Oddelenie sietnice: Popis
Odlúpenie sietnice (ablatio retinae, amotio retinae) je odchlípenie sietnice, ktorá vystýla vnútro očnej gule. Keďže sietnica pozostáva hlavne zo zmyslových buniek, ktoré registrujú, spracúvajú a prenášajú vizuálne informácie, odlúčenie zvyčajne zhoršuje zrakový výkon.
Odlúčenie sietnice je pomerne zriedkavé ochorenie. Každý rok je postihnutý približne jeden z 8,000 50 ľudí, najmä tí, ktorí sú veľmi krátkozrací a majú okuliare s predpisom šesť a viac dioptrií. Akútne priebehy sa pozorujú najmä u ľudí vo veku 70 až XNUMX rokov. Odlúčenie sietnice sa vyskytuje aj v rodinách.
Odlúčenie sietnice: príznaky
Ochorenie sa prejavuje radom klasických symptómov:
Odlúčenie sietnice je vo všeobecnosti viditeľné prostredníctvom skresleného videnia. Charakteristické sú záblesky svetla (fotopsie) v postihnutom oku. Pacienti to vidia hlavne v tme. Účinok je spôsobený ťahovými silami, ktoré pôsobia na sietnicu zo štruktúr vo vnútri oka (napr. povrazce spojivového tkaniva).
Niektorí postihnutí navyše vnímajú „dážď sadzí“ (známy aj ako lietajúce komáre) – čierne bodky alebo vločky, ktoré sa zdajú byť pohyblivé, tj nezdá sa, že vždy zostávajú na tom istom mieste. Príčinou „dažďa sadzí“ sú zvyčajne slzy alebo krvácanie v sietnici.
Takáto narastajúca strata zorného poľa je absolútnym alarmovým signálom pre akútne odlúpenie sietnice! Takéto príznaky by ste nikdy nemali ignorovať!
V závislosti od príčiny odlúčenia sietnice môžu byť všetky tieto príznaky prítomné alebo sa môžu vyskytnúť jednotlivo. Niekedy je však amotio retinae dlhý čas úplne bez príznakov. Je to hlavne v prípade, ak je odlúčenie sietnice malé a nachádza sa v periférnych oblastiach sietnice.
Závažnosť príznakov odlúčenia sietnice závisí predovšetkým od toho, kde v sietnici došlo k poškodeniu. Ak je napríklad postihnutá oblasť sietnice, kde je prítomných najviac nervových buniek („miesto najostrejšieho videnia“ alebo makula), zrak je obzvlášť vážne narušený.
Odlúčenie sietnice: príčiny a rizikové faktory
Sietnica má hrúbku len okolo 0.1 až 0.5 mm a zjednodušene povedané, pozostáva z dvoch prekrývajúcich sa vrstiev: Jedna vrstva obsahuje nervové bunky (stratum nervosum). Druhá vrstva leží zospodu smerom k zadnej časti oka. Vďaka tmavému sfarbeniu je známy ako stratum pigmentosum.
Oddelenie týchto dvoch vrstiev je problematické, pretože stratum pigmentosum je zodpovedná za výživu vrstvy nervovej nad ňou. Ak sa spojenie medzi oboma vrstvami preruší, zmyslové bunky tam po krátkom čase odumierajú a spôsobujú typické príznaky odchlípenia sietnice.
Odlúčenie sietnice sa veľmi často vyskytuje v dôsledku chorôb sklovca (corpus vitreum) v oku. Sklovité telo vypĺňa takmer dve tretiny vnútra oka. Jeho želatínová látka dáva očnej gule stabilný tvar. Zároveň tlačí sietnicu na zadnú časť oka a bráni tak oddeleniu hornej vrstvy sietnice od spodnej. Sklovité telo teda zohráva veľmi dôležitú úlohu pri stabilizácii sietnice.
Najčastejšie príčiny odlúčenia sietnice
Existujú rôzne príčiny vstupu tekutiny do medzery medzi dvoma vrstvami sietnice:
Rhegmatogénne (súvisiace so slzami) odlúčenie sietnice
Slzy v sietnici často vznikajú pri poškodení sklovca, napríklad pri takzvanom odchlípení zadného sklovca. V tomto prípade sa sklovec v dôsledku straty tekutín v dôsledku starnutia mierne zrúti a roztrhne sietnicu, ku ktorej priľne zadnou stranou. Je to viditeľné prostredníctvom porúch videnia a rozmazaného videnia. Najmä pri rýchlom rozhliadnutí sa takáto porucha zraku posunie ďalej ako skutočný pohyb oka, ktorý bol vykonaný. Pohyb tekutiny sklovca je totiž pomalší ako pohyb hlavy. Môže to byť teda príznak odchlípenia sietnice.
Ďalšou príčinou trhliny v sietnici sú údery do oka (traumatická trhlina sietnice).
Odlúčenie sietnice spôsobené trakciou
Pri trakciou vyvolanom odchlípení sietnice, tiež známom ako komplikované odlúčenie sietnice, je horná vrstva sietnice doslova odtiahnutá vláknami spojivového tkaniva vo vnútri oka.
Exsudatívne (súvisiace s tekutinou) odlúčenie sietnice
Pod spodnou vrstvou sietnice je takzvaná cievnatka. Ide o veľmi vaskularizovanú vrstvu, ktorá zásobuje nadložnú sietnicu krvou. Ak tekutina z ciev cievovky prenikne medzi dve vrstvy sietnice, dôjde k oddeleniu hornej vrstvy sietnice. Hlavnými príčinami úniku tekutiny z cievnatky sú zápaly alebo nádory cievovky.
Kombinácia ťahovo-regmatogénna
Pri trakčnom-regmatogénnom odchlípení sietnice sú za odlúčenie sietnice zodpovedné ako trhlina v sietnici, tak aj ťah vlákien spojivového tkaniva vo vnútri oka. Roztrhnutie je zvyčajne spôsobené ťahom, ktorý je často spôsobený proliferáciou spojivového tkaniva. Táto forma sa často vyskytuje u diabetikov.
Rizikové faktory pre odlúčenie sietnice
Rôzne rizikové faktory zvyšujú pravdepodobnosť odlúčenia sietnice. Tie obsahujú:
- Operácia oka (napríklad šedý zákal)
- Opakovaný zápal oka
- Náhodné zranenia
Ďalšími rizikovými faktormi sú očné ochorenia ako diabetická retinopatia, Coatsova choroba a retinopatia nedonosených. Pri týchto ochoreniach sa odporúčajú pravidelné oftalmologické vyšetrenia, aby sa v ranom štádiu zistila patologicky zmenená sietnica.
Odlúčenie sietnice: vyšetrenia a diagnostika
Oftalmológovia sú špecialisti na oddelenie sietnice. Vhodným miestom je aj klinika s oftalmologickým oddelením. To platí najmä vtedy, ak sa príznaky objavia náhle a rýchlo.
História medicíny
Prvým krokom v prípade podozrenia na odlúčenie sietnice je podrobná diskusia medzi lekárom a pacientom, aby sa odobrala anamnéza. Lekár môže okrem iného položiť nasledujúce otázky:
- Objavili sa príznaky náhle?
- Vidíte čierne bodky, čiary alebo záblesky svetla?
- Vnímate tiene vo svojom zornom poli?
- Všimli ste si zhoršenie zraku?
- Máte nejaké známe základné ochorenia (napr. diabetes mellitus)?
Symptómy opísané pacientom často už naznačujú prítomnosť odlúčenia sietnice.
skúšky
Prvým krokom je určenie zrakovej ostrosti. To môže určiť, či je zrak znížený.
Najdôležitejším vyšetrením pri podozrení na odlúčenie sietnice je oftalmoskopia (funduskopia). Oftalmológ na to väčšinou používa takzvanú štrbinovú lampu. Predtým vám však do oka nakvapká liek na rozšírenie zreníc. To uľahčuje videnie sietnice. Lekár sa potom pomocou štrbinovej lampy pozrie na zadnú časť oka a môže tak priamo vidieť sietnicu. V prípade odchlípenia sietnice sú zvyčajne viditeľné pľuzgierovité odlúčenia sietnice. Ďalšie abnormality v závislosti od príčiny amotio sietnice sú
- regmatogénne odlúčenie sietnice: môže byť viditeľný defekt sietnice, ako je trhlina (v tvare podkovy) alebo diera s červeným okrajom obklopená pľuzgiermi.
- Trakčné oddelenie sietnice: sivé vlákna spojivového tkaniva pred sietnicou
- Exsudatívne odlúčenie sietnice: krvácanie a tukové usadeniny
Odlúpenie sietnice: Liečba
Oddelená sietnica je oftalmologická pohotovosť! Ak teda spozorujete možné príznaky odlúčenia sietnice, mali by ste čo najskôr navštíviť oftalmológa. Čím skôr sa odlúčenie sietnice lieči, tým skôr sa odlúčená sietnica zotaví.
V súčasnosti nie sú dostupné žiadne lieky na liečbu. Namiesto toho existuje množstvo postupov, ktoré možno použiť na opätovné pripojenie hornej vrstvy sietnice k spodnej vrstve a tým na opravu poškodenia. Tieto chirurgické opatrenia na sietnici zvyčajne vyžadujú niekoľkodňový pobyt v nemocnici. Po ukončení liečby odlúčenia sietnice sa odporúčajú pravidelné kontroly u oftalmológa.
Nižšie nájdete podrobnejšie informácie o chirurgických metódach odlúčenia sietnice.
Laser alebo studená sonda v počiatočných štádiách
Laser a studená sonda sú obzvlášť dôležité ako preventívne postupy, tj na uzavretie sĺz pred odlúpnutím sietnice. Dva týždne po zákroku sa vytvorili stabilné jazvy a odvrátilo sa riziko odlúpenia sietnice. Treba si však uvedomiť, že v drvivej väčšine prípadov asymptomatické natrhnutie sietnice nevedie k odlúčeniu sietnice.
Metódy liečby rozsiahleho odlúčenia sietnice
Pri veľkoplošnom oddelení sietnice sa používajú najmä tieto postupy:
Operácia jedného zuba
Účinným spôsobom liečby veľkých odchlípení sietnice je prehĺbenie očnej gule zvonku: na očnú buľvu sa pôsobí tlakom zvonku pomocou chirurgicky aplikovaného tesnenia alebo cerkláže, ktorá pritlačí oddelenú hornú vrstvu sietnice späť na spodnú vrstvu.
Indentačná operácia sa používa najmä v prípadoch, keď zmenšujúce sa sklovec ťahá sietnicu. Zákrok sa zvyčajne vykonáva v lokálnej anestézii, trvá približne 20 až 60 minút a vyžaduje si hospitalizáciu približne tri až sedem dní v závislosti od priebehu zákroku.
Odstránenie sklovca (vitrektómia)
Novšou metódou liečby odlúčenia sietnice je odstránenie a náhrada sklovca. Táto takzvaná vitrektómia sa zvyčajne vykonáva v lokálnej anestézii a trvá približne 30 až 60 minút. Vyžaduje si to hospitalizáciu približne tri až sedem dní.
Počas procedúry sa do oka urobia tri malé vpichy: jeden na vloženie jemných chirurgických nástrojov, druhý na zdroj svetla a tretí na odvodnenie irigácie. Najprv sa odsaje gélovité sklovité teleso. Potom sa do oka zavedie špeciálna tekutina, ktorá vytlačí oddelenú hornú tekutinu sietnice, ktorá sa nahromadila medzi dvoma oddelenými vrstvami sietnice. To spôsobí, že horná vrstva sietnice sa znova pripojí k spodnej.
Po zákroku vám najskôr nie je dovolené čítať, no väčšinou nemusíte zostať v posteli. Približne o dva až tri týždne neskôr zvyčajne neexistujú žiadne ďalšie obmedzenia. Ak sa na nahradenie sklovca použila zmes plynov, lekár môže dať pacientovi ďalšie odporúčania (napr. nejaký čas necestovať vzduchom).
Odlúčenie sietnice: priebeh ochorenia a prognóza
Bez liečby sa odlúčenie sietnice postupne zhoršuje. K slepote dochádza prakticky vždy. Čím rýchlejšia je diagnostika a liečba, tým lepšia je prognóza. Závisí to však aj od toho, ktorá oblasť sietnice je postihnutá a od konkrétnej príčiny odchlípenia sietnice.
Komplikácie
Predĺžené odlúčenie sietnice môže viesť k takzvanej proliferatívnej vitreoretinopatii. Ide o reaktívnu proliferáciu tkaniva okolo sklovca, ktorá môže viesť k vážnemu poškodeniu zraku až k slepote.
Ďalšou komplikáciou odlúčenia sietnice je napadnutie druhého oka. Ak je napríklad jedno oko postihnuté regmatogénnym odchlípením sietnice, existuje 20-percentné riziko, že sa časom odlúči aj sietnica druhého oka.
Odlúčenie sietnice: prevencia
O niečo menej ako polovici všetkých oddelení sietnice možno predísť preventívnymi opatreniami.
Rizikoví pacienti by mali absolvovať vyšetrenie sietnice (oftalmoskopiu) raz ročne od 40. roku života. V prípade zistenia sietnicových dier na zdravých očiach je možné a niekedy vhodné ich preventívne ošetriť laserom alebo aplikáciou chladu. V prípade náhleho zhoršenia alebo (opätovného) objavenia sa príznakov odlúpenia sietnice je potrebné ihneď vyhľadať očného lekára.
