Vnímanie je známe ako kroky vnímania vrátane obsahu vnímania. Vnímanie teda zahŕňa nevedomé procesy, ako je filtrovanie a hodnotenie podnetov, a vedomé procesy, ako je klasifikácia a interpretácia vnímania. Poruchy vnímania môžu mať psychologické alebo fyzické príčiny.
Čo je vnímanie?
Vnímanie je známe ako kroky vnímania vrátane obsahu vnímania. Vnímanie teda zahŕňa nevedomé procesy, ako je filtrovanie a hodnotenie podnetov, a vedomé procesy, ako je klasifikácia a interpretácia vnímania. Ľudské vnímanie sa vyznačuje mnohými čiastkovými procesmi. Zmyslové bunky sú prvým stupňom vnímania. Podnety z vonkajšieho sveta alebo z nášho vlastného tela sa dostanú na tieto receptory, premieňajú sa na akčné potenciály a cestujú aferentnými nervovými cestami do centrálnej nervový systém. Nie všetky podnety sú spracované vôbec. Vnímanie pracuje s filtračnými systémami, ktoré slúžia ako ochrana pred preťažením stimulov. Iba relevantné podnety sa môžu vôbec dostať do ľudského vedomia. V centrálnej nervový systém, podnety sa integrujú, spočítajú, usporiadajú a v poslednom kroku sa interpretujú. Proces vnímania zahŕňa všetky čiastkové kroky procesu vnímania človeka. V širšej definícii sa vnímaním rozumie aj obsah vnímania, ktorý je vzhľadom na procesy hodnotenia a filtrovania vždy subjektívny. Vnímanie určitej situácie nikdy nezodpovedá objektívnemu dojmu, ale iba subjektivizovanej parciálnej stránke reality. Vnímanie tým načrtáva jednotlivé kroky, ktoré vedú k tomuto čiastočnému aspektu reality v ľudskom vedomí.
Funkcia a úloha
Vnímanie spočíva v nevedomých procesoch individuálneho vnímania alebo spracovania informácií. Vo vedomí jednotlivca tieto procesy vedú k imaginárnym obrazom vnímaných čiastkových aspektov. Vnímanie tak vedie k mimovoľnému a nevedomému spôsobu výberu, štruktúrovania a klasifikácie vnímania. Vnímanie teda zodpovedá selektívno-subjektívnemu inventáru situácií vonkajšieho prostredia. Spolu so subjektívnym obsahom vnímania sa tento termín vzťahuje na neurofyziologický základ zmyslového vnímania. Mentálne spracovanie vnímania zodpovedá riadeniu, rozpoznávaniu, posudzovaniu a subsumovaniu v zmysle poznania. Vnímanie však zahŕňa aj nevedomé a emočné procesy počas spracovania vnímania, ktoré možno zhrnúť pod pojem senzácia. Ako pojem sa vnímanie prvýkrát použilo na značke Stoa na označenie jasného a neomylného vnímania. René Descartes prijal tento výraz ako perceptio ab imaginatione et a sensibus, čo znamená uchopenie pomocou predstavivosti a zmyslov. Tento výraz ovplyvňoval empirizmus a senzualizmus a v širšom zmysle zodpovedal zmyslovému vnímaniu. George Berkeley vytvoril pojem „byť, je vnímať“, čím spojil samotný život s konceptom vnímania. Gottfried Wilhelm Leibniz najskôr použil koncept malého vnímania, ktoré sa vyskytuje pod prahom vedomia. Pre Immanuela Kanta bolo vnímanie podformou predstavivosti, ktorá mení subjektívny stav jednotlivca. U Johanna Friedricha Herbarta prešla koncepcia vnímania obratom, pretože ju používal na označenie recepcie vnímaného zmyslového vnímania. V dnešnom ponímaní vnímanie na jednej strane zahŕňa percepčný reťazec a pozostáva teda z prichádzajúceho stimulu, transdukcie, spracovania, vnímania, rozpoznávania a konania. Na druhej strane dnešný termín zahŕňa aj poznávanie vnímaného, a tak zahŕňa filtračné efekty, kontextovú závislosť a zážitkový vplyv. V biologickom zmysle vnímanie zodpovedá prijatiu a spracovaniu zmyslových informácií a podnetov, ako aj spracovaniu a interpretácii týchto podnetov. Zmyslové podnety nie sú vnemy, kým neprejdú kognitívnym subjektívnym spracovaním.
Choroby a sťažnosti
Vnímanie má klinický význam, iba ak je patologicky zmenené. Takáto zmena môže byť spôsobená fyziologickými príčinami, ale môže byť tiež čisto psychologická. Psychologické príčiny sa týkajú skresleného vnímania. Chorobné vzorce ako paranoja a depresia sa vyznačujú takými. Pretože pre vnímanie sú charakteristické subjektívne filtre, psychologická príčina patologických vnemov môže zodpovedať napríklad traumatizujúcej skúsenosti. Podnety sa filtrujú a interpretujú na základe predchádzajúcich skúseností. Skreslenie vnímania tak môže zodpovedať napríklad mimoriadne pesimistickému pohľadu na svet, ktorý umožňuje primárne zlé dojmy z reality vstúpiť do vedomia postihnutej osoby a podporuje tak depresia. K skresleniu vnímania údajne dôjde, akonáhle sa subjektívne vnímanie jednotlivca extrémne líši od objektívnej reality. Skreslenie vnímania charakterizuje napríklad klinické obrazy ako napr anorexia. Fyziologickými príčinami narušeného vnímania sú na druhej strane predovšetkým neurologické poruchy alebo choroby. Ako prvý prípad vnímania sú zmyslové bunky spojené s centrálnym nervový systém cez aferentné nervy. Ak sú tieto aferentné nervové dráhy poškodené v priebehu traumy, nádorového ochorenia, zápalalebo degenerácia, potom môže dôjsť k necitlivosti. Na kožanapríklad taký pocit nepohodlia môže zodpovedať narušenému studený-hotavý pocit alebo necitlivosť. Okrem lézií aferentných dráh sa vyskytujú aj lézie v mozog môže tiež interferovať so spracovaním podnetov. Takéto lézie môžu vyplynúť napríklad z chorôb ako napr roztrúsená skleróza. Mŕtvice alebo nádory v centrálnom nervovom systéme môžu tiež zmeniť vnímanie alebo dokonca znemožniť. Fyziologické poruchy vnímania sa niekedy prejavia aj po použití drogy. Napríklad niektoré drogy obsahujú látky, ktoré sa môžu stať aktívnymi ako neurotransmitery. halucinácie rôznych drogových systémov môže teda sprevádzať užívanie drog. Príčiny zhoršeného vnímania môžu byť rôzne a vždy si vyžadujú lekárske objasnenie. Počas tohto objasnenia sa najskôr určí, či je narušené vnímanie spôsobené fyzickou alebo psychickou príčinou.
