Stručný prehľad
- Symptómy: Častý kašeľ so spútom (zvýšená tvorba hlienu); neskôr dýchavičnosť pri námahe alebo aj bez námahy, znížená výkonnosť; v prípade komplikácií, srdcovej arytmie, modrastej kože a nechtov v dôsledku nedostatku kyslíka a opuchov
- Liečba: Zastavenie konzumácie tabaku, neliečivého inhaláciou, poklepávacími masážami, dýchacou gymnastikou; medikované bronchodilatanciami alebo kortizónom; antibiotiká na sekundárnu bakteriálnu infekciu
- Príčiny: Predovšetkým fajčenie, menej často genetické faktory alebo vplyvy prostredia, ako sú škodliviny
- Diagnóza: anamnéza (anamnéza), fyzikálne vyšetrenie s počúvaním pľúc, test funkcie pľúc (spirometria), RTG hrudníka, počítačová tomografia (CT), vyšetrenie spúta a krvných plynov, elektrokardiografia (EKG) a echokardiografia (ultrazvuk srdca) ) v prípade komplikácií v prípade potreby
- Prognóza: Zriedka liečiteľná, často dobrá prognóza v počiatočných štádiách s liečbou; pri pokročilej bronchitíde (CHOCHP) hrozia komplikácie ako zlyhanie pravého srdca alebo srdcová arytmia ako aj dýchavičnosť, prognóza je potom výrazne horšia
- Prevencia: Prestať fajčiť, vyhýbať sa kontaktu s dráždivými látkami, viesť zdravý životný štýl s pravidelným cvičením; dedičnej chronickej bronchitíde je takmer nemožné zabrániť
Čo je to chronická bronchitída?
Lekári rozlišujú dve formy chronickej bronchitídy:
- Jednoduchá (neobštrukčná) chronická bronchitída: Tu sú bronchiálne trubice chronicky zapálené. Zvyčajne ide o ľahšiu z dvoch foriem ochorenia.
- Obštrukčná chronická bronchitída: Tu sú chronicky zapálené priedušky dodatočne stiahnuté (obštrukcia = obštrukcia, upchatie). Lekári hovoria aj o chronickej obštrukčnej bronchitíde (COB), ktorá sa často označuje ako „fajčiarsky kašeľ“.
Obštrukčná chronická bronchitída sa zvyčajne vyvinie do chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP). Alveoly sú potom tiež prehustené (emfyzém pľúc). CHOCHP je teda chronická obštrukčná bronchitída v kombinácii s emfyzémom. Ochorenie je jednou z najčastejších príčin úmrtí na celom svete.
Koho postihuje chronická bronchitída?
V Nemecku má asi 10 až 15 percent dospelých jednoduchú chronickú bronchitídu. Fajčenie je najväčším rizikovým faktorom: každý druhý fajčiar nad 40 rokov má chronickú bronchitídu. Muži trpia touto chorobou oveľa častejšie ako ženy.
Obštrukčná chronická bronchitída postihuje približne dve až tri percentá žien a štyri až šesť percent mužov. Takmer všetci pacienti fajčili alebo v tom pokračujú aj po diagnostikovaní.
príznaky
Ak sú chronicky zapálené priedušky dodatočne podráždené (napr. látkami znečisťujúcimi ovzdušie, tabakovým dymom, infekciami a pod.), príznaky sa zvyčajne zhoršia.
Kašeľ s väčším alebo menším množstvom hlienu je tiež typickým znakom akútnej bronchitídy. Pri chronickej bronchitíde sú však príznaky oveľa menej výrazné.
Celkový stav pacienta je pri chronickej bronchitíde zvyčajne dobrý. Neexistujú žiadne alebo takmer žiadne problémy s dýchaním.
Ako choroba postupuje, jednoduchá chronická bronchitída sa často vyvinie do chronickej obštrukčnej bronchitídy, čo znamená, že zapálené priedušky sa čoraz viac sťahujú. To bráni prúdeniu vzduchu pri nádychu a výdychu.
Ak je zúženie mierne, dýchavičnosť sa objavuje len pri strese, napríklad pri chôdzi. S progresiou ochorenia sa však dýchacie cesty čoraz viac zužujú. To sťažuje dýchanie. Dokonca aj pri miernej námahe (napríklad pri chôdzi po schodoch) sa pacienti rýchlo zadýchajú. V najhorších prípadoch spôsobuje obštrukčná chronická bronchitída dýchavičnosť aj bez fyzickej námahy (teda v pokoji).
Ťažkosti s dýchaním stoja pacientov veľa energie. V dôsledku toho sa ich výkon znižuje.
Vo všetkých štádiách obštrukčnej chronickej bronchitídy existuje riziko symptómov pľúcneho emfyzému: Keď sa pľúcne alveoly pretiahnu a zahynú a dýchacia kapacita pľúc sa natrvalo zníži. Pľúca sa nadmerne nafúknu. Chronická bronchitída sa potom vyvinula do CHOCHP. Prechod je plynulý.
Chronická bronchitída zhoršuje samočistiacu schopnosť pľúc. Pacienti sú preto náchylní na ďalšie bakteriálne respiračné infekcie. Zvyšuje sa aj riziko zápalu pľúc.
Dá sa liečiť chronická bronchitída?
Fajčenie je najdôležitejším spúšťačom chronickej bronchitídy. Liečba je preto úspešná len vtedy, ak sa postihnutí úplne vzdajú tabaku („prestať fajčiť“). Vyvarovať sa treba aj pasívnemu fajčeniu. Ak je to možné, treba sa vyhnúť aj iným škodlivým látkam, ktoré dráždia priedušky. Ak sa pacient dostane do kontaktu s takýmito dráždivými látkami pri práci, môže sa odporučiť preškolenie.
Ďalšia liečba chronickej bronchitídy závisí od závažnosti ochorenia. V zásade existujú nefarmakologické a farmakologické opatrenia.
Nefarmakologické opatrenia
Užitočné sú aj špeciálne dýchacie techniky. Lekári často odporúčajú „brzdu pier“, napríklad: pacient vydýchne takmer uzavretými perami. To vytvára vyšší tlak v prieduškách, čo znižuje ich kolaps. Nápomocné sú aj dychové cvičenia, ktoré podporujú dýchanie. Fyzioterapeut pacientovi ukáže vhodné cviky.
Chronická bronchitída povzbudzuje mnohých pacientov, aby sa s tým zmierili. To platí najmä vtedy, ak majú aj stiahnuté dýchacie cesty (obštrukčná chronická bronchitída). Je však veľmi dôležité, aby pacienti zostali fyzicky aktívni. Pravidelné cvičenie a šport zvyšujú celkovú odolnosť a kvalitu života. Ak je chronická bronchitída už pokročilejšia, je najlepšie cvičiť pod lekárskym dohľadom.
Veľmi dôležitá je aj zdravá, vyvážená strava. Vo všeobecnosti podporuje dobré zdravie. Je to dôležité najmä pre pacientov s podváhou. Najmä obštrukčná chronická bronchitída môže byť taká vyčerpávajúca, že pacienti výrazne schudnú. Potom je vhodná vysokokalorická diéta. Dbajte aj na dostatočný príjem tekutín.
Lieky na chronickú bronchitídu
Niekedy sa pacientom podávajú takzvané glukokortikoidy („kortizón“). Tieto inhibujú chronický zápal v prieduškách a majú dekongestantný účinok na sliznicu. Účinné látky sa zvyčajne inhalujú.
Ak je chronická bronchitída sprevádzaná aj bakteriálnou infekciou, lekár predpíše antibiotiká.
(Obštrukčná) chronická bronchitída sa niekedy akútne zhoršuje (exacerbácia). Možnými spúšťačmi sú napríklad akútne infekcie baktériami alebo vírusmi. To si vyžaduje rýchle a intenzívne ošetrenie lekárom, prípadne v nemocnici.
Niektorí pacienti uvádzajú, že im robia dobre expektoranciá (ako acetylcysteín alebo ambroxol). Účinnosť týchto liekov však nebola vedecky jednoznačne dokázaná.
Čo spôsobuje chronickú bronchitídu?
Chronická bronchitída je predovšetkým „choroba fajčiarov“: tabakový dym priamo poškodzuje sliznicu dýchacích ciest. Zapáli sa a vytvára viskóznejší hlien.
Tabakový dym tiež bráni pohybu riasiniek v prieduškách. Tieto normálne transportujú hlien, baktérie a iné cudzie látky smerom k východu (priedušnice a hrdlo). U fajčiarov to však už dostatočne nedokážu.
Zriedkavejšie príčiny chronickej bronchitídy
Menej častou príčinou chronickej bronchitídy sú škodliviny v životnom prostredí a na pracovisku. Ide napríklad o plyny, prachy a výpary, ktoré dráždia dýchacie cesty. Príklady zahŕňajú oxid siričitý, oxidy dusíka, ozón, kadmium, kremičitany, drevný, papierový, obilný a textilný prach.
Chronická bronchitída je tiež zriedkavo spôsobená takzvanými endogénnymi faktormi. Sú to faktory, ktoré ležia na samotnom pacientovi, napríklad genetické faktory. V niektorých prípadoch vrodený nedostatok enzýmu alfa-1-antitrypsín spúšťa chronickú bronchitídu. Možnou príčinou je aj takzvaný syndróm nedostatku protilátok. Iní ľudia trpia vrodenou poruchou mihalníc v dýchacích cestách. V detstve sa u nich často vyvinie obštrukčná chronická bronchitída.
U niektorých pacientov sa ťažká akútna respiračná infekcia rozvinula do chronickej bronchitídy. Toto riziko existuje najmä vtedy, ak postihnutí nemajú infekciu vyliečenú alebo ju liečia neskoro – inými slovami, ak sa infekcia prenesie. K vzniku chronickej bronchitídy prispievajú aj opakované infekcie dýchacích ciest.
Ako sa dá diagnostikovať chronická bronchitída?
Pri podozrení na chronickú bronchitídu je tou správnou osobou skúsený rodinný lekár alebo pneumológ.
Lekár sa najprv podrobne porozpráva s pacientom, aby získal jeho anamnézu (rozhovor s anamnézou). Možné otázky zahŕňajú:
- Aké máte presne príznaky? Ako dlho ste mali príznaky?
- Ste fajčiar?
- Odkedy a koľko fajčíš?
- Boli ste/boli ste vystavení nejakým konkrétnym znečisťujúcim látkam, napríklad v práci?
- Máte nejaké predchádzajúce alebo základné stavy?
Potom nasleduje fyzické vyšetrenie. Lekár vám okrem iného odpočúva pľúca stetoskopom. Zvyčajne bude počuť chrapľavosť. Ak je prítomná obštrukčná chronická bronchitída, zvyčajne je možné počuť takzvaný sipot. Toto je pískanie pri výdychu. Označuje zúžené dýchacie cesty.
Test pľúcnych funkcií
Lekár pomocou testu funkcie pľúc skontroluje, ako dobre fungujú pľúca pacienta. Toto je obzvlášť dôležité v prípade obštrukčnej chronickej bronchitídy. K dispozícii sú rôzne metódy, napríklad spirometria. Funkciu pľúc možno ešte presnejšie otestovať takzvanou telesnou pletyzmografiou.
Röntgenové vyšetrenie hrudníka
Röntgenové vyšetrenie hrudníka (röntgen hrudníka) sa primárne používa na vylúčenie iných príčin symptómov. Napríklad rakovina pľúc a pľúcna tuberkulóza spôsobujú podobné príznaky ako chronická bronchitída. To isté platí pre cudzie telesá v pľúcach a takzvané bronchiektázie (vydutie priedušiek).
Chronická bronchitída zanecháva na röntgenovom snímku nepravidelné, difúzne pruhy alebo pásové tiene. Lekári to označujú ako skvamózna atelektáza alebo „špinavý hrudník“. Tiene sú spôsobené tým, že v alveolách je príliš málo alebo žiadny vzduch. V dôsledku toho sa príslušná oblasť pľúc zmenší alebo sa vôbec nerozšíri.
Ďalšie vyšetrenia
Počítačová tomografia (CT) sa niekedy používa na vizualizáciu hrudníka. To umožňuje vylúčiť napríklad bronchiektázie.
Lekár niekedy podrobnejšie vyšetrí vzorku vykašľaného spúta. To sa dá použiť napríklad na zistenie, či sa v dýchacích cestách nerozšírila aj bakteriálna infekcia.
Lekári často merajú krvné plyny, teda obsah kyslíka a oxidu uhličitého, ako aj hodnotu pH v krvi. Výsledky možno použiť na odhadnutie pokročilosti chronickej bronchitídy. Toto je obzvlášť dôležité v prípade obštrukčnej chronickej bronchitídy.
Chronická bronchitída sa zvyčajne rozvíja až v pokročilom veku. Ak je však pacient mladší ako 45 rokov a/alebo má v rodinnej anamnéze CHOCHP, príčinou je často dedičný deficit alfa-1-antitrypsínu (nedostatok antitrypsínu). Príčinou môže byť aj vrodený nedostatok určitých protilátok (syndróm nedostatku protilátok). Relevantné informácie poskytne krvný test.
Aká je úspešnosť liečby chronickej bronchitídy?
Chronická bronchitída sa dá vyliečiť len zriedkavo – za predpokladu, že je ešte vo veľmi skorom štádiu a je prísne zabránené jej spúšťaču (fajčenie, iné škodlivé látky atď.). Ale aj jednoduchá chronická bronchitída zvyčajne trvá celý život. Pri vhodnej liečbe je priemerná dĺžka života vo všeobecnosti veľmi vysoká a postihnutí sa dožívajú vysokého veku – jednoduchá chronická bronchitída neskracuje dĺžku života.
Len u necelých 20 percent pacientov sa však jednoduchá chronická bronchitída časom vyvinie do obštrukčnej chronickej bronchitídy. Dýchacie cesty sú potom trvalo zovreté. Lieky (napríklad sympatomimetiká) môžu toto zúženie zvrátiť len čiastočne alebo aspoň zmierniť príznaky.
Ďalšou obávanou komplikáciou je zlyhanie pravého srdca (cor pulmonale).
Okrem toho chronická bronchitída vo všeobecnosti spôsobuje, že pacienti sú náchylnejší na infekcie, ako je chrípka a zápal pľúc. Takéto komplikácie zvyčajne výrazne zhoršujú stav pacienta. Lekári preto odporúčajú ľuďom, ktorí majú obštrukčnú chronickú bronchitídu, pravidelne očkovať proti chrípke a pneumokokom (časté príčiny zápalu pľúc).
Dá sa predísť chronickej bronchitíde?
Keďže fajčenie je hlavnou príčinou chronickej bronchitídy, najlepším spôsobom prevencie ochorenia je výrazne obmedziť alebo úplne prestať fajčiť. Iba „prestať fajčiť“ zabráni nadmernému podráždeniu slizníc dýchacích ciest, najmä priedušiek.
Vyhnite sa dráždidlám, ktoré sú možnými spúšťačmi. Porozprávajte sa so svojím zamestnávateľom, ak máte podozrenie, že vo vašom profesionálnom prostredí (v práci) sú látky, ktoré dráždia vaše dýchacie cesty. Možno bude potrebné reštrukturalizovať alebo zmeniť pracovné miesta.
Ak existujú dedičné rizikové faktory, chronickej bronchitíde sa dá len ťažko alebo vôbec zabrániť. Veďte čo najzdravší životný štýl a pravidelne cvičte, aby ste predišli komplikáciám.