Stručný prehľad
- Popis: Zväčšenie štítnej žľazy, ktoré môže alebo nemusí byť viditeľné alebo hmatateľné (hovorovo: struma).
- Príčiny: Nedostatok jódu, tyreoiditída – niektoré autoimunitné (napr. Gravesova choroba, Hashimotova tyreoiditída), nezhubné a zhubné nádory štítnej žľazy, napadnutie štítnej žľazy inými zhubnými nádormi, autonómia štítnej žľazy, niektoré látky v potravinách a liekoch atď.
- Príznaky: niekedy žiadne, niekedy viditeľné/hmatateľné zväčšenie štítnej žľazy, pocit hrče, zvieranie alebo tlak v hrdle, vyprázdňovanie hrdla alebo ťažkosti s prehĺtaním.
- Diagnostika: palpácia, ultrazvuk, meranie hladín hormónov v krvi, odber tkaniva v prípade potreby
- Liečba: lieky, chirurgia alebo nukleárna medicína (terapia rádiojódom)
- Prevencia: cielený príjem jódu v určitých životných situáciách (tehotenstvo, rastové fázy, dojčenie), všeobecne jódová strava
Struma: Popis
Štítna žľaza (med.: Thyroidea) je dôležitá hormonálna žľaza tela, ktorá sa nachádza priamo pod hrtanom. Produkuje dva hormóny T3 (trijódtyronín) a T4 (tyroxín), ktoré sú dôležité pre celý metabolizmus a obeh. Produkuje tiež hormón kalcitonín, ktorý sa podieľa na regulácii rovnováhy vápnika.
Veľkostná klasifikácia strumy
Na klasifikáciu zväčšenia štítnej žľazy podľa rozsahu možno použiť váhy. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) používa pre veľkosť strumy nasledujúcu stupnicu:
- Stupeň 0: struma zistiteľná iba na ultrazvuku
- 1. stupeň: hmatateľné zväčšenie
- Stupeň 1a: hmatateľné zväčšenie, ktoré však nie je viditeľné ani pri zaklonení hlavy dozadu
- Stupeň 1b: hmatateľné a viditeľné zväčšenie pri záklone hlavy dozadu
- Stupeň 2: hmatateľné a viditeľné zväčšenie aj pri normálnom držaní hlavy
- Stupeň 3: veľmi veľká struma s lokálnymi komplikáciami (napr. obštrukcia dýchania)
Struma: Príčiny a možné choroby
Struma v dôsledku nedostatku jódu
Štítna žľaza potrebuje jód na produkciu hormónov T3 a T4. Stopový prvok sa musí pravidelne prijímať s jedlom. V takzvaných oblastiach s nedostatkom jódu, medzi ktoré patrí aj Nemecko, však pôda a voda neobsahujú takmer žiadny jód. Tu vyrobené potraviny majú preto nízky obsah stopových prvkov. U každého, kto to nekompenzuje v strave, napríklad jodizovanou kuchynskou soľou, sa môže vyvinúť struma z nedostatku jódu:
Struma v dôsledku zápalu štítnej žľazy
Zápal štítnej žľazy (tyreoiditída) môže tiež viesť k vzniku strumy. Bunky hormonálnej žľazy sa v tomto prípade nemnožia ani nezväčšujú, ale v dôsledku zápalu dochádza k opuchu tkaniva. Príčiny zahŕňajú infekcie baktériami alebo vírusmi, poranenia štítnej žľazy alebo radiačnú terapiu v oblasti krku.
Tyroiditída sa však môže vyvinúť v dôsledku niektorých liekov alebo po pôrode. V takýchto prípadoch sa za spúšťač zápalových procesov považujú chybné reakcie imunitného systému (autoimunitné reakcie). Autoimunitná tyroiditída sa vyskytuje aj pri chronických formách tyreoiditídy – Hashimotovej tyreoiditíde a Gravesovej chorobe:
Pri Gravesovej chorobe sa tvoria protilátky, ktoré sa viažu na určité receptory v štítnej žľaze, ktoré sú v skutočnosti zodpovedné za rozpoznávanie TSH. Tieto nesprávne nasmerované protilátky majú rovnaký účinok ako TSH a tým stimulujú štítnu žľazu k nadmernej produkcii T3 a T4 a k ďalšiemu rastu – tvorí sa struma.
Struma v dôsledku nádorov
Benígne a malígne nádory štítnej žľazy môžu spôsobiť strumu nekontrolovaným množením degenerovaných buniek. Okrem toho sa v štítnej žľaze môžu usadiť metastázy z iných primárnych nádorov, čo vedie k zväčšeniu. V niektorých prípadoch je príčinou strumy aj nádor v hypofýze, čo má za následok zvýšenú tvorbu TSH a tým nepriamo spôsobuje strumu.
Struma v dôsledku liekov a iných látok
Niektoré látky v potravinách (napríklad tiokyanát) možno tiež považovať za spúšťače strumy.
Iné príčiny
Niekedy je struma výsledkom takzvanej autonómie štítnej žľazy. V tomto prípade štítna žľaza produkuje hormóny nekontrolovateľne.
Zriedkavo je príčinou strumy periférna hormonálna rezistencia. V tomto prípade hormóny štítnej žľazy T3 a T4 nemôžu uplatniť svoj účinok v cieľových bunkách telesného tkaniva. Následne sa cez riadiaci okruh produkuje viac TSH, pretože sa telo snaží napraviť problém so zvýšenou produkciou hormónov štítnej žľazy. Zvýšené hladiny TSH spôsobujú strumu.
Medzi ďalšie príčiny strumy patria zmenené enzýmy štítnej žľazy, cysty štítnej žľazy, krvácanie po poranení štítnej žľazy a hormonálne zmeny v tehotenstve, puberte alebo menopauze.
Prejavy strumy
Struma môže byť klasifikovaná nielen podľa jej veľkosti, ale aj podľa ďalších kritérií:
- svojou povahou:Struma diffusa je rovnomerne zväčšená štítna žľaza, ktorej tkanivo sa javí ako homogénne. Naproti tomu v struma nodosa má štítna žľaza jeden (struma uninodosa) alebo niekoľko (struma multinodosa) uzliny. Takéto uzliny môžu potenciálne produkovať hormóny štítnej žľazy a dokonca to robia nezávisle od regulácie prostredníctvom TSH (autonómne uzliny). Potom sa označujú ako teplé alebo horúce uzliny. Studené uzliny na druhej strane neprodukujú hormóny.
Ak sa na zväčšenej štítnej žľaze vyskytnú zhubné zmeny, označuje sa to aj ako zhubná struma. Nevýrazná struma je naopak z hľadiska štruktúry tkaniva a produkcie hormónov nenápadná (nie je zhubná, ani zápalová, funkcia štítnej žľazy je normálna).
Struma: Príznaky
Malú strumu si postihnutý často vôbec nevšimne; pacienta nebolí ani neobmedzuje, nie je viditeľný ani hmatateľný. Ak sa však struma zväčší, môže spôsobiť lokálny diskomfort, napríklad pocit tlaku alebo zvierania v oblasti hrdla alebo prečistenie hrdla. Ak zväčšená štítna žľaza tlačí na pažerák, môžu nastať problémy s prehĺtaním. Ak stlačí priedušnicu, môže to spôsobiť ťažkosti s dýchaním. Ak struma rastie za hrudnou kosťou (retrosternálna struma), môže byť ovplyvnené dýchanie, ako aj kardiovaskulárny systém.
Struma: Kedy potrebujete navštíviť lekára?
Struma: diagnostika a terapia
Najprv vám lekár urobí rôzne vyšetrenia, aby zistil, či ide skutočne o strumu a čo ju spôsobilo. Potom zaháji vhodnú liečbu.
Diagnóza
Zväčšenú strumu možno často vidieť voľným okom; na krku možno niekedy cítiť mierne zväčšenú štítnu žľazu. Oveľa presnejšie je však ultrazvukové vyšetrenie (sonografia) štítnej žľazy – preto je metódou voľby pri diagnostike strumy. Pomocou ultrazvuku možno určiť presnú veľkosť štítnej žľazy. Okrem toho už lekár často dokáže rozpoznať, či ide o struma nodosa alebo struma diffusa.
Okrem tejto základnej diagnózy existujú ďalšie vyšetrovacie metódy na ďalšie určenie strumy:
- Meranie voľného T3 a T4 alebo kalcitonínu v krvi.
- Scintigrafia štítnej žľazy: Toto nukleárne lekárske vyšetrenie umožňuje rozlíšiť studené uzliny od teplých/horúcich uzlín v prípade nodóznej strumy. To je dôležité, pretože studené uzliny môžu byť tiež rakovinou štítnej žľazy.
- Odber vzoriek tkaniva pomocou dutej ihly (biopsia tenkou ihlou): Zvyčajne sa vykonáva pri podozrení na malígnu zmenu tkaniva v štítnej žľaze. Z podozrivej oblasti sa odoberie malý kúsok tkaniva a vyšetrí sa mikroskopicky. Týmto spôsobom je možné detegovať zmenené bunky.
- Röntgen hrudníka (röntgen hrudníka): Umožňuje podrobnejšie určiť presnú polohu strumy.
Keď je známa príčina a hormonálny stav zväčšenej štítnej žľazy, lekár začne vhodnú liečbu.
Terapia
Drogová terapia
Po prvé, v prípade eutyreoidnej strumy sa jodid podáva vo forme tabliet na obnovenie dostatočného množstva jódu v štítnej žľaze. Takto sa dá jeho objem často zmenšiť o 30 až 40 percent. Ak samotná liečba jódom neprináša po šiestich až dvanástich mesiacoch uspokojivé výsledky, pristupuje sa k dodatočnému podávaniu L-tyroxínu (forma T4). To hlavne znižuje hladinu TSH a prispieva k redukcii strumy.
V prípade hypertyreoidnej strumy (so zvýšenou produkciou T3 a T4) alebo autonómnych uzlín neprichádza do úvahy jódová substitúcia, pretože inak môže dôjsť k hypertyreóznej kríze. Ide o akútne, život ohrozujúce metabolické vykoľajenie spôsobené náhlym uvoľnením hormónov štítnej žľazy. Najmä u starších pacientov treba presne určiť úroveň produkcie hormónov pri strume, pretože často bývajú prítomné autonómne uzliny.
Operácie
Ak je príčinou strumy zhubný nádor, musí sa odstrániť celá štítna žľaza. Postihnutí potom musia užívať životne dôležité hormóny T3 a T4 do konca života.
Rádiojódová terapia
Nukleárna medicinálna terapia rádiojódom je alternatívou, ak je napríklad zvýšené riziko operácie alebo sa struma po medikamentóznej liečbe stále opakuje. Pri tejto liečebnej metóde sa pacientovi podáva rádioaktívny izotop jódu, ktorý sa hromadí v štítnej žľaze. Tam čiastočne poškodí tkanivo, čím sa objem štítnej žľazy zmenší až o 50 percent.
Iné formy strumy sa liečia podľa príčiny:
Hashimotova tyreoiditída je liečiteľná, ale v súčasnosti nevyliečiteľná. Po zničení príslušnej časti tkaniva endokrinnej žľazy dostane pacient chýbajúce hormóny štítnej žľazy ako liek.
Zhubné nádory štítnej žľazy vyžadujú úplné odstránenie (resekciu); terapia rádiojódom sa môže použiť aj pri benígnych nádoroch.
V prípade periférnej hormonálnej rezistencie môže byť potrebné liečiť vysoké dávky L-tyroxínu.
Struma: Čo môžete urobiť sami
Každý môže pomôcť zabezpečiť, aby bola možná struma zistená v počiatočnom štádiu alebo sa v prvom rade nevyvinula:
Absolvujte pravidelné prehliadky: Najmä starší ľudia by mali mať pravidelné prehliadky u lekára, aby čo najskôr odhalili začínajúcu strumu. Každý, kto má náhle ťažkosti s prehĺtaním alebo pocit hrče v krku, by sa mal tiež poradiť s rodinným lekárom.
Pozor na stravu: Na prevenciu a liečbu strumy z nedostatku jódu sa odporúča diéta bohatá na jód. Avšak väčšina rastlinných potravín, ako aj mäso a mliečne výrobky z oblastí s nedostatkom jódu (ako je Nemecko) takmer žiadny jód neobsahujú. Preto sú potraviny často obohatené jódom. Odborníci odporúčajú aj používanie jodizovanej soli (jódovanej kuchynskej soli).
Mimochodom, morské plody majú pomerne vysoký obsah jódu. Konzumácia tresky, sleďa alebo makrely môže preto pomôcť predchádzať strume.
