Očkovanie proti žltej zimnici: Koho treba zaočkovať?
V zásade je očkovanie proti žltej zimnici obzvlášť dôležité pre miestnu populáciu v endemických oblastiach žltej zimnice, pretože stopercentnú ochranu pred prenosom uštipnutím komármi možno len ťažko zaručiť, a to aj pri veľkej ostražitosti. Ak je zaočkovaných asi 60 až 90 percent populácie endemickej oblasti, možno predísť prepuknutiu choroby.
Očkovanie je však dôležité aj pre cestujúcich do endemických oblastí žltej zimnice. V niektorých krajinách je dokonca povinné očkovanie: do takejto krajiny nemôžete cestovať (ani tranzitom) bez príslušného dokladu. Očkovanie sa však neodporúča len do krajín, kde je povinné, ale do všetkých krajín s potenciálnym rizikom nákazy žltou zimnicou. Pre ktoré krajiny je očkovanie proti žltej zimnici vhodné alebo povinné, zistíte u svojho cestovného lekára.
Postup očkovania proti žltej zimnici
Očkovanie proti žltej zimnici je aktívne očkovanie živou vakcínou. To znamená, že telo dostane injekciu s oslabenými vírusmi žltej zimnice. Pretože sú patogény oslabené, nemôžu zvyčajne spôsobiť žltú zimnicu. V dňoch nasledujúcich po očkovaní proti žltej zimnici si imunitný systém pacienta vytvára protilátky proti vírusom a bojuje s nimi. Týmto spôsobom sa vlastný obranný systém tela „učí“ ničiť vírusy žltej zimnice. Použitá vakcína je takzvaná 17D vakcína proti žltej zimnici, ktorá sa účinne používa už viac ako 70 rokov.
Ako často sa očkuje?
Vstupné požiadavky špecifické pre jednotlivé krajiny sa však môžu zmeniť. Je preto dôležité zistiť to včas pred plánovanou cestou a v prípade potreby (každých desať rokov) si nechať očkovanie obnoviť.
Podľa odborníkov môže mať zmysel aj opakovanie očkovania každých desať rokov pre nasledujúce skupiny ľudí. Tie obsahujú:
- Deti, ktoré boli mladšie ako dva roky, keď boli prvýkrát očkované.
- Ženy, ktoré boli očkované počas tehotenstva.
- HIV infikovaných jedincov
- Jedinci, ktorí v rovnakom čase dostali očkovanie MMR.
Kde sa očkuje?
Zvláštnosťou očkovania proti žltej zimnici je, že ho môžu podávať len špeciálni lekári a licencované očkovacie centrá. Títo lekári, z ktorých väčšina sú špecialisti na tropickú medicínu, dostávajú na tento účel certifikáciu od Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a potom môžu podávať vakcínu proti žltej zimnici na celom svete. Je to jediné očkovanie, ktoré podlieha tejto špeciálnej požiadavke.
Mnoho ľudí sa pri očkovaní obáva vedľajších účinkov alebo reakcií na očkovanie. Vedľajšie účinky vakcíny proti žltej zimnici sú našťastie zriedkavé a vakcína proti žltej zimnici sa považuje za bezpečnú a dobre tolerovanú. Napriek tomu musí byť každý pacient pred očkovaním ústne informovaný lekárom o možných vedľajších účinkoch vakcíny proti žltej zimnici.
Vo všeobecnosti sa príznaky podobné chrípke môžu objaviť tri až štyri dni po očkovaní proti žltej zimnici. Vakcína proti žltej zimnici totiž obsahuje oslabené, ale v podstate funkčné vírusy.
Špecifickým vedľajším účinkom vakcíny proti žltej zimnici je alergická reakcia na vaječný bielok. Je to preto, že vakcína proti žltej zimnici je obzvlášť bohatá na kurací vaječný bielok, a preto môže spôsobiť závažné alergické reakcie u ľudí, ktorí sú alergickí na kurací vaječný bielok.
Kto nesmie byť očkovaný?
Keďže ide o živé očkovanie, aj osoby s výraznou imunitnou nedostatočnosťou (napríklad v dôsledku AIDS) by sa mali očkovať len výnimočne. Normálne fungujúci imunitný systém je totiž dôležitý pre vybudovanie vakcínovej ochrany. Navyše, živé očkovanie môže mať v prípade imunodeficiencie nepredvídateľné následky.
U ľudí nad 60 rokov by mali lekári vopred zvážiť aj prínosy a riziká očkovania, pretože vo veľmi zriedkavých prípadoch sa môžu vyskytnúť závažné vedľajšie účinky očkovania.
Očkovať by sa nemali ani tehotné alebo dojčiace ženy a dojčatá mladšie ako deväť mesiacov.
