Diagnóza
Aby bolo možné diagnostikovať obsedantno-kompulzívnu poruchu, je potrebné podrobne preskúmať obsedantné správanie. Pomocou špeciálneho dotazníka alebo klinického rozhovoru, ktorý je špeciálne prispôsobený obsedantno-kompulzívnej poruche, je možné systematicky požadovať kritériá alebo príznaky, ktoré musia byť pri diagnostike. Rovnako dôležité je vziať do úvahy účinky symptómov na životné prostredie postihnutej osoby.
V zložitých prípadoch obsedantno-kompulzívna porucha bráni osobe vo výkone povolania, ktoré predtým mohlo hrať v jej živote dôležitú úlohu. Obsedantno-kompulzívna porucha môže tiež viesť k ďalším duševným chorobám alebo sa môže vyskytnúť spolu s ďalšími klinickými obrazmi (poruchy úzkosti, depresívne správanie). Dodatočnú prítomnosť ďalších chorôb možno objasniť aj klinickým pohovorom alebo dotazníkom.
Pozorovania správania, ktoré vykonáva ošetrujúci terapeut, môžu poskytnúť informácie o type a rozsahu obsedantno-kompulzívnej poruchy. Za týmto účelom terapeut vstupuje do každodenných situácií pacienta spolu s postihnutou osobou. Následne sa na následnom stretnutí prediskutuje správanie sa dotknutej osoby.
Terapia
Na úspešné liečenie obsedantno-kompulzívnej poruchy sa osvedčilo použitie kombinácie drogovej a psychologickej liečby. Takto je postihnutá osoba včas zbavená tlaku na utrpenie. Zároveň by sa mala opäť zvýšiť kvalita života postihnutej osoby, aby sa jej v spoločnosti umožnil bezproblémový život.
Psychologické ošetrenie 70% postihnutých osôb je úspešne liečených psychologickým liečením. A behaviorálna terapia Stále viac sa volí prístup, ktorý pomáha postihnutým osobám viesť opäť normálny a nenásilný život. Ako terapeutický postup sa zvyčajne používa návykové školenie. Postihnutá osoba by si mala zvyknúť na situácie (kedy sa obsedantno-kompulzívna porucha už predtým prejavila) bez toho, aby sledovala obsedantné správanie alebo myšlienky.
Najskôr, ak je prítomné obsedantno-kompulzívne správanie, je to „prežité“ psychicky. Dotknutá osoba by sa mala v duchu vrhnúť do situácií, v ktorých by inak prejavovala obsedantno-kompulzívne správanie. Obsedantné myšlienky sa opakovane vyvolávajú pomocou terapeuta.
V tejto situácii by sa postihnutá osoba mala intenzívne zaoberať vznikajúcimi myšlienkami a nápadmi a diskutovať o nich s terapeutom. Cieľom tohto postupu je odstrániť hrozbu pre človeka zo situácií, aby si uvedomil, že situácie je možné prežiť bez nutkavého správania. Aj v prípade nutkavého správania sa ako najlepšia metóda zvolí návšteva a hodnotenie situácie.
Pri behaviorálna terapia zasadnutí sa zvyčajne zúčastňuje aj rodina dotknutej osoby, aby sa hovorilo o živote osoby a následkoch v každodennom živote. Pre príbuzných sú tieto stretnutia často tiež príležitosťou na získanie rady, ako sa správať k dotknutej osobe. Mnohí sa cítia bezmocní a nevedia, aké správanie by bolo vhodné voči danej osobe.
Lieková terapia Často kombinácia liekov a behaviorálna terapia sľubuje dlhodobý úspech v liečbe obsedantno-kompulzívnych porúch. Typ liečby, ako aj dávka a trvanie aplikácie závisia od stupňa závažnosti obsedantno-kompulzívnej poruchy. Niektoré lieky, ktoré sa tiež používajú na liečbu depresia or poruchy úzkosti, ako je klomipramín a fluoxetín, sa osvedčili ako úspešné.
Tieto prípravky pribúdajú serotonínu činnosť (látky prenášajúce informácie v mozog ktoré sú zodpovedné za mnoho druhov správania) a vedú k normalizácii metabolickej činnosti. Ukázalo sa, že liečba obsedantno-kompulzívnej poruchy antidepresívami viedla k zlepšeniu u 50% pacientov. Príznaky OCD nezmiznú úplne, ale znižujú sa asi o 30%.
- Psychologické ošetrenie 70% postihnutých osôb je úspešne liečených psychologickým liečením. Prístup k behaviorálnej terapii sa čoraz viac volí s cieľom pomôcť postihnutým osobám viesť opäť normálny a nenásilný život. Ako terapeutický postup sa tu zvyčajne používa návykové školenie.
Postihnutá osoba by si mala zvyknúť na situácie (v ktorých bola obsedantno-kompulzívna porucha predtým badateľná) bez toho, aby sledovala obsedantné správanie alebo myšlienky. Najskôr, ak je prítomné obsedantno-kompulzívne správanie, je to „prežité“ psychicky. Dotknutá osoba by sa mala v duchu vrhnúť do situácií, v ktorých by inak prejavovala obsedantno-kompulzívne správanie.
Obsedantné myšlienky sa opakovane vyvolávajú pomocou terapeuta. V tejto situácii by sa postihnutá osoba mala intenzívne zaoberať vznikajúcimi myšlienkami a nápadmi a diskutovať o nich s terapeutom. Cieľom tohto postupu je odstrániť hrozbu pre človeka zo situácií, aby si uvedomil, že situácie je možné prežiť bez nutkavého správania.
Aj v prípade nutkavého správania sa ako najlepšia metóda zvolí návšteva a hodnotenie situácie. Počas behaviorálnych terapeutických sedení je zvyčajne zapojená aj rodina dotknutej osoby, aby hovorila o živote tejto osoby a následkoch v každodennom živote. Pre príbuzných sú tieto stretnutia často tiež príležitosťou na získanie rady, ako sa správať k dotknutej osobe.
Mnohí sa cítia bezmocní a nevedia, aké správanie by bolo vhodné voči danej osobe.
- Lieková terapia Kombinácia liekovej terapie a behaviorálnej terapie často sľubuje dlhodobý úspech v liečbe obsedantno-kompulzívnych porúch. Typ liečby, ako aj dávka a trvanie aplikácie závisia od stupňa závažnosti obsedantno-kompulzívnej poruchy. Niektoré lieky, ktoré sa tiež používajú na liečbu depresia or poruchy úzkosti, ako je klomipramín a fluoxetín, sa osvedčili ako úspešné. Tieto prípravky pribúdajú serotonínu činnosť (látky prenášajúce informácie v mozog ktoré sú zodpovedné za mnoho druhov správania) a vedú k normalizácii metabolickej aktivity.Ukázalo sa, že liečba OCD s antidepresívami viedlo k zlepšeniu u 50% pacientov. Príznaky OCD nezmiznú úplne, ale znižujú sa asi o 30%.
