Všeobecné informácie
Existuje veľa rôznych cytostatických liekov, ktoré majú svoj bod útoku v rôznych bodoch nádorovej bunky. Cytostatické lieky sú rozdelené do skupín podľa ich príslušných mechanizmov účinku. Najdôležitejšie cytostatické skupiny liekov sú uvedené nižšie.
Avšak vzhľadom na množstvo výrazov, značiek a možných kombinácií (tzv. Schémy) nie je možné ísť do každej z týchto detailov. Nasledujúce príklady látok sú uvedené s názvami aktívnych zložiek. Tyrozínkináza Inhibítory tiež patria k chemoterapeutickým látkam.
Na rozdiel od klasických chemoterapeutických liekov však tyrozínkináza inhibítory pôsobia špecificky a spôsobujú tak menej vedľajších účinkov. Tieto chemoterapeutické lieky interferujú s produkciou nádorových buniek na úrovni DNA. Zosieťujú molekuly DNA (alkyláciou) spôsobom, ktorý vedie k normálnym procesom čítania ich produkcie proteíny byť narušený.
Pretože nádorová bunka je závislá na proteíny, toto vedie k smrti nádorovej bunky. Alkylačné činidlá navyše bránia novej tvorbe DNA, ktorá tak tiež spôsobuje odumretie nádorovej bunky. Táto skupina sa ďalej člení na podskupiny, ktoré sa riadia vyššie uvedeným mechanizmom účinku:
- Bendamustín, cyklofosfamid, chlorambucil, melfalan, ifosfamid, trofosfamid
- Alkylsulfonáty: busulfán, treosulfán
- Nirosomočoviny: karmustín, lomustín, nimustín
- Zlúčeniny obsahujúce platinu: karboplatina, cisplatina, oxaliplatina (táto skupina látok je veľmi účinná a často sa používa v kombinácii s inými cytostatikami)
Takéto cytostatické lieky sú zabudované do novo vyrobenej DNA ako „falošné“ stavebné bloky.
Tým sa zastaví nová tvorba DNA (inhibuje sa takzvaná DNA polymeráza). Pretože DNA sa zdvojnásobuje iba počas delenia buniek, majú antimetabolity veľmi špecifický účinok na nádorové bunky. Aj tu možno rozlíšiť 3 podskupiny, ktoré sa svojou povahou líšia ako „nesprávne stavebné bloky“.
- Analógy kyseliny listovej: metotrexát (existuje už dlho, ale stále je jednou z najdôležitejších látok), pemetrexed
- Purínové analógy: merkaptopurín, nelarabín, kladribín, fudarabín,
- Analógy pyrimidínu: fluóruracil (5-FU), kapecitabín, gemcitabín
Pôvodne táto látka pochádza zo vždy zelenej rastliny (Vinca). Počas delenia buniek, ako už bolo spomenuté, sa celá sada chromozómov (DNA) zdvojnásobí. Aby sa táto mohla rovnomerne rozdeliť na 2 bunky, potrebuje bunka „aparát“, takzvané mitotické (z mitózy = delenie buniek) vreteno, ktoré je tvorené podjednotkami, tzv.
mikrotubuly. Bez mitotického vretena sa bunka nemôže pravidelne deliť. Alkaloidy z vinca narušujú štruktúru tohto vretienka, a tým aj schopnosť nádorových buniek sa deliť.
Príklady: vinblastín, vinkristín ... Tieto látky majú ako cieľovú štruktúru tiež takzvané mikrotubuly. Na rozdiel od alkaloidov z rodu Vinca však nenarušujú štruktúru mikrotubulov, naopak ich stabilizujú.
Je dôležité vedieť, že mitotické vreteno je predmetom neustáleho hromadenia a rozkladu. Pokiaľ niekto inhibuje degradáciu, ktorá je rovnako dôležitá pre správne rozdelenie bunky, dochádza opäť k narušeniu ich rastu. Príklady: Docetaxel, Paclitaxel.
Rovnako ako baktérie sú zvyčajne zabití antibiotiká, niektoré antibiotiká môžu dokonca zabíjať nádorové bunky. V zásade robia to isté, čo s nimi baktérie; niektoré baktérie, rovnako ako ľudia, majú DNA vo forme dvojitej špirály, dvojitého reťazca DNA navinutého okolo seba. Aby sme tieto cievky rozmotali, potrebujeme proteín (enzým), takzvanú topoizomerázu.
Iba v rozlúštenom stave je možné informácie vyčítať z DNA. Antibiotikum, ktoré má v tomto prípade cytotoxický, tj. Poškodzuje bunky, sa nachádza medzi reťazcami DNA tak, že je blokovaná topoizomeráza. Príklady: antracyklíny, ako je doxorubicín, mitoxantrón
