príznaky
Prítomnosť chodidla s holubicami nemá u postihnutých detí zvyčajne žiadne príznaky. Ak neexistujú ďalšie nesprávne stránky, deti sa zvyčajne cítia, že nie bolesť. V niekoľkých prípadoch pupková kosť (Os calcaneus) sa môže zachytiť v priebehu výrazného plantárneho oblúka.
To spôsobuje vážne ťažkosti bolesť v oblasti vonkajšej členok (laterálny malleolus). U detí ohnutá noha zriedka vedie k rozvoju artróza. Ak je to tak, vedie to v priebehu choroby k závažným poruchám hybnosti.
Riziká a následky
Ak nesprávna poloha ustúpi v priebehu prvého desaťročia života u detí so spadnutými oblúkmi, je potrebné čo najskôr začať liečbu. Čím dlhšie sú chodidlá nesprávne zaťažené, tým viac susedia kĺby sú ovplyvnené. Najmä v oblasti členok a koleno kĺby z dlhodobého hľadiska existujú silné známky opotrebenia.
V mnohých prípadoch postihnuté deti rýchlo ochorejú artróza. U detí s nediagnostikovanými (a teda neliečenými) plochými nohami môžu pravidelné športové aktivity viesť už v ranom veku k problémom s kolenami. Účinky nesprávneho umiestnenia sa zvyčajne neobmedzujú iba na postihnutú nohu.
Vo väčšine prípadov ovplyvňuje chodidlo s holubmi u detí štatistiku celého tela. U postihnutých detí sa v priebehu ochorenia vyvinú polohy X alebo O. Nesprávne rozloženie hmotnosti môže navyše pôsobiť aj na celú chrbticu. V dôsledku toho môže dôjsť k úplnej deformácii bedrovej chrbtice. U postihnutých detí sa potom vyvinie silný chrbát bolesť ktoré môžu vyžarovať do zadku.
Diagnóza
Diagnózu „vybočená noha“ možno stanoviť u väčšiny detí jednoduchým pohľadom na nohu a noha os. Pri bližšom skúmaní topánka spozná detskú „skrútenú nohu“. Rodičia by mali na topánkach dieťaťa hľadať príznaky opotrebovania, ak existuje podozrenie na a konská noha.
Klasicky sa topánky po niekoľkých dňoch na okrajoch veľmi opotrebúvajú. Špecialista najskôr vykoná jednoduché klinické vyšetrenie v priebehu rozboru spadnutých oblúkov. Pohľad zozadu na bosé dieťa umožňuje posúdiť os nohy.
U zdravých detí uhol medzi osou dolnej noha a päta má približne päť stupňov. Za prítomnosti zadnej nohy je tento uhol výrazne zväčšený. Okrem toho je ohnutá noha u detí nápadná zníženou varóznou polohou päty (os kĺbu je ohnutá smerom von) päty, keď stojí na špičke.
Tento jav je spôsobený nedostatkom zadný holenný sval. Výrazné mozoly na vonkajšom okraji chodidla navyše naznačujú prítomnosť chodidla s holubmi. Zobrazovacie postupy, ako sú röntgenové lúče, zvyčajne nie sú užitočné pri diagnostike zadnej časti chodidla u detí, pretože nesprávne umiestnenie sa obvykle nedá takto vizualizovať.
Ošetrujúci lekár môže pomocou takzvaného podogramu (stopy) zobraziť siluetu nohy. Takto možno vyobraziť a posúdiť najmä vnútornú klenbu chodidla. U detí s holubou nohou ukazuje podogram zreteľné sploštenie vnútornej klenby nohy.
Liečba nohy s holubmi u detí závisí od rozsahu nesprávnej polohy. Liečba sa spravidla začína až vo veku od osem do desať rokov, pretože a konská noha do tejto doby často spontánne ustúpi. Všeobecne by sa mali pred vykonaním chirurgickej korekcie vyčerpať všetky možné nechirurgické opatrenia.
V prípade mierne vyvinutého plochého chodidla obyčajné gymnastické cviky zvyčajne pomôžu napraviť os chodidla. Najmä pre deti (ale aj pre dospelých so spadnutými klenbami) sa odporúča chôdza naboso po prírodných povrchoch. Ďalej výber topánky s pevnejšou podrážkou môže mať pozitívny vplyv na stabilitu postihnutého chodidla.
Ak u detí so spadnutými oblúkmi nie je diagnostikovaná ďalšia nesprávna poloha vo forme spadnutých oblúkov, spadnuté oblúky pomáhajú napraviť špeciálne vložky do päty. Pretože však u väčšiny detí s holubmi na nohách je diagnostikovaná aj tvorba plochej nohy, musia sa často predpisovať takzvané vložky do kože. Po vyhodnotení presného nesprávneho vzoru zaťaženia sú tieto vložky vyrobené tak, aby bola postihnutá noha podopretá hlavne zvnútra.
Týmto spôsobom je možné vyvážiť rozloženie telesnej hmotnosti a zabrániť možným neskorým komplikáciám. V prípade nadváha (obéznych) detí s vybočenými nohami by mala byť popri nechirurgických liečebných opatreniach prioritou aj redukcia hmotnosti. O operácii je potrebné uvažovať iba v prípade, že spadnuté klenby dieťaťa neustúpia ani po rokoch fyzioterapie a / alebo sťažností (ako sú bolesti alebo problémy s chôdzou).
V každodennej klinickej praxi sa na chirurgickú korekciu chodidla s holubmi u detí používajú dva postupy. Takzvaná „operácia mäkkých tkanív“ je zameraná na zlepšenie ťahu svalov a tým na zvýšenie klenby chodidla. „Kostná operácia“ sa používa hlavne pre deti s výraznou holubou nohou.
