Čo je röntgen?
Röntgenové žiarenie je základom röntgenovej diagnostiky. Objavil ho v roku 1895 nemecký fyzik Wilhelm Röntgen.
Röntgenové žiarenie vzniká privedením veľkého napätia medzi dva elektrické póly (anódu a katódu). Výsledná energia je čiastočne emitovaná vo forme röntgenového žiarenia. To preniká tkanivom, zoslabuje sa v rôznej miere v závislosti od jeho hustoty a môže sa potom zhromaždiť a zviditeľniť. Husté tkanivo (napríklad kosť) tlmí prenikajúce žiarenie viac ako mäkké tkanivo (napríklad svalové alebo pľúcne tkanivo), a preto sa na snímkach javí ako svetlé.
Röntgenové žiarenie je ionizujúce žiarenie, čo znamená, že môže zmeniť hmotu, ktorou prechádzajú, vyrazením negatívnych častíc (elektrónov) z obalu atómov alebo molekúl. Týmto spôsobom môžu röntgenové lúče spôsobiť poškodenie genetického materiálu (DNA), keď preniknú do tkaniva. Toto poškodenie DNA môže byť z dlhodobého hľadiska zdraviu škodlivé a viesť napríklad k rakovine.
V minulosti sa röntgenový obraz zaznamenával v analógovej forme na špeciálny film. Medzičasom sa digitálne röntgenové lúče s nízkym vyžarovaním (digitálna rádiografia, DR) využívajúce počítače udomácnili takmer všade. Takto získané obrázky je možné digitálne dodatočne spracovať.
Röntgen je zobrazovacia technika, ktorá sa štandardne používa v mnohých oblastiach medicíny. Dôležité formy vyšetrenia sú:
Konvenčný röntgen.
Toto je „najjednoduchší“ typ röntgenového vyšetrenia. Používa sa napríklad na diagnostiku zlomenín kostí, ale aj ochorení hrudníka (ako je zápal pľúc, zväčšenie srdcového svalu pri srdcovej nedostatočnosti, vydutie aorty) alebo brušnej dutiny (ako je nepriechodnosť čriev, žlčníkové kamene ).
Kontrastný röntgen
Niekedy je pre diagnostiku užitočné zvýrazniť určité štruktúry (najmä mäkké tkanivá) výraznejšie, tj kontrastovať. Na tento účel sa používa kontrastná látka. Kontrastné médium sa na röntgenovom obrázku javí ako dosť jasné. Pacientovi sa môže podávať rôznymi spôsobmi – napríklad ako injekcia do žily alebo tepny, ako pitný roztok ústami alebo ako črevný klystír do konečníka. Kontrastná látka umožňuje dobré zobrazenie napríklad ciev (angiografia) alebo vylučovacej funkcie obličiek (vylučovacia urografia). Aj takto sa dá dobre vyšetriť gastrointestinálny trakt, napríklad na prítomnosť polypov, stenóz alebo výbežkov.
Digitálna subtrakčná angiografia (DSA)
Počas expozícií je veľmi dôležité, aby sa pacient nehýbal!
Špeciálne röntgenové vyšetrenia
Existuje celý rad špeciálnych röntgenových postupov. Ako príklad sú tu uvedené dva typy:
- RTG DVT (digitálna objemová tomografia): Podobné ako počítačová tomografia, ale má oveľa nižšiu radiačnú záťaž. Používa sa predovšetkým v zubnom lekárstve a medicíne ORL. Umožňuje aj vytváranie trojrozmerných snímok (3D röntgen).
- OPG röntgen (ortopantomografia): Používajú ho zubári na vizualizáciu zubov a čeľustí. Röntgenová trubica sa otáča v polkruhu okolo hlavy a získa sa „panoramatický obraz“.
Kedy sa vykonáva röntgen?
Táto vyšetrovacia metóda sa používa na diagnostiku mnohých rôznych zranení a chorôb. Niektoré príklady:
- Zlomenina kostí (Fracture): Rádiografia je veľmi vhodná na diagnostiku zlomenín kostí a stala sa tu metódou voľby.
- Osteoporóza (úbytok kostnej hmoty) pomocou DEXA (denzitometria; rádiografia s nízkou dávkou žiarenia).
- Choroby a poranenia krvných ciev pomocou angiografie (röntgen ciev)
- Rakovina prsníka pomocou mamografie (röntgen hrudníka)
- Choroby a poranenia orgánov hrudníka (ako sú pľúca, srdce): Dá sa dobre zobraziť pomocou röntgenu hrudníka.
Röntgenové snímky u zubára
Röntgenové snímky zubov a čeľustí sú pre zubného lekára dôležitou vyšetrovacou metódou: Tvrdé zuby a čeľustná kosť sú obzvlášť dobre viditeľné.
Kedy by sa nemali robiť röntgenové snímky? (Kontraindikácie)
Kvôli potenciálnemu škodlivému účinku röntgenového žiarenia na zdravie musí byť pre každú aplikáciu platný zdravotný dôvod (tzv. „ospravedlňujúca indikácia“). To znamená, „že zdravotný prínos aplikácie pre ľudí prevažuje nad radiačným rizikom“. V procese váženia treba brať do úvahy aj iné postupy s porovnateľnými zdravotnými benefitmi, ktoré sú spojené so žiadnou alebo nižšou radiačnou záťažou“ (§ 23 vyhlášky o röntgene). V prípade detí a tehotných žien treba venovať osobitnú pozornosť tomu, či je vyšetrenie potrebné. Neexistuje však absolútna kontraindikácia – teda situácie, kedy sa röntgen v žiadnom prípade nesmie robiť.
Čo robíte počas röntgenu?
Vyšetrenie potom môže rádiológ doložiť do špeciálneho röntgenového pasu. Je to preto, aby sa predišlo zbytočnému opakovaniu vyšetrenia (a tým zbytočnej radiačnej záťaži).
Pôst na vyšetrenie
Ak sa má röntgenovať žalúdok a črevá alebo žlčník a žlčové cesty, musíte byť nalačno, čiže nejaký čas predtým nesmiete nič jesť ani piť. Niekedy si musíte urobiť aj očistu čreva deň vopred, teda užiť preháňadlo. Podrobnejšie pokyny dostanete vopred od svojho lekára.
Aké sú riziká röntgenového žiarenia?
Možné riziká spojené s vyšetrením sa týkajú predovšetkým kontrastnej látky (ak sa používa) a ožiarenia.
Kontrastné médium
Kontrastná látka často obsahuje jód. Preto je potrebná opatrnosť u ľudí s ochorením štítnej žľazy (hypertyreóza alebo hypotyreóza) a môže byť potrebné podávať profylaktické lieky. Podobné úvahy platia pre pacientov s poruchou funkcie obličiek (renálna insuficiencia).
Pri vstreknutí kontrastnej látky s obsahom jódu do cievneho systému sa môže prechodne objaviť pocit tepla a horká chuť v ústach.
Veľmi zriedkavo môže použitá kontrastná látka vyvolať alergické reakcie (začervenanie, svrbenie, nevoľnosť a pod.) až alergický šok so zástavou srdca a ciev. V prípade miernej alergickej reakcie väčšinou pomôže antialergická medikácia.
Vystavenie žiareniu
Akútne vedľajšie účinky žiarenia (napríklad sčervenanie kože) sú veľmi zriedkavé. Väčšie nebezpečenstvo prináša dlhodobé následky ožiarenia. Je však ťažké určiť presné hranice, nad ktorými je röntgenové žiarenie škodlivé – prechody sú plynulé. Dávka žiarenia pri jednoduchom röntgenovom vyšetrení je však nízka. Napríklad dávka žiarenia pri röntgene pľúc je zhruba ekvivalentná dávke žiarenia pri transatlantickom lete. Každé ďalšie röntgenové žiarenie samozrejme zvyšuje radiačnú záťaž organizmu. Preto pred každým röntgenovým vyšetrením lekár zvažuje jeho výhody. Treba však mať na pamäti, že aj pri mnohých röntgenových snímkach urobených v krátkom čase je zdravotné riziko neodhaleného ochorenia zvyčajne oveľa väčšie.
Röntgen a tehotenstvo
Na čo si mám dávať pozor po röntgene?
Ak ste pred vyšetrením dostali do cievy vo vode rozpustnú kontrastnú látku, mali by ste po vyšetrení veľa piť. Týmto spôsobom sa kontrastná látka rýchlejšie vylučuje obličkami a črevami. Okrem toho nie sú po röntgene potrebné žiadne špeciálne veci.
