Stručný prehľad
- Symptómy: Mnoho rôznych príznakov; zvyčajne sťažnosti bez špecifickej diagnostikovateľnej organickej príčiny.
- Liečba: Mnoho ťažkostí zmizne samo. V prípade pretrvávajúcich ťažkostí: Psychoterapia, fyzická aktivita ako šport, joga alebo relaxačný tréning; v niektorých prípadoch lieky.
- Príčiny a rizikové faktory: Interakcia fyzických, emocionálnych a sociálnych okolností, psychosomatické príčiny, stres, smútok, strachy.
- Diagnóza: Fyzikálne vyšetrenie, anamnéza anamnézy a životných okolností; za určitých okolností špecifické vyšetrenia v závislosti od sťažností
- Prognóza:V závislosti od okolností zvyčajne zlepšenie samo o sebe, v iných prípadoch terapia; spontánne zlepšenie možné v ktorejkoľvek fáze.
Čo je vegetatívna dystónia?
Vegetatívna dystónia doslova znamená „nesprávne regulované napätie (dystonus) vegetatívneho nervového systému“. Tento systém koordinuje mnohé dôležité telesné funkcie, ktoré možno len ťažko alebo vôbec dobrovoľne ovplyvniť – ako napríklad tep, dýchanie alebo trávenie. Podľa toho možno pod súhrnný pojem vegetatívna dystónia zhrnúť rôzne symptómy – od kardiovaskulárnych ťažkostí a bolestí hlavy až po chvenie rúk a hnačku.
Ak pacienti trvale trpia príznakmi, pre ktoré nemožno nájsť fyzické príčiny, lekári vo všeobecnosti hovoria o somatoformných poruchách alebo funkčných syndrómoch.
Netreba si však zamieňať vegetatívnu dystóniu s dystóniou: ide o súhrnné označenie pre rôzne pohybové poruchy, ako je krivé držanie hlavy či kŕče v rôznych častiach tela (napríklad v prste, tzv. muzikantský kŕč) .
Čo je autonómny nervový systém?
Termín vegetatívna dystónia označuje autonómny, takzvaný vegetatívny nervový systém. Tento systém riadi všetky automatické funkcie tela: Napríklad reguluje krvný tlak, aktivuje potné žľazy a sťahuje zreničky pri jasnom svetle. Keď sa však človek vedome rozhodne niečo pohnúť alebo vnímať, somatický nervový systém je aktívny. Väčšinu času oba systémy úzko spolupracujú.
Autonómny nervový systém je rozdelený na dva funkčné náprotivky:
- Sympatický nervový systém (sympatický nervový systém)
- Parasympatický nervový systém (parasympatikus)
Sťažnosti závisia od toho, či sa pomer napätia posunul v prospech sympatického alebo parasympatického nervového systému: Ľudia so zvýšenou aktivitou sympatiku (sympatikotónia) bývajú nervózni, majú búšenie srdca, zvýšený krvný tlak a hnačku. Ak je na druhej strane parasympatický nervový systém dominantný (vagotónia), je to pravdepodobnejšie spojené s nízkym krvným tlakom, studenými rukami a nohami, ľahostajnosťou a zápchou.
Vegetatívna dystónia ako diagnóza je však kontroverzná; kritici to opisujú ako „diagnózu rozpakov“, ktorá sa robí vtedy, keď lekár nevie, či chce poradiť. Lekári spravidla klasifikujú takéto fyzické ťažkosti bez identifikovateľnej diagnostikovateľnej organickej príčiny ako somatoformné poruchy.
Somatoformné poruchy sa v populácii považujú za rozšírené, ale často samy vymiznú.
Ako sa dá rozpoznať vegetatívna dystónia?
S pojmom vegetatívna dystónia sa môžu spájať rôzne veľmi odlišné symptómy. Symptómy sa často ťažko klasifikujú.
Možné príznaky vegetatívnej dystónie sú:
- Bolesť hlavy
- Závrat
- Hnačka
- Zápcha
- poruchy spánku
- kŕče
- zvýšené potenie
- Zvýšená alebo znížená pulzová frekvencia
- mierne chvenie rúk
- Brnenie v končatinách
Jedným z príkladov je hyperkinetický srdcový syndróm, ktorý je spojený s častými palpitáciami a veľkými výkyvmi krvného tlaku. Syndróm dráždivého čreva sa týka chronických porúch trávenia, často spojených s bolesťami brucha a plynatosťou. Hyperaktívny močový mechúr (dráždivý močový mechúr) často vedie k neustálemu nutkaniu na močenie a častému močeniu.
Symptómové komplexy tohto typu sa nazývajú funkčné syndrómy. Do tohto komplexu tém patrí aj chronická bolesť s nejasnou príčinou, napríklad fibromyalgia. Tieto však zvyčajne nie sú klasifikované pod pojmom vegetatívna dystónia.
Za určitých okolností sa ako vegetatívna dystónia klasifikujú aj sporadicky sa vyskytujúce záchvaty paniky, ktoré často nemajú žiadnu konkrétnu príčinu. V tomto prípade je potrebné objasniť, či je prítomná panická porucha s opakujúcimi sa záchvatmi, ktorá sa dá ľahko liečiť.
Ako sa dá liečiť vegetatívna dystónia?
Ako najlepšie liečiť vegetatívnu dystóniu závisí od jej konkrétneho spúšťača a závažnosti. Ak telesná diagnóza zostáva bez výsledkov, lekári často odporúčajú počkať a sledovať priebeh symptómov – somatoformné poruchy často po určitom čase samy ustúpia.
Niektorí psychoterapeuti sa špecializujú na somatoformné poruchy alebo vegetatívnu dystóniu. Vďaka tejto podpore sa mnohí chorí naučia lepšie klasifikovať svoje sťažnosti a riešiť ich v každodennom živote – to sa deje napríklad v rámci kognitívno-behaviorálnej terapie.
Obzvlášť užitočné je prepracovať sa cez dôvody a pocity za príznakmi. Ak sa stresujúce pocity, ako je stres, obavy alebo smútok, dajú odstrániť alebo sa s nimi vysporiadať iným spôsobom, fyzické symptómy sa zvyčajne z dlhodobého hľadiska zlepšia.
Mnoho chorých tiež uviazlo v akomsi „začarovanom kruhu vyhýbania sa“. Stále sa vyhýbajú situáciám, v ktorých sa ich symptómy zintenzívňujú. V konečnom dôsledku umocňujú utrpenie, ktoré so sebou prináša vegetatívna dystónia. Psychoterapeut je dobrá kontaktná osoba na prelomenie tohto správania.
Na niektoré somatoformné poruchy priaznivo pôsobí telesné cvičenie, teda šport alebo prechádzky. Niektorým postihnutým pomáhajú relaxačné cvičenia ako progresívna svalová relaxácia, autogénny tréning, tai chi alebo joga.
Niektorým pacientom pomáha homeopatia ako alternatívna liečebná metóda. Účinnosť samotnej homeopatie však zatiaľ nie je vedecky dokázaná.
Pomáhajú lieky v terapii?
Patria sem napríklad lieky proti bolesti a rôzne moderné antidepresíva. Lekár s pacientom podrobne prediskutuje postup a prispôsobí lieky individuálnemu prípadu. Vegetatívnu dystóniu lekár spravidla nelieči trvalo, ale len dočasne liekmi.
Príčiny a rizikové faktory
Vegetatívna dystónia často nemá jasne definovateľnú príčinu (lekári potom niekedy hovoria o „idiopatických“). Nezriedka zohrávajú úlohu viaceré fyzické, psychické a sociálne okolnosti. Preto je ťažké nájsť konkrétny spúšťač vegetatívnej dystónie.
Ak je možné po všetkých nevyhnutných lekárskych vyšetreniach vylúčiť čisto fyzickú, organickú príčinu príslušných symptómov, lekár to považuje za psychosomatickú príčinu. Telo a psychika sú v neustálej interakcii. A tak nie je ničím výnimočným, že silná psychická záťaž ovplyvňuje rôzne telesné funkcie.
Hormonálne zmeny, napríklad v dôsledku menopauzy alebo tehotenstva, sú tiež možným spúšťačom nejasných fyzických ťažkostí, ktoré lekár diagnostikuje ako vegetatívnu dystóniu alebo somatoformnú poruchu.
To neznamená, že príslušné sťažnosti sú vymyslené alebo „nie skutočné“! Vegetatívna dystónia často prináša čiastočne desivé príznaky (napríklad búšenie srdca) a predstavuje z dlhodobého hľadiska veľkú záťaž. Somatoformné poruchy by sa preto mali brať rovnako vážne ako tie, ktoré majú jednoznačne fyzické príčiny. Oboje si vyžaduje starostlivú diagnostiku a ak sa príznaky samé nevyriešia, aj liečbu.
Vyšetrenia a diagnostika
Vegetatívna dystónia nie je diagnózou v zmysle konkrétneho ochorenia, ale zahŕňa necharakteristický stav, pri ktorom sú zjavne narušené rôzne funkcie autonómneho nervového systému.
Najprv sa lekár pýta na anamnézu pacienta (anamnézu). Pýta sa, aké predchádzajúce ochorenia sú prítomné, či pacient užíva lieky, ako dlho má príznaky, v akých situáciách sa vyskytujú a či existujú nejaké ďalšie príznaky, ktoré by mohli spôsobiť trápenie. Dôležité informácie zvyčajne poskytuje aj životná situácia pacienta a konzumácia alkoholu a drog.
- Fyzikálne vyšetrenie už poskytuje informácie o niektorých príznakoch. Pacientovi s častými gastrointestinálnymi problémami napríklad lekár prehmatá brušnú stenu. Ak sa vyskytnú sťažnosti v oblasti srdca, počúva ozvy srdca pomocou stetoskopu.
- Meranie pulzu a krvného tlaku je obzvlášť informatívne v prípade problémov s krvným obehom. Výkyvy v priebehu dňa si môže pacient v prípade potreby sám kontrolovať ručným tlakomerom.
- Krvným testom sa dá napríklad skontrolovať, či v tele prebiehajú zápalové procesy, či nie sú prítomné rôzne nedostatky živín, či nie je nadbytok či nedostatok niektorých hormónov. Týmto spôsobom možno vylúčiť možné fyzické príčiny, ako je dysfunkcia štítnej žľazy alebo nedostatok železa.
- Ak sa ešte nedá vylúčiť telesné ochorenie a príznaky pretrvávajú dlhodobo, nasledujú špeciálne vyšetrenia v závislosti od príznakov. Príklady zahŕňajú elektrokardiografiu (EKG), vyšetrenie stolice alebo moču a zobrazovacie postupy, ako sú ultrazvukové a röntgenové vyšetrenia. Lekár sa však zvyčajne snaží vyhnúť zbytočným a možno aj stresujúcim vyšetreniam.
Neexistuje žiadny špecifický test na vegetatívnu dystóniu kvôli rôznym možným symptómom.
Priebeh a prognóza
Postup vegetatívnej dystónie závisí od rôznych okolností. Spravidla je prognóza dobrá. Vegetatívna dystónia neobmedzuje dĺžku života. V 50 až 75 percentách prípadov majú somatoformné poruchy mierny priebeh a symptómy sa časom zlepšujú.
Prognóza je horšia u pacientov s veľmi úzkostným a negatívnym pohľadom na svoje symptómy, silným vyhýbavým správaním a paralelnými duševnými chorobami (ako sú depresia alebo úzkostné poruchy). To platí aj pre vážne psychosociálne ťažkosti, ktoré nemožno vyriešiť.
Rovnako sa zdá, že negatívny vplyv na priebeh má, ak je postihnutý dlhšie ako mesiac bez práce alebo sa stiahne od priateľov a rodiny.
Vegetatívna dystónia s „ťažkým priebehom“ znamená, že príznaky sa časom stávajú závažnejšími a sú trvalé (chronifikácia). To však neznamená, že symptómy budú pretrvávať navždy len preto, že ich spočiatku nemožno úspešne liečiť. Vždy existuje možnosť, že vegetatívna dystónia sama ustúpi.
