Horúčka: kedy začína, liečba

Stručný prehľad

  • Popis: Horúčka je, keď telesná teplota stúpne nad 38 stupňov Celzia. Medzi ďalšie indikácie patrí suchá a horúca pokožka, lesklé oči, zimnica, strata chuti do jedla, zrýchlené dýchanie, zmätenosť, halucinácie.
  • Liečba: Domáce prostriedky (napr. pitie veľkého množstva tekutín, obklady na lýtka, vlažný kúpeľ), lieky proti horúčke, liečba základného ochorenia.
  • Diagnóza: Konzultácia s lekárom, meranie horúčky v konečníku, pod jazykom, v uchu, pod pazuchou, na povrchu tela infračerveným, v intenzívnej starostlivosti aj pomocou katétrov v močovom mechúre alebo tepnách, fyzikálne vyšetrenie, v prípade potreby vyšetrenie krvi a zobrazovacie postupy
  • Príčiny: Infekcie (ako je chrípka, zápal pľúc, tuberkulóza, covid-19, tonzilitída, osýpky, otrava krvi), nahromadenie hnisu (abscesy), zápaly (napríklad slepé črevo, obličková panvička, srdcové chlopne), reumatické ochorenia, chronické zápalové ochorenia čriev , mŕtvica, nádory.
  • Kedy navštíviť lekára? Dospelí: V prípade vysokej, dlhotrvajúcej alebo opakujúcej sa horúčky. Deti: Ak horúčka trvá dlhšie ako jeden deň, je sprevádzaná ďalšími ťažkosťami (napr. závraty, vyrážka, vracanie), opatrenia na zníženie horúčky nepomáhajú alebo sa dostavia febrilné kŕče. Dojčatá: Ak je teplota vyššia ako 38 stupňov Celzia.

Čo je horúčka?

Telesná teplota je riadená v mozgu: centrum regulácie tepla, ktoré nastavuje cieľovú hodnotu telesnej teploty, sa nachádza v hypotalame. Teploty okolia a orgánov sa zisťujú pomocou senzorov chladu a tepla v koži a v tele. Týmto spôsobom sa požadovaná hodnota porovnáva so „skutočnou hodnotou“ aktuálnej telesnej teploty.

Ak sa „skutočná hodnota“ a cieľová hodnota líšia, vykoná sa pokus o úpravu teploty na cieľovú hodnotu.

Ak je telesná teplota pod nastavenou hodnotou, zmrazíme. To spôsobuje husiu kožu, chvenie svalov a zovretie ciev v končatinách. To vedie napríklad k studeným rukám a nohám. Toto je pokus tela zvýšiť teplotu vo vnútri tela.

Ak „skutočná hodnota“ stúpne nad nastavenú hodnotu, prebytočné teplo sa rozptýli. K tomu dochádza predovšetkým potením a zvýšeným prekrvením pokožky končatín alebo dokonca uší.

Telo koordinuje procesy produkujúce alebo udržiavajúce teplo, vonkajšie teplotné vplyvy a „chladiace“ protiopatrenia tak, aby bola konštantne udržiavaná požadovaná hodnota.

Telo teraz uprednostňuje procesy generujúce a udržiavajúce teplo. Jeden začne mrznúť (triasť sa) a teplota stúpa, kým sa nedosiahne nová nastavená hodnota. To má za následok – niekedy náhle – horúčku. Keď nastavená hodnota klesne späť do normálu – tj keď horúčka ustúpi – pacient sa viac potí, aby sa teplota opäť znížila.

Zvýšená teplota urýchľuje a podporuje procesy v organizme, ktoré slúžia na obranu pred patogénmi alebo inými škodlivými vplyvmi v organizme.

Horúčka teda v podstate nie je nič hrozivé, ale prirodzená reakcia organizmu, ktorá slúži na obranu pred škodlivými vplyvmi. Horúčka je teda vlastne dobrým znamením, pretože znamená, že telo sa bráni.

Ak však teplota stúpne príliš vysoko (nad 41 stupňov Celzia), vysoká teplota môže tiež poškodiť telo.

Horúčka sama o sebe nie je nákazlivá, keďže ide o individuálnu reakciu na konkrétny podnet. Ak je však takýmto stimulom patogén, ako sú baktérie alebo vírusy, tieto môžu byť veľmi nákazlivé a v prípade infekcie môžu spôsobiť horúčku aj u iných ľudí.

Kedy človek začne mať horúčku?

Za určitých okolností môže telesná teplota kolísať až o viac ako jeden stupeň. V priemere sa normálna telesná teplota pohybuje medzi 36.0 a 37.4 stupňami Celzia (merané rektálne). Ale aj tu, v závislosti od presnosti metódy merania, sa hodnoty niekedy mierne líšia.

V súlade s touto dynamikou je horúčka najvyššia večer, ak je to potrebné, a môže stúpať zdanlivo „keď spíte“. Potom, uprostred noci alebo ráno, teplota často opäť klesne, dokonca aj s horúčkou. Silnejšia horúčka vo večerných hodinách je však aj jednou z charakteristík niektorých ochorení ako tuberkulóza či sepsa.

U žien sa telesná teplota počas ovulácie a tehotenstva zvýši asi o 0.5 stupňa Celzia.

Ak telesná teplota stúpne nad normálnu úroveň, lekári rozlišujú nasledujúce stupne:

  • Zvýšená teplota (subfebril): Teplota medzi 37.5 a 38 stupňami Celzia sa nazýva subfebril. Možnými príčinami sú infekcie spôsobené baktériami alebo vírusmi, ale aj úpal alebo intenzívny šport.
  • Mierna horúčka: Od 38 stupňov Celzia je lekársky termín horúčka. Mierna horúčka je prítomná pri hodnotách medzi 38.1 a 38.5 stupňami Celzia.
  • Stredná horúčka: Teploty medzi 38.6 a 39 stupňami Celzia sa považujú za miernu horúčku.
  • Veľmi vysoká horúčka: Ide o telesnú teplotu vyššiu ako 40 stupňov Celzia.
  • Extrémna horúčka (hyperpyrexia): Prirodzená horúčka zriedka dosahuje hodnoty nad 41 stupňov Celzia. Od 41.1 sa hovorí o hyperpyretickej horúčke.

Veľmi vysoké a extrémne horúčky môžu spôsobiť poškodenie tkaniva alebo orgánov a stať sa nebezpečnými. Telesná teplota nad 42.6 stupňa Celzia je zvyčajne smrteľná.

Fázy horúčky

Z lekárskeho hľadiska možno horúčku rozdeliť do rôznych štádií alebo fáz:

  • Zvýšenie horúčky (stage incrementi): Uskutočňuje sa pokus o zvýšenie teploty – okrem iného pomocou husej kože a chvenia – zvýšením nastavenej hodnoty. Objaví sa napríklad triaška alebo studené ruky. Zakrytie a teplé nápoje sú teraz príjemné. U detí, ktoré sú na to predisponované, sa v tejto fáze môžu vyskytnúť febrilné kŕče.
  • Výška horúčky (fastígium): V zriedkavých extrémnych prípadoch vysokej horúčky sa vyskytuje febrilné delírium so zatemnením vedomia a zmyslov.
  • Pokles horúčky (defervescence, stage decrementi): K poklesu horúčky dochádza pomaly (v priebehu dní) alebo rýchlo (v priebehu hodín). Časté je potenie so stratou tekutín – ruky, hlava a nohy môžu byť tiež teplé. Ak je pokles veľmi rýchly, dochádza k občasným problémom s krvným obehom.

Priebehy

  • Nepretržitá horúčka: teplota zostáva približne rovnako zvýšená viac ako štyri dni, dosahuje hodnoty nad 39 stupňov Celzia a počas dňa kolíše najviac o jeden stupeň. Tento priebeh sa často vyskytuje pri bakteriálnych infekciách, ako je šarlach, brušný týfus alebo bakteriálny zápal pľúc.
  • Remitentná horúčka: pacient má horúčku prakticky celý deň, ale menej ráno ako večer (rozdiel je jeden až dva stupne). Remitentná horúčka sa vyskytuje napríklad pri niektorých vírusových infekciách, tuberkulóze, bronchitíde, hromadení hnisu a reumatickej horúčke.
  • Intermitentná horúčka: V tomto prípade horúčka v priebehu dňa ešte výraznejšie kolíše. Telesná teplota je ráno normálna a potom do večera stúpa na niekedy vysokú horúčku. Tento vzorec možno pozorovať napríklad pri otravách krvi (sepsa), ale za určitých okolností aj pri nádorových ochoreniach (ako je Hodgkinova choroba).
  • Zvlnená horúčka: Vlnový (vlnitý) priebeh horúčky sa vyskytuje napríklad pri brucelóze. Pri lymfómoch (ako je Hodgkinova choroba) môže byť horúčka aj zvlnená, pričom fázy horúčky trvajúce niekoľko dní sa striedajú s fázami bez horúčky približne rovnakej dĺžky. Lekári to označujú ako Pel-Ebsteinovu horúčku.
  • Dvojvrcholová (bifázická) horúčka: Po niekoľkých dňoch horúčky teplota opäť klesne na normálne hodnoty a potom nasleduje druhá fáza horúčky trvajúca niekoľko dní. Takáto dvojvrcholová krivka horúčky sa občas vyskytuje, napríklad pri osýpkach alebo otrave krvi spôsobenej meningokokmi (meningokoková sepsa).

V minulosti mali tieto kurzy veľký význam. V súčasnosti sa zriedkavo pozorujú v tejto typickej forme, pretože horúčka je zvyčajne kontrolovaná v ranom štádiu vhodnými opatreniami.

Ako dlho horúčka trvá, silne závisí od základného ochorenia a príslušnej reakcie postihnutej osoby. Časové rozpätie sa pohybuje od niekoľkých hodín až po niekoľko dní alebo dokonca niekoľko týždňov.

hypertermia

Na odlíšenie od horúčky je prehriatie (hypertermia). V tomto prípade sa telesná teplota nezvyšuje v dôsledku pyrogénov a zvýšenia ich nastavenej teploty. Nastavená hodnota skôr zostáva nezmenená, ale už ju nemožno udržiavať opatreniami tela, ktoré rozptyľujú teplo.

Stáva sa to napríklad pri fyzickej aktivite alebo v dôsledku vyčerpania, najmä vo vysokých horúčavách alebo vlhkosti, alebo pri nosení oblečenia, ktoré obmedzuje ochladzovanie potením. Taktiež, ak sa pije príliš málo, zvyšuje sa riziko hypertermie.

Namiesto toho je vhodné presunúť postihnuté osoby na tienisté miesto, v prípade potreby vyzliecť prebytočný odev a pomaly znižovať teplotu chladivými obkladmi a nápojmi. Použitie ľadu alebo ľadovo vychladených nápojov sa neodporúča, pretože rýchle, extrémne teplotné rozdiely veľmi zaťažujú krvný obeh.

Ako je možné znížiť horúčku?

Čo pomáha pri horúčke? Horúčka je dôležitá a prirodzená obranná reakcia organizmu proti škodlivým vplyvom. Vírusy a baktérie sa pri vysokých teplotách množia horšie. Preto sa horúčka nelieči v každom prípade.

Vo všeobecnosti platí, že keď máte horúčku, je nevyhnutné zostať v posteli! Nechoďte do práce s horúčkou (nad 38 stupňov Celzia). Okrem toho, že vyššou horúčkou trpí aj produktivita, hrozí aj nakazenie kolegov možno nákazlivou chorobou.

Kedy má zmysel znižovať horúčku, závisí okrem iného od príčiny, fyzického stavu, prípadných už existujúcich chorôb a osobnej úrovne utrpenia. Napríklad, ak je dieťa vážne postihnuté horúčkou a trpí, je to dostatočný dôvod na to, aby ste sa pokúsili horúčku znížiť už na 38.5 až 39 stupňov Celzia.

Domáce prostriedky proti horúčke

Lýtkový zábal

Zábaly na lýtka sú osvedčeným opatrením proti horúčke. Odvádzajú prebytočné teplo z tela. Pacientom sú obklady väčšinou veľmi príjemné.

Za týmto účelom navlhčite tenké ľanové alebo bavlnené utierky studenou vodou. Pre dospelých môže byť teplota medzi 16 a 20 stupňami Celzia, pre zábaly na lýtka u dojčiat mierne nad (asi 28 až 32 stupňov Celzia).

Utierky pevne omotajte okolo lýtok vystretých nôh a zafixujte ich jednou alebo dvoma vrstvami suchých utierok. Chodidlá a zvyšok tela sú ideálne udržiavané v teple.

Po piatich minútach odstráňte zábaly na lýtka. Môžu sa však dvakrát alebo trikrát obnoviť. Dávajte pozor, aby ste pomocou zábalov na lýtka neznížili horúčku príliš rýchlo, pretože to môže zbytočne zaťažiť krvný obeh. Vyhnite sa aj zábalom na lýtka, ak máte zimomriavky!

Viac o aplikácii sa dozviete v článku Obklady na lýtka.

Quark kompresia

Pri horúčke pomáhajú aj studené alebo na telo hrejivé tvarohové obklady či zábaly. Na tento účel rozložte 250 až 500 gramov studeného alebo mierne zahriateho tvarohu hrubého ako prst na obklad a látku raz prehnite. V ideálnom prípade by ste medzi tvaroh a pokožku mali umiestniť aj ochrannú vrstvu látky.

Tvarohový obklad položte okolo lýtok a zafixujte gázovými obväzmi alebo uterákmi. Nechajte pôsobiť 20 až 40 minút.

Kompresia brucha a pulzu

Ďalším domácim liekom na zníženie horúčky je pulzný zábal. Za týmto účelom namočte bavlnené utierky do studenej vody, vyžmýkajte a omotajte okolo zápästí a členkov. Zábal je vhodný najmä pre bábätká s horúčkou. Týmto citlivým pacientom pomáha aj zábal brucha.

Pri bábätkách vždy dbajte na to, aby ich telesná teplota neklesla príliš rýchlo ani príliš ďaleko.

Prečítajte si o tom viac v článku Zábaly, obklady a obklady.

Kúpanie s horúčkou

Horúčku možno znížiť aj ochladzovacím kúpeľom: K tomu najskôr napustite vaňu teplou vodou (teplota je v najlepšom prípade asi jeden stupeň Celzia pod telesnou teplotou). Potom postupne pridávajte studenú vodu pri päte vane, kým teplota vody v kúpeli neklesne o dva až tri stupne.

Po desiatich minútach kúpeľ zastavte. Potom dobre osušte a uložte do postele.

Okamžite zastavte kúpeľ, ak sa pacient začne triasť alebo mrznúť.

Hypertermický kúpeľ môže tiež pomôcť znížiť teplotu počas horúčkovej infekcie. Podporuje potenie a urýchľuje metabolizmus. Tento studený kúpeľ je užitočný pri miernych horúčkach.

Ak sa počas kúpeľa vyskytnú problémy s krvným obehom alebo sa teplota stane nepríjemnou, okamžite kúpeľ zastavte. Prehrievací kúpeľ nie je vhodný pri niektorých srdcových ochoreniach, neurologických stavoch a pre malé deti.

Podobné efekty možno dosiahnuť aj v sprche, ale teplotné rozdiely medzi hlavou a končatinami sa prispôsobujú ťažšie. Okrem toho akékoľvek problémy s krvným obehom, ktoré sa môžu vyskytnúť pri studenej sprche v stoji, môžu mať vážnejšie následky (napríklad závraty a pády). Preto je kúpeľ zvyčajne lepšou alternatívou.

V každom prípade si dávajte pozor, aby ste nespôsobili extrémne, náhle teplotné rozdiely a voľte teplotu, v ktorej sa cítia príjemne.

Prečítajte si viac o kúpeľoch v článku Vodoliečba.

Homeopatia

Existuje množstvo homeopatických liekov, ktoré – v závislosti od príčiny – majú pomôcť proti rôznym formám horúčky, napríklad „Aconitum“ alebo „Belladonna“.

Koncept homeopatie a jej špecifická účinnosť sú však vo vede kontroverzné a nie sú jednoznačne dokázané štúdiami. Ak máte k tomu otázky, najlepšie je kontaktovať lekára, ktorý ponúka aj doplnkové liečebné metódy.

Nápoje na horúčku

V prípade horúčky je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem tekutín. Platí na to pravidlo: od telesnej teploty 37 stupňov Celzia je na každé zvýšenie o jeden stupeň potrebných 0.5 až 1 liter tekutín (okrem bežného pitného množstva 1.5 až 2.5 litra denne).

Počas stúpania horúčky sa človek zvyčajne cíti skôr ako teplé nápoje (zimomriavky). Neskôr sú dobré nápoje izbovej teploty, napríklad voda alebo nesladený čaj. Odporúčajú sa najmä čaje z lipového kvetu a bazového kvetu – majú diaforetický účinok a znižujú horúčku. Horúčku môže znížiť aj čaj vyrobený z ľuľky.

Lieky proti horúčke

Ak je horúčka vysoká a pacient je slabý, môžu byť užitočné antipyretiká vo forme tabliet, infúzií, liečivých štiav alebo čapíkov. Medzi účinné zložky patrí paracetamol, ibuprofén a kyselina acetylsalicylová. O užívaní a dávkovaní takýchto liekov sa vopred poraďte s lekárnikom alebo lekárom.

Nikdy nepodávajte deťom s horúčkou obľúbený liek proti bolesti a antipyretikum kyselinu acetylsalicylovú (ASA)! V súvislosti s vírusovými infekciami niekedy spúšťa život ohrozujúci Reyeov syndróm.

Horúčka: vyšetrenia a diagnostika

Keďže horúčka je len symptóm, musí sa nájsť základná choroba.

Podrobné vypočúvanie (anamnéza) pacienta alebo rodičov (v prípade chorých detí) dáva lekárovi vodítka k možným príčinám horúčky. Napríklad je dôležité vedieť, ako dlho horúčka trvá, či existujú nejaké iné sťažnosti, či nedávno došlo ku kontaktu s chorými ľuďmi alebo zvieratami alebo či ste boli v zahraničí.

Fyzikálne vyšetrenie často poskytuje viac informácií. Lekár napríklad vypočuje srdce a pľúca pacienta, zmeria krvný tlak a pulz, prehmatá brušné a krčné lymfatické uzliny alebo prezrie ústa, hrdlo a uši.

Niekedy sú potrebné ďalšie vyšetrenia, ak sú doterajšie nálezy nejasné alebo pri podozrení na konkrétne ochorenie. Napríklad laboratórne testy krvi, moču či stolice, vyšetrenia zobrazovacími technikami (napríklad röntgen, ultrazvuk) alebo špeciálne krvné testy (napríklad na tuberkulózu).

Ako sa meria horúčka?