Stručný prehľad
- Popis: Hromadenie tekutiny (edém) v mieste najostrejšieho videnia (makula) sietnice, vyskytuje sa pomerne často pri diabetes mellitus, neliečené vedie k strate zraku
- Liečba: Podľa príčiny laseroterapia, injekcie do oka, zriedkavo očné kvapky.
- Prognóza: Včasná diagnóza je zvyčajne dobre liečiteľná, možná neliečená strata zraku
- Symptómy: Často sa vyskytuje zákerne, rozmazané a nezreteľné videnie
- Príčiny: Diabetes mellitus alebo poruchy sietnicovo-krvnej bariéry, ako aj operácia oka a zápal
- Diagnóza: Na základe symptómov, oftalmologického vyšetrenia pomocou štrbinovej lampy, optickej koherentnej tomografie a fluoresceínovej angiografie
- Prevencia: Najlepšia možná terapia diabetes mellitus, pravidelné vyšetrenia sietnice, zvážiť rizikové faktory pri očných operáciách
Čo je makulárny edém?
Zatiaľ čo cystoidný makulárny edém je vďaka zlepšeným chirurgickým technikám čoraz menej bežný, výskyt cukrovky sa zvyšuje. Podľa Inštitútu Roberta Kocha sa údaje o výskyte diabetes mellitus od 1960. rokov zvýšili takmer desaťnásobne. Najmä vo vekovej skupine nad 65 rokov má diabetes mellitus asi každý piaty (ženy: 17.6 %, muži: 21.1 %). Diabetický makulárny edém je hlavnou príčinou zníženého videnia alebo slepoty u ľudí vo veku od 20 do 65 rokov.
Čo je to diabetický makulárny edém?
Diabetes mellitus spôsobuje dlhodobé poškodenie ciev, vrátane poškodenia malých krvných ciev, ktoré zásobujú sietnicu oka. Keď sa táto komplikácia vyskytne u ľudí s cukrovkou, lekári ju označujú ako diabetickú retinopatiu. Ak sa ochorenie sietnice spôsobené cukrovkou nelieči, v mnohých prípadoch vedie k slepote.
Zhoršenie zraku spôsobené diabetickým makulárnym edémom je spôsobené nahromadením tekutiny na sietnici a zhrubnutím sietnice v centre makuly alebo v jeho blízkosti. Riziko oslepnutia závisí od toho, ako vážne sú postihnuté cievy sietnice a od umiestnenia makuly, kde sa edém vyskytuje: čím bližšie je k makulárnemu centru, tým závažnejšia je strata zraku.
Čo je cystoidný makulárny edém?
Po operácii sa tekutina hromadí v sietnici oka a hromadí sa v malých cystách alebo vezikulách v makule. V závažných prípadoch sa niekoľko týchto cýst tesne vedľa seba a spôsobí hlboké poškodenie sietnice.
Za určitých okolností vzniká cystoidný makulárny edém aj z iných príčin, ako je zápal.
Ako sa dá liečiť makulárny edém?
Liečba makulárneho edému závisí od konkrétnej príčiny, napríklad diabetes mellitus alebo operácia sivého zákalu.
Liečba diabetického makulárneho edému
V prvom rade je to liečba základného ochorenia, diabetes mellitus, s osobitným dôrazom na kontrolu a optimálnu úpravu glykémie a krvného tlaku.
Ak je prítomný diabetický makulárny edém, lekár založí možnosti liečby na závažnosti a rozsahu makulárneho edému. V zásade existujú dva spôsoby liečby diabetického makulárneho edému:
Laserová terapia
Laserová liečba sa používa na liečbu diabetického makulárneho edému, ktorý nepostihuje centrum sietnice (fovea). Primárnym cieľom tejto liečby je zastaviť progresiu zrakového postihnutia a stabilizovať zrakovú ostrosť.
Intravitreálne injekcie/injekcie do oka
Ak je postihnuté centrum sietnice (fovea) pri diabetickom makulárnom edéme, lekári zvyčajne najprv navrhnú podanie lieku do oka injekciou. Cieľom tejto liečby je znížiť makulárny edém a zlepšiť videnie.
Toto ošetrenie sa vykonáva aj v špecializovaných očných ambulanciách alebo očných ambulanciách, väčšinou ambulantne. Intravitreálne injekcie spravidla nie sú spojené s bolesťou, pretože oko je pred injekciou anestetizované. Takzvané inhibítory VEGF sa primárne podávajú injekčne.
VEGF znamená „vaskulárny endoteliálny rastový faktor“. Tento faktor zabezpečuje tvorbu nových krvných ciev a je inhibovaný injekciou inhibítorov VEGF. Tieto lieky patria medzi novšie terapie makulárneho edému.
Injekcie sa vo väčšine prípadov podávajú mesačne, až dvanásťkrát do roka. Terapia sa môže vykonávať niekoľko rokov, zvyčajne sa počet injekcií za rok znižuje.
Trvanie terapie je tu oveľa kratšie: postihnutí dostanú injekciu od svojho lekára každé tri až šesť mesiacov. Teraz existuje aj implantát s kortikosteroidmi, ktorý vydrží až tri roky.
Zároveň má však terapia aj vedľajšie účinky: Spolu s lekárom treba zvážiť napríklad riziko zvýšeného vnútroočného tlaku a vzniku sivého zákalu.
Pri diabetickom makulárnom edéme s postihnutím centra sietnice možno použiť alebo pridať aj laserovú terapiu.
Liečba cystoidného makulárneho edému
Väčšina prípadov cystoidného makulárneho edému sa vyskytuje po operácii katarakty. Mnohé sa liečia samé a nepotrebujú terapiu. Lekár však musí pravidelne skúmať vývoj. Cystoidný makulárny edém vzniká okrem iného v dôsledku zápalu alebo zablokovania krvných ciev. Ak sa to zistí, lekár individuálne upraví terapiu.
Ak sa cystoidný makulárny edém musí liečiť, očný lekár predpíše napríklad protizápalové očné kvapky s obsahom kortizónu alebo aplikuje do oka kortizónové injekcie.
Aká je prognóza makulárneho edému?
Príčina a načasovanie diagnózy ovplyvňujú prognózu makulárneho edému. Čím skôr sa stanoví diagnóza, tým skôr sa uskutoční liečba a tým priaznivejšia je prognóza.
Pri diabetickom makulárnom edéme je pre prognózu ochorenia rozhodujúca včasná diagnostika makulárneho edému, odpoveď na terapiu a východisková situácia (predchádzajúce ochorenia a pod.) postihnutého. Pri vhodnej liečbe sa videnie v mnohých prípadoch stabilizuje a v niektorých prípadoch sa videnie opäť zlepší.
Aké sú príznaky makulárneho edému?
Príznaky makulárneho edému závisia okrem iného od závažnosti a rozsahu. Veľa postihnutých ľudí spozoruje zmeny najmä pri čítaní alebo šoférovaní, zrazu vidia rozmazane a neostro. Pacienti s makulárnym edémom tiež pociťujú škvrnité videnie alebo zhoršené vnímanie farieb. V niektorých prípadoch nie sú žiadne príznaky; u iných začínajú zákerne a spôsobujú len mierne poruchy zraku. Príznaky makulárneho edému sú často zaznamenané neskoro.
Najmä ak máte diabetes mellitus, je vhodné absolvovať pravidelné kontroly makulárneho edému u očného lekára.
Čo je príčinou makulárneho edému?
Okrem toho zohrávajú úlohu rôzne charakteristiky základného ochorenia diabetes mellitus. Diabetický makulárny edém sa teda vyskytuje častejšie, čím dlhšie cukrovka existuje a čím závažnejšia je diabetická retinopatia. Zdá sa, že na vznik makulárneho edému majú vplyv aj zápalové procesy, ktoré sa vyskytujú v tele pri cukrovke.
Prečo po operácii vzniká cystoidný makulárny edém (CME), nie je ešte úplne pochopené. V súčasnosti lekári považujú za hlavnú príčinu prítomnosť zápalových procesov a neurotransmiterov, ktoré sa uvoľňujú pri operácii a ovplyvňujú aj priepustnosť ciev.
Ako sa diagnostikuje makulárny edém?
Oftalmológ diagnostikuje makulárny edém na základe opísaných symptómov, testu zraku a rôznych oftalmologických vyšetrení. Na zobrazenie a vyhodnotenie sietnice a diagnostiku makulárneho edému možno použiť štrbinovú lampu (špeciálny mikroskop, ktorý používajú oftalmológovia).
Okrem toho sa môže vykonať typ ultrazvukového vyšetrenia nazývaný optická koherentná tomografia (OCT). To umožňuje lekárovi presnejšie posúdiť očné tkanivo. V mnohých prípadoch verejné zdravotné poisťovne toto vyšetrenie neuhrádzajú. OCT sa často používa na sledovanie progresie makulárneho edému.
Pri týchto vyšetreniach musia byť zreničky vopred rozšírené. To sa vykonáva podávaním určitých očných kvapiek. Pamätajte, že vaše oči môžu byť počas tejto doby citlivé na svetlo; pomôžu slnečné okuliare. Okrem toho je vhodné niekoľko hodín potom nešoférovať auto ani bicyklovať, kým účinok kvapiek nepominie.
Ako sa dá predchádzať makulárnemu edému?
Prevencia diabetického makulárneho edému sa primárne uskutočňuje liečbou základného ochorenia, diabetes mellitus. Tu sú rozhodujúce pravidelné kontroly a dobrá úprava krvného cukru a krvného tlaku. Súčasťou profylaxie makulárneho edému sú navyše pravidelné kontrolné prehliadky u očného lekára.
Pri cystoidnom makulárnom edéme, ktorý vzniká najmä po sivom zákale alebo iných operáciách oka, je dôležité starostlivé predbežné vyšetrenie. V tejto súvislosti bude váš chirurg venovať osobitnú pozornosť rizikovým faktorom. Tie obsahujú:
- Preexistujúce stavy, ako je diabetes mellitus alebo vysoký krvný tlak
- Anatomické vlastnosti, ktoré komplikujú operáciu
- Určité už existujúce ochorenia oka, ako je uveitída (zápal mediálneho povrchu oka) alebo oklúzia sietnicovej žily v anamnéze
- Niektoré lieky (napr. analógy prostaglandínov na liečbu glaukómu)
