatrických pacientov alebo u detí s vývinovými poruchami.

Pracovná terapia skupinové liečby

Niektoré opatrenia pracovnej terapie sa vykonávajú ako súčasť skupinovej liečby. Napríklad obsah, ktorý bol vyvinutý v individuálnej terapii, je možné vyskúšať a precvičiť v skupine. Patria sem napríklad cvičenia na každodenné zručnosti, ale aj cvičenia na tréning mozgovej výkonnosti pre ľudí s príslušnými poruchami alebo demenciou. Školenie sa poskytuje:

  • sociálne zručnosti
  • konfliktov
  • Riadenie stresu
  • Plánovacie schopnosti
  • Tréning vnímania
  • Memory Masážne stoly

Aké sú riziká pracovnej terapie?

Pracovná terapia vo všeobecnosti nie je spojená so žiadnymi osobitnými rizikami. Zdravotné problémy nastávajú spravidla len vtedy, ak je pacient ergoterapeutickými cvičeniami zaťažený viac, ako je rozumné.

Prílišné nároky zo strany terapeuta alebo nereálne očakávania zo strany pacienta môžu rýchlo viesť k frustrácii. Je ťažké motivovať pacientov, ak sú nadmerne zaťažení, preto by sa v takýchto prípadoch mali ciele liečby predefinovať spolu s pacientom.

Čo musím zvážiť po pracovnej terapii?

Ak vám lekár predpísal ergoterapiu, zvyčajne vám bude vedieť odporučiť vhodného ergoterapeuta. Pamätajte, že úspech liečby závisí vo veľkej miere od vašej spolupráce. Preto sa snažte k cvičeniam pristupovať s motiváciou a otvorenou mysľou, aj keď to niekedy vyžaduje námahu.