Čo je to kochleárny implantát?
Kochleárny implantát je elektronická protéza vnútorného ucha. Pozostáva z implantátu, ktorý je umiestnený vo vnútornom uchu a rečového procesora, ktorý sa nosí za uchom ako načúvací prístroj. Kochleárny implantát môže pomôcť niektorým ľuďom, ktorí majú vážnu stratu sluchu vo vnútornom uchu.
Normálny proces sluchu
Zdravé ucho zachytáva zvukové vlny a prenáša ich cez zvukovod do bubienka, čím dochádza k jeho mechanickému rozochveniu. Tri kostičky v strednom uchu – malleus, incus a stapes – prenášajú vibrácie do takzvaného oválneho okienka.
Bezprostredne za tým je vnútorné ucho s tekutinou naplnenou slimákom (latinsky „slimák“): Táto špirálovito vinutá kostná dutina obsahuje skutočný sluchový orgán – rovnako navinutý, tekutinou naplnený hadicový systém jemných membrán.
V týchto membránach sú zmyslové bunky vybavené jemnými chĺpkami, ktoré vyčnievajú do tekutiny. Ak tieto vibrujú v dôsledku zvukových vĺn prenášaných cez oválne okienko, prenášajú podnet do mozgu cez sluchový nerv. Tu sa signály premieňajú na akustické informácie.
Ako funguje CI?
Prijímač implantátu vo vnútornom uchu dekóduje signály a prenáša ich cez elektródu do slimáka. Tam elektrické impulzy stimulujú sluchový nerv. Prenáša signály do mozgu, ktorý informácie spracováva, ako keby išlo o prirodzený akustický dej. Vypočutie je tak možné s CI.
Načúvací prístroj a kochleárny implantát: rozdiely
Aký je rozdiel medzi CI a načúvacím prístrojom? Načúvací prístroj podporuje sluch, ktorý je stále funkčný. Obsahuje mikrofón, ktorý sníma zvuky alebo ruchy v okolí. Tie sa následne premieňajú na elektrické signály, ktorých hlasitosť sa nastavuje smerom nahor pomocou vstavaného zosilňovača. Podľa prítomnej poruchy sluchu zosilňuje načúvací prístroj tie frekvencie alebo zvuky, ktoré postihnutý už dobre nevníma.
Ak je prenos zvuku príliš výrazne obmedzený poruchou sluchu alebo ak už nefunguje premena zvukových vĺn na podnety vo vnútornom uchu, načúvací prístroj naráža na svoje hranice. V takýchto prípadoch môže pomôcť kochleárny implantát. Preberá funkcie vnútorného ucha a vysiela signály priamo do sluchového nervu. KI tak umožňuje počuť aj ľuďom bez fungujúceho sluchu – napríklad deťom, ktoré sa narodili nepočujúce.
Kochleárny implantát: Kedy sa používa?
Základnými požiadavkami na kochleárny implantát sú neporušený sluchový nerv a centrálna sluchová dráha. Dospelí a deti, ktorí sú nepočujúci alebo hlboko nedoslýchaví a ktorým konvenčný načúvací prístroj, načúvací prístroj na kostné vedenie alebo implantovateľný načúvací prístroj neumožňujú hovorenú komunikáciu, môžu využiť CI. Na príčine straty sluchu alebo straty sluchu – či už ide o poruchu sluchu, hlukovú traumu, lieky alebo nehodu – nezáleží.
Konkrétne sa kochleárne implantáty používajú na:
- Poškodenie vláskových buniek v kochlei (známe ako kochleárna hluchota).
- Postlingválna hluchota (nástup hluchoty až po naučení sa jazyka)
- Prelingválna alebo dedičná hluchota u detí (nástup hluchoty pred učením sa jazyka)
- Strata sluchu, kde porozumenie reči nie je možné ani s načúvacím prístrojom
Na rozdiel od detí dospelým, ktorí sa už narodili nepočujúci, zvyčajne kochleárny implantát neimplantujú. Ich mozog sa nikdy nenaučil rozpoznávať a interpretovať akustické podnety. Keďže je už zrelý, neočakáva sa, že ešte dokáže zabaliť príslušné zručnosti na porozumenie hovorenej reči. Preto kochleárny implantát zvyčajne zostáva neúčinný.
Jednostranné alebo obojstranné?
V zásade možno kochleárny implantát použiť jednostranne alebo obojstranne – v závislosti od poruchy sluchu a od toho, ako je na každej strane výrazný.
Pre niektorých pacientov teda môže byť optimálnou terapiou použitie CI na jednej strane a načúvacieho prístroja na druhej strane. V iných prípadoch dáva väčší zmysel bilaterálne nasadenie kochleárnym implantátom – porozumenie reči v hlučnom a smerovom počutí je potom vo všeobecnosti lepšie ako pri jednostrannom CI.
Aké opatrenia povedú k najlepšiemu sluchovému zážitku, lekár preberie individuálne s každým pacientom alebo s rodičmi liečeného dieťaťa.
Kochleárny implantát: výhody a nevýhody
Kochleárne implantáty nenahrádzajú uši, ale otvárajú veľa možností pre postihnutých. O týchto výhodách, ale aj o možných nevýhodách a rizikách by sa mali záujemcovia vopred informovať.
Výhody kochleárneho implantátu
Kochleárne implantáty zväčšujú vnímateľný rozsah zvuku a hlasitosti, takže ich nositeľ môže ľahšie komunikovať so svojimi blížnymi a má tak (opäť) väčší podiel na spoločenských stretnutiach. Aj hudba sa dá lepšie vnímať. U detí môže čo najskoršie nasadenie kochleárnych implantátov podporiť rozvoj reči.
Nevýhody kochleárneho implantátu
Nevýhody a obmedzenia spojené s kochleárnym implantátom:
- Implantát sa musí vybrať počas spánku, ako aj pri niektorých športoch, ako je plávanie alebo bojové umenia.
- Silné magnetické polia, elektrostatika a vysokofrekvenčné signály môžu v zriedkavých prípadoch spôsobiť neúmyselné podráždenie sluchového nervu.
- Na čo najrealistickejšie počúvanie TV a zvuku môžu byť potrebné externé, prídavné mikrofóny.
- Keďže kochleárny implantát je zložité zariadenie, môžu nastať technické komplikácie.
- Starostlivosť a údržba doma aj na klinike môže zabrať veľa času.
- Napriek intenzívnemu tréningu dochádza k úplnému zotaveniu porozumenia reči len zriedka, pretože jazykové informácie pre mozog zostávajú neúplné.
- Niektorí ľudia považujú kochleárny implantát za neatraktívny.
Kochleárny implantát u detí
Zákrok je možný od šiesteho mesiaca života – v individuálnych prípadoch možno kochleárny implantát zaviesť aj bábätkám do šiestich mesiacov veku. U detí, ktoré až časom úplne ohluchnú alebo nedoslýchavo, by sa zákrok mal uskutočniť čo najskôr.
Kedy nie je KI vhodná pre deti?
Kochleárny implantát nie je vhodný pre deti v týchto prípadoch:
- vrodená absencia kochley
- Hluchota sluchového nervu
- nedostatok rehabilitačných zručností
Kochleárny implantát: operácia
Pred operáciou kochleárneho implantátu prebieha rozsiahla príprava. Toto zahŕňa:
- všeobecná predoperačná diagnóza
- vyšetrenie stavu sluchu a reči
- zobrazovacie vyšetrenie vnútorných štruktúr hlavy pomocou magnetickej rezonancie (MRI) alebo počítačovej tomografie (CT)
- podrobná osobná konzultácia a vysvetlenie pacienta ošetrujúcim lekárom o postupe, možnostiach a rizikách zákroku
Existujú kochleárne implantáty rôznych modelov a od rôznych výrobcov. Lekár a pacient (alebo rodičia dieťaťa, ktoré má byť operované) rozhodnú spoločne, ktorý prístroj bude implantovaný.
Ako sa zavádza kochleárny implantát?
Odtiaľ chirurg vyvŕta kanálik do stredného ucha, z ktorého cez ďalší otvor vytvorí otvor do vnútorného ucha. Prostredníctvom tohto prístupu zatlačí elektródu do slimáka. Vlastný implantát ukotví v samostatnom kostnom lôžku za uchom. Počas operácie sa testuje kochleárny implantát a kontroluje sa funkcia sluchového nervu.
Za normálnych okolností môže pacient okamžite opustiť nemocnicu. Pooperačné kontroly zahŕňajú počítačovú tomografiu (CT) alebo magnetickú rezonanciu (MRI) na kontrolu polohy implantátu v uchu a starostlivý dohľad nad hojením rán. Takto sa dajú odhaliť prípadné komplikácie už v ranom štádiu.
Posledným krokom je individuálne nastavenie rečového procesora po úplnom zahojení rany.
Kochleárny implantát: riziká zákroku
Okrem všeobecných rizík spojených s akoukoľvek operáciou (napr. problémy s hojením rán) sa pri operácii kochleárneho implantátu niekedy vyskytujú aj špecifické komplikácie. Tie obsahujú:
- Závrat
- Poškodenie nervov v operačnej oblasti
- Nežiaduca stimulácia iných nervov (najmä tvárových a chuťových nervov)
- Infekcie stredného ucha
- Tinnitus (zvonenie v ušiach)
- tvorba fistuly
- Modrina (hematóm)
- Strata akéhokoľvek zvyškového sluchu
- Materiálová nekompatibilita
- Odmietnutie implantátu
Zriedkavo spôsobuje chybný kochleárny implantát bolesti hlavy. Pomôcť môže nový ušný implantát.
Po zavedení kochleárneho implantátu sa môžu vyskytnúť problémy so sluchom – najmä u dospelých. Sluch s elektronickou protézou je totiž na začiatku cudzí a nositeľ si naň musí najskôr zvyknúť. Deti tu majú menej problémov. Vyrastajú s implantátom v ušiach, takže náročné nastavovanie nie je potrebné.
Operácia kochleárneho implantátu: Čo musíte mať na pamäti potom
Základná pooperačná terapia a následná terapia, ako aj celoživotná následná starostlivosť sú rozhodujúce pre úspech postupu.
U detí sa na nastavení kochleárneho implantátu a následnej starostlivosti podieľajú rodičia, pediatri a logopédi.
Základná terapia
Základná terapia okrem všeobecného lekárskeho sledovania zahŕňa počiatočné nastavenie a postupnú optimalizáciu rečového procesora:
Po operácii sa kochleárny implantát prvýkrát aktivuje a upraví. Osobitný dôraz sa kladie na sluchové a rečové testy, kontroly a intenzívny sluchovo-rečový tréning. Okrem toho je pacient zaškolený v manipulácii a používaní prídavných zariadení.
Následná terapia
V základnej terapii sa pokračuje v následnej terapii. Mozog si musí zvyknúť na novú umelú stimuláciu a naučiť sa potrebné percepčné a spracovateľské postupy. Intenzívna kombinácia tréningu a opakovaných úprav rečového procesora tvorí základ úspechu liečby. V tomto procese pomáhajú pravidelné audiometrické kontroly.
domáce ošetrovanie
Kochleárny implantát si vyžaduje celoživotnú následnú starostlivosť na klinike s príslušnými skúsenosťami. Táto následná starostlivosť slúži ako lekárska a technická kontrola a konzultácia. Lekári pravidelne kontrolujú sluch, reč a jazyk pacienta a dokumentujú ho. Cieľom je optimalizovať a stabilizovať individuálnu schopnosť pacienta komunikovať.
Kochleárny implantát: náklady
Nemecko
Náklady na kochleárny implantát – teda prístroj, operáciu a následnú starostlivosť – sa pohybujú okolo 40,000 XNUMX eur. Ak dotknutá osoba spĺňa požiadavky na výkon, náklady hradia zákonné zdravotné poisťovne.
V prípade súkromných zdravotných poisťovní by ste sa mali vopred informovať, či budú hradené náklady.
Rakúsko
Náklady na operáciu a počiatočné vybavenie sú zvyčajne hradené z fondu. Samotné dotknuté osoby potom musia zaplatiť len následné náklady, tj za:
