Stručný prehľad
- Popis: Precitlivenosť imunitného systému na skutočne neškodné zložky niektorých potravín. Zvyčajne sú týmito spúšťačmi alergie (alergénmi) bielkoviny, napríklad z orechov, kravského mlieka alebo pšenice.
- Príznaky: Svrbenie, žihľavka, opuch slizníc okolo pier, úst a hrdla, opuchnuté, slziace oči, výtok z nosa, vracanie, plynatosť, hnačka, kŕče v bruchu. V extrémnych prípadoch sa rozvinie anafylaktický šok (nebezpečenstvo života!).
- Príčiny a rizikové faktory: Genetická predispozícia k alergii (atopia) v kombinácii s priaznivými faktormi (napríklad fajčenie počas tehotenstva).
- Diagnóza: Anamnéza, testy na alergiu, ako je kožný test, stanovenie protilátok, provokačný test, v prípade potreby vynechanie diéty.
- Liečba: Vyhnite sa spúšťačom alergie. V akútnych prípadoch lieky na závažnejšie príznaky. V prípade potreby hyposenzibilizácia v prípade alergie na arašidy alebo potravinovej alergie spojenej s peľom.
- Prognóza: Potravinová alergia u malých detí často „vyrastie“. Alergie, ktoré sa objavia neskôr, zvyčajne pretrvávajú počas celého života.
Potravinová alergia: Popis
Pri alergiách imunitný systém zvyčajne reaguje na neškodné cudzie bielkoviny – ako sú tie z peľu (pri sennej nádche) alebo roztočov (pri alergii na domáci prach) – a bojuje s nimi. Zvyčajne sa to deje pomocou protilátok typu IgE (imunoglobulín E). Pri potravinovej alergii obranyschopnosť organizmu väčšinou omylom zaradí medzi hrozbu rôzne potravinové bielkoviny. Stáva sa to však pomerne zriedkavo: Počet postihnutých ľudí v populácii je v jednocifernom percentuálnom rozsahu. Väčšina z nich sú malé deti.
Niektoré potraviny (skupiny potravín) vyvolávajú potravinové alergie častejšie ako iné. Tie obsahujú:
- Orechy (napr. arašidy)
- Pšenica
- Kravske mlieko
- Kuracie vajcia
- Ryba
- Sója
- Zeler
Potravinová alergia u detí
U malých detí vzniká potravinová alergia obzvlášť ľahko, pretože ich črevná stena ešte nefunguje tak spoľahlivo ako u dospelých. Zložky potravy a bunky imunitného systému sa preto s väčšou pravdepodobnosťou dostanú do vzájomného kontaktu. V dôsledku toho si imunitný systém môže vyvinúť precitlivenosť na niektoré zložky potravy a vehementne proti nim pôsobiť.
Potravinová alergia u detí a dospievajúcich je najčastejšie na kravské mlieko, kuracie vajcia, sóju, pšenicu, arašidy a stromové orechy (napr. lieskové alebo vlašské orechy).
Krížové alergie
Potravinové alergie sú často sprostredkované špecifickými protilátkami (imunoglobulín E) (alergie typu I). Tie sú namierené proti príslušnej zložke potravy. Niekedy sú však protilátky následne namierené proti alergénom s podobnou štruktúrou z iných zdrojov. Lekári potom hovoria o skríženej alergii.
Potravinová alergia u dospelých je teda zvyčajne takouto skríženou alergiou, ktorá vzniká v dôsledku už existujúcej alergie na inhaláciu. Ide o alergiu spôsobenú inhalačnými alergénmi (napr. peľová alergia = senná nádcha).
Napríklad u ľudí s alergiou na peľ stromov (ako je peľ brezy a liesky) sa často vyvinie aj potravinová alergia na jadrové ovocie (ako sú jablká, broskyne) a/alebo orechy (ako sú lieskové orechy a vlašské orechy).
U dospelých jedincov so sennou nádchou sú najčastejšie skrížené reakcie s jadrovinou a kôstkovým ovocím (napr. jablkami, slivkami, nektárinkami), zelerom, mrkvou, kôrovcami a mäkkýšmi a pšenicou.
Mnoho ľudí si v bežnom živote zamieňa pojmy potravinová alergia a potravinová intolerancia. Ide však o dve rôzne choroby: Na rozdiel od alergií neznášanlivosť nespôsobuje reakciu imunitného systému.
Namiesto toho dochádza pri potravinovej intolerancii k narušeniu fyzikálnych procesov, v dôsledku ktorých sa daná potravina alebo jej určitá zložka nedokáže správne vstrebať alebo spracovať. V dôsledku toho sa objavujú príznaky ako bolesť brucha a nadúvanie.
Známe potravinové intolerancie sú intolerancia laktózy, intolerancia fruktózy a histamínová intolerancia.
Celiakia (neznášanlivosť lepku) sa nepovažuje ani za alergiu, ani za potravinovú intoleranciu, ale za autoimunitné ochorenie.
Potravinová alergia: príznaky
Príznaky potravinovej alergie sa môžu líšiť – typom aj závažnosťou. Medzi bežné príznaky patria napríklad:
- svrbenie
- žihľavka (žihľavka)
- Náhle sčervenanie kože s pocitom tepla, najmä na tvári a krku (sčervenanie)
- opuch pier a slizníc v ústach a hrdle
Potravinová alergia niekedy spúšťa aj príznaky v tráviacom trakte, ako je nevoľnosť, vracanie, kŕče v bruchu, plynatosť, hnačka alebo zápcha.
V závažnejších prípadoch alergické reakcie ovplyvňujú dýchanie a/alebo kardiovaskulárny systém: Môže dôjsť ku kŕčovitému zovretiu priedušiek s dýchavičnosťou, poklesom krvného tlaku, búšením srdca až anafylaktickým šokom.
V prípade anafylaktického šoku hrozí ohrozenie života! V prípade možných príznakov preto ihneď zavolajte lekára na pohotovosti!
Potravinová alergia: príčiny a rizikové faktory
Ako a prečo sa u niektorých ľudí rozvinie potravinová alergia, ešte nie je úplne pochopené. Existuje však genetická predispozícia k rozvoju alergie. Hovorí sa tomu atopia. V interakcii s rôznymi environmentálnymi podnetmi sa to môže v skutočnosti rozvinúť do alergie, ako je potravinová alergia:
Primárna potravinová alergia vyvinutá týmto spôsobom sa vyskytuje prednostne u malých detí. Dospelí na druhej strane častejšie trpia sekundárnou potravinovou alergiou – vyvinutou ako skrížená reakcia pri už existujúcich alergiách na inhalačné alergény (ako je peľ pri sennej nádche).
Rôzne druhy alergií
Kontakt s alergénnou potravinou zvyčajne u postihnutých spúšťa špecifické protilátky typu imunoglobulín E (IgE). Aktivujú ďalšie imunitné bunky, takzvané žírne bunky. Tie uvoľňujú mediátorovú látku histamín, ktorá spôsobuje opuch slizníc, svrbenie a spúšťa rôzne zápalové procesy v tele. Táto forma alergickej reakcie sa nazýva alergia I. typu. Nazýva sa aj alergia okamžitého typu, pretože alergické príznaky sa objavujú veľmi rýchlo (napr. astmatický záchvat).
Okrem toho existujú zmiešané typy potravinových alergií. Tu je možné pozorovať alergické reakcie sprostredkované IgE a T-bunkami.
Viac o rôznych typoch alergických reakcií si môžete prečítať v časti Alergia – typy alergií.
Enviromentálne faktory
Zdá sa, že niekoľko faktorov podporuje rozvoj alergií, ako je potravinová alergia. Týka sa to napríklad tabakového dymu v tehotenstve a nadmernej hygieny v detstve. Zjavne nepriaznivé je aj podávanie dojčenskej výživy na báze kravského mlieka v prvých dňoch života. Postihnuté deti majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku alergie na kravské mlieko ako tie, ktoré namiesto toho dostávajú takzvaný aminokyselinový vzorec. Ide o dojčenskú výživu, ktorá obsahuje iba stavebné kamene bielkovín – teda aminokyseliny.
Na základe takýchto pozorovaní a štúdií vypracovali odborníci odporúčania na prevenciu alergií. Viac sa o tom dočítate v časti Prevencia alergií.
Potravinová alergia: vyšetrenia a diagnostika
anamnéza
Počas anamnestického rozhovoru sa lekár bude podrobnejšie pýtať na symptómy, ktoré sa vyskytujú, a akékoľvek časové súvislosti s príjmom potravy. Na tento účel môže byť užitočné, ak si postihnuté osoby (alebo rodičia postihnutých detí) vedú nejaký čas diétny a symptómový denník.
Dôležitou informáciou pre lekára je aj to, či samotný pacient netrpí sennou nádchou alebo iným alergickým ochorením. Potom je pravdepodobnejšia ďalšia potravinová alergia. Lekárovi treba hlásiť aj alergické ochorenia v rodine.
Skúšky
Pomocou potravinového alergického testu kože môže lekár otestovať reakciu imunitného systému na určité alergény, ako sú zložky jabĺk. Pri takzvanom prick teste vnáša do pokožky pacienta cez malý rez zložky rôznych možných alergénov. Ak na to telo zareaguje lokálnym začervenaním, tento test na potravinovú alergiu je pozitívny.
Stanovenie špecifického IgE v krvi pomáha diagnostikovať potravinovú alergiu, na ktorej sa takéto protilátky podieľajú.
Postup môže byť veľmi pracný, ak sa rôzne testované látky podávajú v niekoľkých cykloch. Výsledok je obzvlášť významný, ak sa test vykonáva dvojito zaslepeným placebom kontrolovaným spôsobom. To znamená, že ani lekár, ani pacient nevie (dvojito zaslepený), či sa potenciálny alergén alebo placebo skutočne testuje v jednom teste.
V prípade ťažkej potravinovej alergie môže byť reakcia na podaný alergén veľmi závažná až po anafylaktický šok. Preto je pri provokačnom teste veľmi dôležitá opatrnosť a starostlivé lekárske sledovanie. Ak je to potrebné, lekár musí pacientovi rýchlo podať lieky, aby čelil život ohrozujúcemu šoku.
V niektorých prípadoch je nápomocná diagnostická eliminačná diéta (vynechávacia diéta). Ide o konkrétne vynechanie podozrivých potravín, aby sa zistilo, do akej miery sa v dôsledku toho príznaky zlepšia.
Prečítajte si viac o alergických kožných testoch, stanovení IgE a provokačnom teste v článku Alergický test.
Potravinová alergia: liečba
Problémom pre alergikov je, že väčšina výrobcov potravín neuvádza úplný zoznam zložiek pre svoje výrobky. Najbežnejšie alergénne potraviny (ako orechy, vajcia, mlieko či sója) však už musia byť deklarované na obaloch, aj keď sú prítomné len v stopových množstvách.
Pohotovostná súprava pre ťažkých alergikov
Ľudia s ťažkými potravinovými alergiami musia mať vždy pri sebe pohotovostnú súpravu. Obsahuje liečivo pre prípad silnej alergickej reakcie po náhodnom požití alergénu.
- rýchlo pôsobiace antihistaminikum, napr. vo forme topiacej sa (tablety).
- glukokortikoid, napr. vo forme tabliet alebo čapíkov
- prípravok s obsahom adrenalínu (alebo epinefrínu), ktorý si postihnuté osoby môžu vstreknúť do svalu (autoinjektor)
Pre alergikov, ktorí majú astmu alebo v minulosti zažili bronchospazmus podobný záchvatom, by mala pohotovostná súprava obsahovať aj bronchodilatačný liek na inhaláciu.
Núdzový liek môže v prípade núdze zachrániť život postihnutého!
hyposenzibilizácia (špecifická imunoterapia)
Ide napríklad o potvrdenú alergiu na arašidy u maloletých: po starostlivom zhodnotení rizika a prínosu možno u nich zvážiť orálnu hyposenzibilizáciu. V mnohých prípadoch to umožňuje zvýšiť individuálnu prahovú dávku arašidových proteínov, nad ktorou postihnutý reaguje alergickými príznakmi.
Prípravok používaný na hyposenzibilizáciu (prášok vyrobený z arašidových proteínov) je schválený v EÚ a Švajčiarsku pre vekovú skupinu od 17 do XNUMX rokov.
Ak potravinová alergia súvisí s peľovou alergiou, možno vykonať hyposenzibilizáciu peľovými alergénmi (za predpokladu, že respiračné symptómy súvisiace s peľom podporujú takúto liečbu). Ako pozitívny vedľajší účinok sa potom môže zlepšiť aj potravinová alergia vyskytujúca sa ako skrížená reakcia. Pri hyposenzibilizácii lekári podávajú príslušný alergén (peľové bielkoviny) buď pod jazyk (sublingválna imunoterapia) alebo pod kožu (subkutánna imunoterapia).
Potravinová alergia: priebeh a prognóza
Potravinová alergia, ktorá sa vyskytuje už v dojčenskom veku a batoľacom veku, často zmizne sama. Preto je vhodné, aby lekári používali orálny provokačný test, aby v pravidelných intervaloch skontrolovali, či je dieťa stále alergické na príslušnú potravinu:
Napríklad v prípade alergií na kravské mlieko, slepačie vajcia, pšenicu a sóju by sa testy mali vykonávať každých šesť alebo dvanásť mesiacov. V prípade iných potravinových alergií, ako je alergia na arašidy, ryby alebo primárna alergia na stromové orechy, sa môže testovanie vykonávať v dlhších intervaloch, aby sa zistilo, či si medzitým imunitný systém dieťaťa vytvoril toleranciu (napr. každé tri až päť rokov).
Potravinová alergia, ktorá sa vyvinie iba u dospelých, je zvyčajne trvalá.
Potravinová alergia: prevencia
Nemožno zabrániť genetickej predispozícii k alergii (atopii). Je však možné eliminovať alebo znížiť faktory, ktoré podporujú rozvoj alergií, ako je potravinová alergia.
Aj samotné deti by si v prvom roku života po zavedení príkrmov (od 5. do 7. mesiaca života) mali dopriať čo najpestrejšiu stravu. V ideálnom prípade by to malo zahŕňať aj bežné alergény, ako je kravské mlieko. Aby sa predišlo alergii na kuracie vajce, mali by deti pravidelne dostávať ohrievané kuracie vajcia, napríklad natvrdo uvarené vajcia (ale nie praženicu!).
Prečítajte si viac o týchto a ďalších tipoch na prevenciu alergií ako je potravinová alergia v článku Alergia – prevencia.
