Dôchodok pre syndróm chronickej bolesti
Ak pacient, a to aj pri rozsiahlej liečbe, už nie je schopný pracovať kvôli chronickým bolesť, je možné požiadať o tieto druhy dôchodkov. Na jednej strane môže byť jednou z možností dôchodok so zníženou zárobkovou schopnosťou. Toto sa nazýva „plné“, ak pacient môže pracovať iba tri hodiny alebo menej denne, a klasifikuje sa ako „čiastočné“, ak je možné pracovať tri až šesť hodín.
Dôchodok so zníženou zárobkovou schopnosťou je obmedzený iba na určité časové obdobia a po jeho uplynutí sa musí znovu predĺžiť. Ak je podaná žiadosť o dôchodok so zníženou zárobkovou schopnosťou, musia sa vykonať niektoré lekárske vyšetrenia a musí sa potvrdiť, že bolesť sa rehabilitačnými opatreniami nezlepšila. Na druhej strane, ak existuje ťažké zdravotné postihnutie z dôvodu chronického bolesť, možno podať žiadosť o starobný dôchodok ťažko zdravotne postihnutých osôb. To znamená, že o normálny starobný dôchodok je možné požiadať skôr. Ak to však chcete urobiť, musíte najskôr certifikovať ťažké zdravotné postihnutie.
Stupeň postihnutia (GdB) pri syndróme chronickej bolesti
GdB (stupeň zdravotného postihnutia) je štandardizované opatrenie na kvantifikáciu stupňa zdravotného postihnutia u fyzicky alebo duševne chorých ľudí. GdB sa meria na stupnici od 0 do 100, bez alebo s takmer žiadnymi obmedzeniami na 0 a s ťažkým zdravotným postihnutím na 100. Ťažko zdravotne postihnutá osoba je všeobecne definovaná ako osoba s hodnotou 50 alebo vyššou.
GdB zvyčajne závisí od základného ochorenia a z toho vyplývajúcich funkčných obmedzení. S ohľadom na syndrómom chronickej bolesti, existuje veľa rôznych druhov zdravotného postihnutia. Ak príznaky základného ochorenia nie sú nijako zvlášť závažné a výsledná bolesť ťažko vedie k obmedzeniam v každodennom živote, pacienti nedosahujú hodnotu vyššiu ako 20. Ak je naopak základné ochorenie závažné, napr. rakovina, a pacient už nie je schopný sám sa o seba starať, je často klasifikovaný ako ťažko zdravotne postihnutý. GdB preto hrá dôležitú úlohu pri prideľovaní sociálnych dávok a predstavuje nezáväzný štandard pre závažnosť ochorenia.
Terapia
Cieľom terapie by malo byť potlačenie príčiny chronickej bolesti. Pretože je to často ťažké, liečba by mala viesť k zvýšeniu kvality života pacienta a nemala by sa zameriavať iba na znižovanie intenzity bolesti. Okrem toho je úlohou ošetrujúceho lekára rozpoznať a liečiť psychologické zmeny, ako sú depresívne nálady alebo poruchy spánku, v ranom štádiu.
Výber liekov proti bolesti závisí od toho, či je bolesť klasifikovaná ako nociceptívna, tj. Začínajúca z tkaniva, alebo neuropatická, tj. Začínajúca nervy. Ak je bolesť nociceptívna, lieky proti bolesti ako ibuprofen možno podať a v prípade potreby opioidy.
Neuropatickú bolesť je možné liečiť antikonvulzívami, ako sú napr gabapentín alebo pregabalín (lyrica). Ak psychosomatické faktory zohrávajú úlohu v syndrómom chronickej bolestisamotná lieková terapia nestačí na optimálne liečenie bolesti. Tu je vhodná psychosociálna terapia vo forme behaviorálnej terapie alebo terapie zameranej na pozornosť na podporu liečby.
Liečba syndrómu chronickej bolesti by vo všeobecnosti mala, pokiaľ je to možné, vždy pozostávať z kombinácie liekových a iných ako liekových opatrení. Nehody sú dôležitým spúšťacím faktorom syndrómu chronickej bolesti. Dlhodobá bolesť v dôsledku úrazov alebo nesprávneho spracovania bolesti môže viesť k zmenám v tele, ktoré ešte nie sú úplne pochopené, a s následkami syndrómu chronickej bolesti.
Preto je dôležité po traumatickej nehode nielen liečiť fyzické poškodenie, ale dať pacientovi príležitosť spracovať to, čo zažil. Ak sa tak nestane, nehody sú spojené aj s posttraumatickými stresovými poruchami. To môže viesť k narušenému spracovaniu bolesti a traumy a bolesť zostáva aj po uzdravení všetkých fyzických zranení. Typické pre posttraumatickú stresovú poruchu sú hlboké pocity straty kontroly, zúfalstva a bezmocnosti.
Všetky články v tejto sérii:
