Čo je jód?
Jód je životne dôležitý stopový prvok, ktorý je naliehavo potrebný pre funkciu ľudskej štítnej žľazy. Je centrálnou zložkou hormónov štítnej žľazy, ktoré regulujú najmä energetický metabolizmus.
Okrem toho sa podieľajú na procesoch tvorby kostí, rastu a vývoja mozgu. Pri dlhotrvajúcom (chronickom) nedostatku jódu sa štítna žľaza zväčšuje (struma).
Ako funguje jód?
Jód sa vstrebáva potravou a metabolizuje sa v štítnej žľaze. S dodaným jódom štítna žľaza tvorí tyroxín (T3) a trijódtyronín (T4) – dva dôležité hormóny štítnej žľazy.
Jemne vyladená interakcia oboch hormónov výrazne riadi energetický metabolizmus organizmu.
Ak telo produkuje príliš málo hormónov štítnej žľazy, dochádza k nedostatočnej činnosti štítnej žľazy (hypotyreóza). To môže mať veľa príčin. Môže to byť napríklad dôsledok autoimunitnej reakcie proti štítnej žľaze (napr.: Hashimotova tyreoiditída), chirurgického odstránenia štítnej žľazy alebo (chronicky) výrazného nedostatku jódu.
V závislosti od príčiny sa hypotyreóza môže vyvinúť aj zákerne a prejaví sa okrem iného problémami s koncentráciou alebo negatívne vplýva na psychiku.
Koľko jódu potrebujete denne?
Na vytvorenie dostatočného množstva hormónov štítnej žľazy telo potrebuje v priemere asi 150 – 200 mikrogramov jódu denne – skutočné množstvo však závisí od veku.
Ženy, ktoré sú tehotné alebo dojčia, môžu mať zvýšenú potrebu jódu. Štúdie na tému jód v tehotenstve však zatiaľ nie sú jasné – prípadné otázky o možnej suplementácii jódu v tehotenstve si vopred vyjasnite so svojím ošetrujúcim lekárom.
Nemecká spoločnosť pre výživu ponúka nasledujúcu orientáciu pre odporúčaný denný príjem jódu:
- Dojčatá a batoľatá do 12 mesiacov: 40 – 80 mikrogramov
- Deti do 10 rokov: 100 – 140 mikrogramov
- Deti do 15 rokov: 180 – 200 mikrogramov
- Dospievajúci a dospelí od 15 do 51 rokov: 200 mikrogramov
- Dospelí od 51 rokov: 180 mikrogramov
- Tehotné ženy: 230 mikrogramov
- Dojčiace ženy: 260 mikrogramov
Aké potraviny obsahujú jód?
V Nemecku je však obsah jódu v pôde nízky. V dôsledku toho majú potraviny, ktoré sa na ňom vyrábajú, tiež vo všeobecnosti nízky obsah jódu. V závislosti od typu hnojenia pôdy, množstva jódu pridávaného do krmiva pre zvieratá alebo pridávania jodizovanej kuchynskej soli do spracovaných potravín sa obsah môže značne líšiť.
Dennú potrebu jódu možno v dnešnej dobe spravidla dostatočne pokryť vyváženou a uvedomelou stravou. Dokonca aj šetrné, mierne používanie jodizovanej kuchynskej soli môže zvyčajne účinne zabrániť nedostatku. Nikdy by ste však nemali sami užívať (nízkodávkové) jódové tablety dostupné v lekárni bez konzultácie s lekárom! Ak máte podozrenie, že máte nedostatok jódu, určite by ste si to mali nechať objasniť u lekára.
Čo sa stane v prípade nedostatku jódu?
Ak však nedostatok jódu pretrváva dlhší čas, stáva sa chronickým. Telo reaguje postupujúcim rastom štítnej žľazy (strumou). Takto sa snaží produkovať väčšie množstvo hormónov štítnej žľazy. To sa však nedarí v prípade pretrvávajúceho nedostatku jódu.
Viac informácií o nedostatku jódu nájdete tu.
Ako sa príliš veľa jódu prejavuje v tele?
Nadmerný príjem jódu môže byť pre niektorých ľudí nebezpečný. Najmä u starších ľudí alebo pacientov s nezistenými uzlíkmi štítnej žľazy sa môže vyvinúť život ohrozujúca hypertyreóza, ak užívajú príliš veľa jódu.
Ďalšie aplikácie a úloha jódu v medicíne
V medicíne má jód aj ďalšie dôležité aplikácie: Napríklad sa používa pri liečbe rakoviny štítnej žľazy rádiojódom. Ide o cielené lokálne ožarovanie štítnej žľazy zámerne podávanými molekulami rádioaktívneho jódu.
Lekári využívajú vlastnosti molekúl jódu aj v diagnostike: keďže môžu ovplyvňovať röntgenové žiarenie, pri určitých nukleárnych lekárskych vyšetrovacích postupoch (scintigrafia) sa používajú kontrastné látky obsahujúce jód (napr. kyselina jódbenzoová).
Elementárny jód má navyše dezinfekčný účinok. Je teda hlavnou zložkou Betaisodony – germicídneho antiseptika, ktoré podporuje hojenie rán.
