Čo je hepatitída A?
Hepatitída A je akútna forma zápalu pečene, ktorá sa často označuje ako cestovná hepatitída. Je to spôsobené tým, že mnohí chorí sa nakazia pri cestách do krajín so zlými hygienickými podmienkami. Patria sem predovšetkým subtropické a tropické oblasti ako južná a juhovýchodná Európa, Afrika, Ázia, Južná a Stredná Amerika. K infekcii dochádza najmä prostredníctvom kontaminovanej vody (aj vo forme kociek ľadu) a kontaminovaných potravín.
V priemyselných krajinách Európy a Severnej Ameriky však v posledných desaťročiach došlo k prudkému poklesu infekcií hepatitídou A v dôsledku vysokého hygienického štandardu.
Ani teplo maximálne do 85° Celzia či chlad až do mínus 15° Celzia patogénu nevadí. Okrem toho je vírus hepatitídy A veľmi variabilný. Drobnými zmenami a prispôsobeniami sa teda celkom ľahko dokáže vyhnúť ochranným mechanizmom ľudského imunitného systému.
Pozor: vírus hepatitídy A zostáva infekčný aj na rukách niekoľko hodín.
Aké sú príznaky hepatitídy A?
Najmä u detí infekcie hepatitídou A zvyčajne prebiehajú bez príznakov. Ochorenie u nich väčšinou prebieha bez povšimnutia a zahojí sa samo. Odborníci predpokladajú, že asi 30 percent dospelých v západných priemyselných krajinách je imúnnych voči hepatitíde A, pretože v detstve prekonali asymptomatickú infekciu, teda infekciu bez príznakov.
Spočiatku sa hepatitída A zvyčajne prejavuje nešpecifickými príznakmi, napríklad:
- Mierne zvýšenie teploty na menej ako 38° Celzia
- Strata chuti do jedla
- Nevoľnosť a zvracanie
- Výkonnostný pokles
- Tlaková bolesť v pravej hornej časti brucha
Lekári označujú túto fázu skorých príznakov ako prodromálnu fázu. Trvá to asi dva týždne.
Asi u tretiny postihnutých nasleduje po prodromálnej fáze takzvaná ikterická fáza. Termín je odvodený od lekárskeho výrazu pre žltačku (ikterus). U postihnutých zožltne koža a biela časť očí (skléry). Je to spôsobené tým, že pri poškodení pečene sa uvoľňuje produkt rozkladu červeného krvného farbiva (bilirubínu), ktorý sa ukladá v koži a sklérach.
Fáza žltačky trvá niekoľko dní až niekoľko týždňov. U detí mladších ako šesť rokov sa vyskytuje oveľa menej ako u dospelých.
Ako sa prenáša hepatitída A?
Vírusy hepatitídy A sa prenášajú hlavne fekálne-orálne prostredníctvom infekcií: Infikovaní ľudia vylučujú vírusy prevažne stolicou, a to už jeden až dva týždne pred objavením sa prvých príznakov. Ak si ľudia po vyprázdňovaní dôkladne neumyjú ruky, prenášajú vírusy napríklad na kľučky, príbory či uteráky. Odtiaľ sa dostávajú na ruky zdravých ľudí a pri dotyku úst vstupujú do tela cez sliznicu.
Príležitostne dochádza k prenosu hepatitídy A krvou a krvnými produktmi. Takto sa narkomani infikujú aj navzájom, napríklad keď si delia injekčné vybavenie.
U tehotných žien, ktoré sa nakazia hepatitídou A, existuje možnosť, že infekcia prejde na nenarodené dieťa.
Trvanie infekčnosti
Tí, ktorí sú infikovaní hepatitídou A, sú nákazliví, pokiaľ vylučujú patogény v stolici. Najvyššie riziko nákazy u zdravých ľudí je jeden až dva týždne pred, ako aj prvé dni po žltačke alebo zvýšení pečeňových hodnôt (transamináz). Pravdepodobne väčšina postihnutých jedincov už nie je nákazlivá asi týždeň po nástupe symptómov.
Upozornenie: Infikované deti vylučujú vírusy hepatitídy A stolicou podstatne dlhšie ako dospelí, možno aj niekoľko týždňov.
Hepatitída A: inkubačná doba
Vyšetrenia a diagnostika
Pre diagnózu hepatitídy A je okrem anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia dôležitý aj odber krvi. Zvýšené hodnoty pečene, vrátane GOT, GPT, gama-GT a AP, naznačujú zápal pečene.
Telo tiež produkuje špecifické protilátky proti vírusom hepatitídy A (HAV), ktoré sú zistiteľné v krvi. V závislosti od štádia infekcie imunitný systém produkuje rôzne triedy protilátok. Presný typ protilátok teda udáva, ako dávno k infekcii došlo. Napríklad IgM protilátky proti HAV (anti-HAV IgM) naznačujú čerstvú infekciu: sú zistiteľné už dva týždne po infekcii a približne tri až štyri mesiace.
Ohlasovacia povinnosť
Hepatitída A podlieha hláseniu. To znamená, že ošetrujúci lekár musí všetky podozrenia a preukázané ochorenia menovite hlásiť na príslušný odbor verejného zdravotníctva. To isté platí pre úmrtia na hepatitídu A. Zdravotnícky úrad údaje postupuje Inštitútu Roberta Kocha, kde ich štatisticky zaznamenáva.
liečba
Neexistujú žiadne špecifické lieky proti vírusu hepatitídy A. Preto je v prípade hepatitídy A možná len symptomatická liečba. Napríklad príznaky, ako je nevoľnosť alebo horúčka, možno v prípade potreby zmierniť vhodnými liekmi. Postihnutí by sa navyše mali fyzicky zmieriť a jesť len ľahké jedlá. Na odľahčenie pečene sú obzvlášť vhodné potraviny s vysokým obsahom sacharidov a s nízkym obsahom tuku.
Liečba hepatitídy A sa zvyčajne podáva doma a nevyžaduje hospitalizáciu. Do dvoch týždňov po objavení sa prvých príznakov alebo jeden týždeň po prepuknutí žltačky by postihnuté osoby mali mať čo najmenší alebo žiadny kontakt so zdravými osobami. Dôsledná hygiena rúk a samostatné WC pomáhajú znižovať riziko infekcie pre členov rodiny.
V prípade potreby je vhodné preventívne zaočkovať príbuzných proti hepatitíde A. V určitých prípadoch má zmysel súčasne podávať hotové protilátky proti vírusom hepatitídy A (pasívna imunizácia). Na rozdiel od aktívnej imunizácie, pri ktorej si organizmus musí protilátky najskôr vytvoriť sám, tieto pôsobia okamžite. Ak však došlo k predchádzajúcemu kontaktu s vírusom, ani imunizácia nedokáže zabrániť chorobe vo všetkých prípadoch.
Priebeh ochorenia a prognóza
U dospelých je infekcia hepatitídou A vo všeobecnosti závažnejšia ako u detí. Veľmi závažné priebehy s akútnym zlyhaním pečene alebo ťažkou poruchou funkcie pečene sú však zriedkavé. Takáto fulminantná hepatitída zvyčajne postihuje starších ľudí vo veku nad 50 rokov. Ťažký priebeh podporuje aj: konzumácia alkoholu, už existujúce ochorenia pečene alebo poškodenie liekmi.
Možnou komplikáciou je hepatálna rozpadová kóma. K tomu niekedy dochádza, keď veľa pečeňových buniek odumrie počas ťažkého priebehu hepatitídy. V reakcii na toxíny uvoľňované rozpadajúcimi sa pečeňovými bunkami postihnutý stráca vedomie. V tomto prípade je dôležitá čo najrýchlejšia liečba; môže byť potrebná transplantácia pečene.
Dĺžka práceneschopnosti pri hepatitíde A závisí od individuálneho priebehu a nedá sa povedať všeobecne.
Prevencia
Okrem uvedomelého zaobchádzania s potravinami a vodou (najmä pri cestovaní) a dôkladnej hygieny rúk pri styku s nakazenými osobami je najlepšou ochranou proti hepatitíde A očkovanie. Očkovanie proti hepatitíde A je vo všeobecnosti dobre tolerované. Medzi možné vedľajšie účinky patrí únava, bolesť hlavy, bolesť končatín alebo začervenanie. Zvyčajne opäť rýchlo zmiznú. Existujú aj vakcíny, ktoré chránia pred vírusmi hepatitídy A a hepatitídy B súčasne.
Tu sa dozviete, pre koho je očkovanie proti hepatitíde A užitočné, koľko preočkovaní je potrebných v akých intervaloch (očkovacia schéma) a kto znáša náklady na očkovanie.
Všetko dôležité o očkovaní proti hepatitíde A sa dočítate v článku Očkovanie proti hepatitíde.
