Stručný prehľad
- Popis: Spojenie medzi dutinou vyplnenou hnisom, napr. spôsobeným zapáleným koreňom zuba, a dutinou ústnou.
- Symptómy: Spočiatku vzniká mierny opuch a začervenanie ďasien, ako aj pocit tlaku na zub; v priebehu času sa bolesť zvyšuje, až kým sa hnis nevyčerpá do ústnej dutiny cez zubnú fistulu.
- Príčiny: Príčinou zubných fistúl býva zápal zuba, koreňa zuba alebo hrotu koreňa zuba.
- Prognóza: Ak sa lieči včas, šance na uzdravenie sú dobré. Ak sa zubná fistula nelieči, môže z dlhodobého hľadiska viesť k strate zubov a poškodeniu čeľustnej kosti.
- Liečba: Čo najskôr; liečba antibiotikami; odstránenie zapáleného hrotu koreňa, v prípade potreby extrakcia postihnutého zuba; otvorenie fistuly malým chirurgickým zákrokom.
- Diagnostika: Diskusia s lekárom (anamnéza), fyzikálne vyšetrenie (napr. prehliadka chrupu a ústnej dutiny, chladový test na postihnutom zube, RTG).
Čo je to zubná fistula?
Zubné fistuly sú neprirodzené, rúrkovité priechody alebo spojenia medzi dutinou vyplnenou hnisom a sliznicami v ústnej dutine (napríklad ďasná). Fistuly slúžia na to, aby umožnili tekutinám, ako je hnis, ktorý sa nahromadil v dutinách tkaniva v dôsledku zápalu, pretekať alebo von. Princíp je porovnateľný s drenážnym žľabom.
Fistuly na zube alebo ďasne sa zvyčajne vyskytujú v dôsledku infekcie baktériami v koreni alebo špičke zuba. Vo väčšine prípadov je zub vopred poškodený kazom, ktorý spôsobuje, že baktérie a iné patogény prenikajú do zubného koreňa a množia sa.
To spôsobuje zápal v tkanive. V ďalšom priebehu sa vytvorí vrecko s hnisom. Pri zvýšenom tlaku sa zubná fistula otvorí a hnisavý sekrét následne odteká zo zdroja infekcie (základa fistuly) cez fistulovod do ústnej dutiny.
Ako sa od seba líšia zubné fistuly, zubné abscesy a afty?
Zubné fistuly, abscesy a afty sa navzájom líšia v príčine a štruktúre. Afty sú bolestivé, ale zvyčajne neškodné lézie ústnej sliznice. Vyvíjajú sa v dôsledku silnej reakcie imunitného systému, ktorá spôsobuje odumieranie tkaniva. Spúšťačmi sú napríklad choroby, zranenia či stres. Afty sa väčšinou samy zahoja do niekoľkých týždňov.
Fistuly a abscesy sú zvyčajne spúšťané baktériami, ktoré prenikajú do tkanív ústnej dutiny, množia sa tam a spôsobujú zápal. Zatiaľ čo výsledný hnis vo fistule sa často vyprázdňuje pod nadmerným tlakom, ohnisko zápalu v abscese je zapuzdrené okolitým tkanivom. Absces musí byť vždy otvorený chirurgicky.
Zatiaľ čo abscesy a afty sa vo všeobecnosti tvoria v celej ústnej dutine, napríklad na podnebí či jazyku, zubné fistuly vznikajú väčšinou len na ďasnách nad jednotlivými zubami.
Ako spoznáte fistulu v ústach?
Zubná fistula sa zvyčajne vyvíja len na jednom zube v dolnej alebo hornej čeľusti. Príznaky sú na začiatku veľmi slabé. Často postihnutí spočiatku pociťujú len opuch ďasien a pocit tlaku či napätia na zube. S progresiou ochorenia sa nad zubom na ústnej sliznici vytvorí malé pľuzgierovité vyvýšenie, ktoré sa naplní hnisom. Zapálené miesto je neprirodzene začervenané a niekedy citlivé na dotyk.
Ak sa nahromadí príliš veľa hnisu a tlak v zubnej fistule bude príliš veľký, nakoniec praskne a hnis sa vyprázdni cez fistulu do ústnej dutiny. Vo väčšine prípadov sa bolesť týmto spôsobom krátko zníži. Samotná fistula však nezmizne a po krátkom čase sa opäť naplní hnisom.
Keďže pri prasknutí fistuly príznaky zvyčajne opäť ustúpia, postihnutí často nevidia zubára niekoľko týždňov či dokonca mesiacov. Niektorí pacienti majú zubnú fistulu roky predtým, ako navštívia zubára.
Ak chcete urýchliť hojenie a vyhnúť sa sekundárnemu poškodeniu, mali by ste čo najskôr navštíviť zubára, ak príznaky pretrvávajú.
Prečo máte zubnú fistulu?
Najčastejšou príčinou zubnej fistuly v ústnej dutine je bakteriálny zápal koreňa zuba, presnejšie hrotu koreňa zuba. Zvyčajne sa baktérie (hlavne streptokoky a stafylokoky) dostanú ku koreňu zuba, keď je zub už vopred poškodený napríklad kazom. Ak zápal zostáva dlhodobo neliečený, nad zapáleným zubom sa časom vytvorí zubná fistula.
Fajčenie, zlá strava (napríklad veľa cukru) a zlá dentálna hygiena tiež zvyšujú riziko vzniku zubných fistúl a zároveň spomaľujú hojenie. Ďalšími rizikovými faktormi sú: Zápal ústnej sliznice, zápal zubov, oslabený imunitný systém, poranenia v ústach a hrdle.
Kto je postihnutý?
Zubné fistuly, ktoré vznikajú v dôsledku infekcií zubov, zubných koreňov a parodontu, postihujú predovšetkým ľudí vo veku 20 až 40 rokov. Zubné fistuly sa však vyskytujú v každom veku, vrátane detí a dospievajúcich.
Okrem toho ľudia s už existujúcimi ochoreniami (ako je diabetes mellitus, bronchiálna astma) alebo ľudia s oslabenou imunitou (napríklad po transplantácii kmeňových buniek alebo chemoterapii), ako aj silní fajčiari a alkoholici, sú častejšie postihnutí infekciami v ústna dutina.
Aké nebezpečné sú fistuly v ústach?
Ak pacienti nevyhľadajú lekárske ošetrenie, zápal môže progredovať. V tomto procese sa otvorená rana opakovane infikuje baktériami. Zápal sa šíri a môže poškodiť aj čeľustnú kosť.
V zriedkavých prípadoch sa fistula zablokuje, zapuzdrí a stane sa abscesom. Potom hrozí, že baktérie z nahromadeného hnisu v abscese sa rozšíria krvným obehom a spôsobia otravu krvi (sepsu). To platí najmä pre abscesy, ktoré nie sú liečené alebo nie sú liečené včas.
Sepsa je pre postihnutých život ohrozujúca, pretože v závažných prípadoch vedie k zlyhaniu životne dôležitých orgánov, ako sú srdce alebo obličky. Pacienti musia dostať lekárske ošetrenie čo najrýchlejšie v nemocnici, zvyčajne na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Zubné fistuly sa niekedy opakujú aj napriek liečbe. V tomto prípade je potrebné obnovenie liečby u zubára.
Ako liečite zubnú fistulu?
Zubný lekár zvyčajne lieči zubnú fistulu antibiotikami, aby zabránil šíreniu baktérií. Postihnutá osoba ich užíva každý deň ako tabletu. Dávkovanie a aplikáciu určuje lekár podľa toho, ako ďaleko zápal pokročil.
Aby sa špecificky bojovalo proti zápalu a zabránilo sa rezistencii na antibiotiká, je niekedy potrebné laboratórne určiť patogén (antibiogram).
Ak je príčinou zubnej fistuly zapálený koreň zuba, lekár odstráni postihnutú časť hrotu koreňa (resekcia hrotu koreňa). V niektorých prípadoch je potrebné zub úplne odstrániť, aby sa zápal zastavil.
To spôsobí odtok hnisu do ústnej dutiny a v prípade potreby lekár odsaje zvyšný hnis v rane malou odsávačkou. Aj po tomto zákroku lekár zvyčajne predpíše antibiotiká na urýchlenie hojenia a zníženie rizika obnovenia zápalu.
Ak je zápal lokalizovaný, príčina zápalu je odstránená a neexistujú žiadne ďalšie rizikové faktory (napr. imunodeficiencia), lekár niekedy antibiotiká nenasadí.
Často sú tieto opatrenia dostatočné na to, aby sa zubná fistula zahojila. V niektorých prípadoch sa však zubné fistuly vracajú aj napriek liečbe (napríklad na zube ošetrenom koreňom alebo po vytrhnutí zuba). Potom je potrebná ďalšia návšteva zubára.
Za žiadnych okolností by ste sami nemali kopať alebo stláčať zubnú fistulu. To môže spôsobiť zhoršenie zápalu a oneskorenie hojenia.
Účinok týchto domácich prostriedkov nie je dostatočne vedecky dokázaný. Pred ich použitím požiadajte o radu svojho zubného lekára.
Po ošetrení zubnej fistuly je potrebné, aby postihnutí nechali pravidelne kontrolovať proces hojenia zubným lekárom až do ústupu príznakov. Postihnuté osoby tak znižujú riziko komplikácií a zabraňujú opätovnému zápalu.
Ako stanoví lekár diagnózu?
V prípade bolesti zubov a príznakov v oblasti úst je zubár prvým kontaktným miestom. Zubný lekár najskôr vedie s pacientom podrobnú konzultáciu (anamnézu). Lekár sa napríklad opýta, ako dlho sú príznaky prítomné a či pacient pociťuje bolesť alebo iné príznaky (napríklad horúčku).
Potom skúma zuby a ústa. Za týmto účelom skúma zuby a ústa, či na nich nie sú viditeľné viditeľné znaky, ako je opuch, neprirodzené začervenanie, zmena farby alebo poranenia.
Zubár potom urobí röntgenové snímky čeľuste. Tie ukazujú, ako ďaleko zápal pokročil a či už bola postihnutá čeľustná kosť.
Ak sa vyskytnú komplikácie, ako je zápal čeľustnej kosti, zubár pošle pacienta k orálnemu alebo maxilofaciálnemu chirurgovi. Ten v prípade potreby vykoná ďalšie vyšetrenia ako ultrazvukové vyšetrenie (sonografiu), počítačovú tomografiu (CT) alebo magnetickú rezonanciu (MRI), aby sa posúdilo šírenie zápalu a prípadné poškodenie čeľustnej kosti.
Ako predchádzať zubnej fistule?
Ako prevencia zubnej fistuly odporúčajú zubní lekári začínajúci zápal zuba alebo zubného koreňa čo najskôr liečiť. Pre postihnutých je najlepšie kontaktovať zubára hneď, ako pocítia prvé príznaky, ako je pocit tlaku, opuch a/alebo mierna bolesť.
- Zabezpečte dôkladnú, každodennú ústnu a zubnú hygienu.
- Vyčistite ťažko dostupné miesta a medzizubné priestory pomocou zubnej nite.
- Nechajte si zuby skontrolovať u zubára aspoň raz, ideálne dvakrát do roka.
- Nechajte si zuby profesionálne vyčistiť u zubára aspoň raz ročne.
- Posilnite svoj imunitný systém: jedzte vyváženú stravu, pravidelne cvičte, vyhýbajte sa stresu a udržiavajte svoje sociálne kontakty.
