Stručný prehľad
- Liečba: Psychoterapia a lieky
- Príznaky: Prehnaný strach z určitých situácií alebo predmetov
- Príčiny a rizikové faktory: Interakcia skúseností s učením, biologické a psychosociálne faktory
- Diagnostika: Pomocou klinických dotazníkov
- Priebeh ochorenia a prognóza: Fóbie v detstve môžu časom vyblednúť. Fóbie v dospelosti sú zvyčajne chronické.
Čo sú to fóbie?
V zásade je strach prirodzenou reakciou na nebezpečenstvo. Strach nám v zdravej miere zabezpečuje prežitie tým, že sa vyhýbame hrozbám. Na rozdiel od zdravého strachu je strach pri fóbii patologicky prehnaný a poškodzuje život postihnutých.
Ale čo to vlastne fóbia je a čo to znamená pre postihnutých? Ľudia s fóbiou sa boja situácií alebo predmetov, ktoré objektívne vzaté nepredstavujú hrozbu, alebo ich strach je neprimerane vysoký. Vystavenie sa obávaným situáciám je pre pacientov s úzkosťou takmer neznesiteľné. Ak je to možné, snažia sa im úplne vyhnúť.
Fóbie spôsobujú veľké utrpenie. Strach nie je sprevádzaný len hrozivými myšlienkami, ale aj fyzickými príznakmi ako chvenie, potenie či búšenie srdca. Ak je fóbia ťažká, niektorí postihnutí sa dokonca obávajú, že na fyzické následky zomrú.
Mnoho úzkostných pacientov má spočiatku podozrenie na organickú príčinu ich symptómov a utekajú od jedného lekára k druhému. Niektorým trvá roky, kým lekár stanoví správnu diagnózu a ponúkne im vhodnú pomoc.
Aké fóbie existujú?
Existujú rôzne typy fóbií, ktoré sa vyskytujú buď samostatne, alebo v kombinácii. Odborníci rozlišujú tieto tri formy fobických porúch: sociálnu fóbiu, agorafóbiu a špecifické fóbie.
Sociálna fóbia
Ľudia so sociálnou fóbiou sa veľmi obávajú, že sa strápnia pred ostatnými alebo že ich ostatní odmietnu. Vyhýbajú sa preto sociálnym kontaktom a situáciám a sťahujú sa. Viac sa o tom dočítate v článku Sociálna fóbia.
agorafóbia
Špecifická fóbia
Na rozdiel od ľudí, ktorí trpia sociálnou fóbiou alebo agorafóbiou, ľudia so špecifickými fóbiami sa obávajú veľmi špecifickej situácie alebo konkrétneho objektu.
Existujú rôzne fóbie. Preto je zoznam fóbií dlhý. V zásade je možné, že si ľudia vypestujú fóbiu z akejkoľvek situácie alebo predmetu. Odborníci rozlišujú päť typov špecifických fóbií:
- Typ zvieraťa (napr. strach z hadov)
- Typ prostredia (napr. strach z výšok)
- Injekcia krvi - typ poranenia (napr. mdloby pri pohľade na krv)
- Situačný typ (napr. strach z lietania)
- Iný typ (napr. strach zo zvracania)
Bežnou fóbiou je strach zo zvierat (zoofóbia), ako je strach zo psov (kynofóbia), mačiek (ailurofóbia), pavúkov (arachnofóbia) alebo hadov (ofidiofóbia).
Pri niektorých objektoch a situáciách je celkom možné, že sa im postihnutí vyhnú. Kto nemusí za prácou lietať, jednoducho prestúpi na iný dopravný prostriedok. Nie všetkému sa však dá vždy vyhnúť.
Aj návšteva zubára je niekedy nevyhnutná. Vyhnúť sa jej môže byť veľmi stresujúce a v mnohých prípadoch môže mať úzkosť vážny dopad na každodenný život. Vážne následky nastanú, keď sa ľudia už neodvážia ísť k lekárovi napríklad zo strachu z ihiel (trypanofóbia) alebo ostrých predmetov (aichmofóbia). Vtedy je najneskôr najvyšší čas vyhľadať pomoc.
Zatiaľ čo strach zo zvierat je pre iných ľudí zvyčajne pochopiteľný, ľudia s nezvyčajnejšími fóbiami to majú ťažké, pretože ich sociálne prostredie často reaguje s nepochopením. Je dôležité, aby postihnutí aj ich príbuzní rozpoznali strach ako chorobu, ktorú treba liečiť.
Zubná úzkosť
Fóbie sa zriedka vyskytujú samostatne
V mnohých prípadoch postihnutí trpia okrem fobickej poruchy aj ďalšími psychickými ťažkosťami. Výrazne sa zvyšuje aj riziko závislosti na liekoch, drogách či alkohole.
Ako sa liečia fóbie?
Úzkostné poruchy a tým aj fóbie sa zvyčajne dajú liečiť pomocou psychoterapie a liekov. Na liečbu špecifických fóbií odborníci odporúčajú predovšetkým psychoterapiu. Metódou voľby je expozičná terapia, ktorá sa realizuje v rámci kognitívno-behaviorálnej terapie. Vo veľmi závažných prípadoch sa môžu použiť aj lieky.
Na liečbu špecifických fóbií často postačí ambulantná liečba. Ak neexistujú iné duševné poruchy, niekedy stačí na prekonanie fóbií len niekoľko terapeutických sedení.
Čeliť strachu
Spočiatku pacient pociťuje veľkú úzkosť a silné fyzické symptómy – ak však pacient tieto negatívne vnemy vydrží, nakoniec ustúpia. Pacient tak má novú skúsenosť. Učí sa, že aj úzkosť opäť mizne, že sa to dá vydržať a ovládať. Týmto spôsobom sa dá prepísať starý vzorec úzkosti a úzkosť sa dá aspoň znížiť na únosnú mieru.
Je dôležité, aby sa pacient v určitom momente odvážil sám stretnúť s objektom svojho strachu. Len tak sa naučia, že dokážu prekonať svoj strach bez pomoci a znovu získať dôveru v seba.
Pre niekoho konfrontácia znamená ísť do parku so psami. Pre ostatných je to o nastupovaní späť do výťahu. Pre situácie, ktoré nie sú v bežnom živote tak ľahko dostupné, dnes často existuje expozičná terapia vo virtuálnej realite. Pacienti si nasadia okuliare VR (okuliare virtuálnej reality) a vidia zdanlivo reálny svet, v ktorom sa pohybujú.
Reštrukturalizácia myšlienok
Kognitívno behaviorálna terapia zahŕňa aj spochybňovanie predchádzajúcich hodnotení situácií. Ľudia s fóbiou preceňujú nebezpečenstvo. Neškodné situácie sa v ich mysliach vyvinú do veľkej hrozby. Terapeut pomáha postihnutému nahradiť negatívne myšlienky realistickými interpretáciami kladením konkrétnych otázok.
Profylaxia relapsu
Odborníci odporúčajú, aby postihnutý pravidelne navštevoval obávané situácie aj po skončení terapie. Aj keď sa ťažká úzkosť náhle znovu objaví, nie je to dôvod na zúfalstvo.
Relapsy sú možné kedykoľvek. Dôležité je neprepadať panike, ale zapamätať si stratégie, ktoré ste sa naučili. Ak sa úzkosť zintenzívni, je vhodné opäť navštíviť terapeuta. Hľadanie pomoci je znakom sily. Tí, ktorí čelia svojim strachom, si nad nimi udržia kontrolu.
Špeciálna liečba fóbie z poranenia krvnou striekačkou
Östova špeciálna metóda spočíva v tom, že pacienti napínajú svaly na rukách, nohách a hrudníku na 15 až 20 sekúnd. Po krátkej relaxačnej prestávke toto napätie zopakujú. V prípade kontaktu s krvou alebo injekciami mnohí pacienti používajú túto napínaciu techniku na zmiernenie symptómov, ako je potenie a nepohodlie, a tak zabránili mdlobám.
Aké sú príznaky fóbie?
Hlavným príznakom fóbie je vždy silný a prehnaný strach z určitých situácií alebo predmetov. Postihnutí sa im čoraz viac vyhýbajú. Takéto vyhýbavé správanie zase posilňuje strach. Okrem toho existujú ďalšie psychologické symptómy, ale predovšetkým závažné fyzické symptómy, ako je búšenie srdca alebo ťažkosti s dýchaním, ktoré môžu u postihnutého vyvolať strach zo smrti.
Podľa klasifikácie duševných porúch ICD-10 musia byť na diagnostikovanie špecifickej fóbie prítomné nasledujúce príznaky:
- Postihnutá osoba má buď jasný strach z určitého objektu alebo situácie, alebo sa takýmto objektom a situáciám vyhýba.
- Nie je to agorafóbia ani sociálna fóbia.
Predpokladom je, aby bol prítomný aspoň jeden z príznakov z oblasti vegetatívnych príznakov ako búšenie srdca, potenie, chvenie či sucho v ústach.
Ďalšie možné príznaky z oblasti brucha a hrudníka sú
- Dýchacie ťažkosti
- Pocit stiesnenosti
- Bolesť alebo nepohodlie v hrudníku
- Nevoľnosť a nepohodlie v brušnej oblasti
Typické psychické príznaky sú
- Pocit závratu, neistoty, slabosti alebo točenia hlavy
- Pocit, že predmety sú neskutočné alebo že ste ďaleko a v skutočnosti tam nie ste (derealizácia a depersonalizácia)
- Strach zo straty kontroly alebo strach zo zbláznenia alebo vydesenia
- Strach zo smrti
Okrem vyššie uvedených symptómov trpia postihnutí často návalmi horúčavy alebo zimnicou, ako aj necitlivosťou alebo pocitom mravčenia. Postihnutí sú emocionálne vyrušení symptómami a následkami. Vedia však, že strach je prehnaný.
Ako vznikajú fóbie?
Pre našich predkov hral strach dôležitú úlohu pri prežití. Nebezpečné zvieratá a tma boli skutočnou hrozbou. Tieto obavy sa prenášali z generácie na generáciu.
Fóbie: naučený strach
Fóbia začína procesom učenia. Postihnutý negatívne hodnotí objekt alebo situáciu, ktorá je sama o sebe neutrálna z dôvodu zlej skúsenosti. Odborníci tento proces označujú ako kondicionovanie.
Napríklad dentálna fóbia sa môže rozvinúť, ak má pacient veľmi nepríjemný zážitok u zubára. Bolesť pri ošetrení si postihnutý spája s pachmi a zvukmi u zubára. Výsledkom je strach zo zubára a z ošetrenia.
Negatívne pocity, ktoré pri ošetrení vznikli, sa totiž pri ďalšej návšteve zubára pacienta znovu vynárajú alebo len pomyslia. Postihnutí si potom fyzické príznaky ako silné búšenie srdca či potenie vykladajú ako potvrdenie, že sú v nebezpečenstve.
Fóbie: vyhýbanie sa
Mnohé situácie znepríjemňujú takmer každému bez toho, aby si vypestoval fóbiu. Väčšina ľudí si napríklad stomatologické ošetrenie spája s nepríjemným pocitom alebo sa ho dokonca bojí. Ide však len o patologický strach, ak sa dotyčný v budúcnosti zo strachu vyhýba návšteve zubára.
Fóbie: učenie sa od modelky
Mnohé fóbie, najmä fóbie zo zvierat, vznikajú v detstve. Na to, aby sa fóbia zo zvierat rozvinula, nie je ani potrebné, aby deti mali samé zlé skúsenosti so zvieraťom. Učia sa strašnému správaniu na príklade dospelých. Technický výraz pre toto je „učenie sa príkladom“.
Deti sa pri posudzovaní nebezpečenstva spoliehajú na svojich rodičov. Ak dieťa spozoruje, že jeho matka reaguje ustrašene pri pohľade na psa, môže si tento strach osvojiť bez toho, aby vedelo dôvod. Špecifická fóbia sa môže v dospelosti vyvinúť aj nepriamo, napríklad prostredníctvom správ v médiách. Prečo sa však u každého, kto má zlú skúsenosť, nevyvinie fóbia?
Fóbie: biologické korene strachu
Niektorí ľudia sú náchylnejší na fóbie ako iní. Na túto náchylnosť (zraniteľnosť) majú pravdepodobne vplyv biologické faktory. Výskum rodiny a dvojčiat naznačuje, že úzkosť je čiastočne genetická.
Tieto biologické faktory podporujú úzkostnú poruchu, no rozhodujúcim spúšťačom je výchova a vplyvy prostredia.
Fóbie: psychosociálne faktory
Odborníci sa domnievajú, že štýl rodičovstva má vplyv na vznik fóbií. Zdá sa, že existuje súvislosť medzi úzkostnými poruchami u detí a kontrolujúcim a necitlivým správaním zo strany rodičov. Deťom, ktoré nemajú bezpečné puto s rodičmi, hrozí, že sa u nich neskôr rozvinie úzkostná porucha.
Dôležitú úlohu zohráva aj temperament. Úzkostliví ľudia sú náchylnejší na fóbie ako ostatní. Ľahko sa zľaknú, pretože neškodné situácie vidia ako nebezpečné a ich myšlienky a pozornosť sú zamerané na možné negatívne dôsledky.
Tendencia k úzkosti sa prejavuje už v detstve, keď sú deti veľmi nervózne, ťažko sa upokojujú a celkovo majú tendenciu stiahnuť sa do seba. Odborníci zhŕňajú tieto charakteristiky pod pojem „behaviorálna inhibícia“.
Fóbie: vyšetrenia a diagnostika
Aby vylúčil iné ochorenia, vykoná aj fyzikálne vyšetrenie. Tá zvyčajne pozostáva z odberu krvi, vyšetrenia srdca pomocou elektrokardiogramu (EKG) a vyšetrenia štítnej žľazy pomocou ultrazvuku a krvných hodnôt. Magnetickou rezonanciou (MRI) možno vylúčiť patologické zmeny v mozgu ako príčinu úzkosti.
Terapeut je zodpovedný za presnú diagnostiku duševnej poruchy a vhodnú liečbu. Je dôležité skontrolovať, či nie sú prítomné iné duševné poruchy, napríklad depresia. Aj tie je potrebné liečiť, aby sa obnovilo duševné zdravie.
Na diagnostiku fóbií terapeut používa klinické dotazníky, ktoré sa pýtajú na dôležité symptómy. Na diagnostiku špecifickej fóbie sa lekár často pýta na nasledujúce otázky:
- Existujú určité predmety alebo situácie, ktorých sa veľmi bojíte (napríklad výšky, pavúky, krv alebo iné veci)?
- Máte dojem, že váš strach je prehnaný?
- Je váš strach obmedzený na jeden objekt alebo situáciu?
Ak majú rodičia u svojho dieťaťa podozrenie na fóbiu, terapeut preskúma, či sú obavy primerané veku alebo či je potrebná liečba. Niektoré obavy, ktoré deti prejavujú, sú súčasťou normálneho vývoja.
Fóbie: priebeh ochorenia a prognóza
Fóbie sa zvyčajne objavujú v detstve a dospievaní. V zásade je však možné vypestovať fóbiu v akomkoľvek veku po desivých situáciách: Napríklad strach z lietania, keď sa človek obáva pádu počas turbulentného letu.
Špecifické fóbie sa často rozvíjajú okolo siedmeho roku života. So skorým nástupom môže špecifický strach časom vyblednúť. Fóbie, ktoré sú stále prítomné v dospelosti alebo sa objavujú až vtedy, sú zvyčajne chronické.
