Stručný prehľad
- Definícia: bolestivé zovretie tkaniva v kĺbovom priestore ramena, ktoré trvalo obmedzuje pohyblivosť
- Príznaky: Hlavným príznakom je bolesť, najmä pri určitých pohyboch a väčšej záťaži; neskôr často dochádza k obmedzeniu pohybu ramenného kĺbu
- Príčiny: Primárny impingement syndróm je spôsobený zmenou kostnej štruktúry; sekundárny impingement syndróm je spúšťaný inou chorobou alebo úrazom
- Liečba: Konzervatívna terapia pozostáva z fyzikálnej terapie, liekov proti bolesti a odpočinku; chirurgia sa používa na liečbu príčiny
- Diagnóza: Po anamnéze a fyzickom vyšetrení sa používajú zobrazovacie štúdie, najmä röntgen, MRI a ultrazvuk
- Priebeh ochorenia a prognóza: Závisí od presnej príčiny a trvania symptómov pred začatím liečby
- Prevencia: vyhýbanie sa nesprávnemu držaniu tela a monotónnemu sústavnému stresu, dostatok športu a pohybu
Impingement syndróm ramena: Popis
Štyri svaly podobné manžete obklopujú ramenný kĺb (rotátorová manžeta). Šľachy svalov rotátorovej manžety už v dôsledku kompresie voľne nekĺžu v kĺbovom priestore. Tento stav sa tiež nazýva syndróm nárazu do ramena alebo syndróm tesnosti ramena kvôli „nedostatku priestoru“ v kĺbe.
Dve formy syndrómu nárazového ramena
Syndróm nárazového ramena sa delí na primárny „výtokový nárazový syndróm“ a sekundárny „výtokový nárazový syndróm“.
Primárny výstupný impingement syndróm ramena je spôsobený zmenou kostných štruktúr. V tomto prípade možnou príčinou zúženia kĺbovej štrbiny sú degeneratívne štrukturálne zmeny alebo kostná ostroha.
Naproti tomu sekundárny non-outlet impingement syndróm ramena je spôsobený nekostnou zmenou. V takýchto prípadoch zápal burzy (burzitída) a poškodenie svalov alebo šliach zmenšujú kĺbovú štrbinu a spôsobujú pohybové obmedzenia a bolesti.
Syndróm nárazového ramena: frekvencia
príznaky
V počiatočných štádiách je syndróm nárazového ramena viditeľný akútnym nástupom bolesti. Prejavuje sa len nenápadne v pokoji, ale zosilňuje pri stresových činnostiach, najmä pri vykonávaní nad hlavou. V mnohých prípadoch pacienti identifikujú spúšťaciu udalosť. S nástupom bolesti sa často spája aj mimoriadna záťaž pri činnostiach nad hlavou alebo vplyv chladu.
Bolesť pri syndróme nárazového ramena je opísaná ako hlboko v kĺbe. Navyše, ležanie na postihnutej strane je popisované ako mimoriadne nepríjemné, pretože zvyšuje bolesť.
Keď rameno voľne visí dole po tele a potom je zdvihnuté laterálne vo vystretej polohe (abdukcia), pacienti so syndrómom nárazového ramena hlásia silnú bolesť pod uhlom približne 60 stupňov alebo väčším. Abdukcia medzi 60 a 120 stupňami je nemožná, pretože šľacha supraspinatus je pri tom zovretá. Tento jav sa popisuje ako bolestivý oblúk a je dôležitým klinickým príznakom syndrómu nárazového ramena.
Príčiny a rizikové faktory
Ramenný kĺb je najpohyblivejším kĺbom v tele. Tvorí ho hlavica nadlaktia (caput humeri) a kĺbová plocha lopatky. Lopatka má kostený výbežok, akromium, čo je najvyšší bod ramenného kĺbu. V porovnaní s bedrovým kĺbom je ramenný kĺb oveľa menej chránený kostnými štruktúrami. Je obklopená štyrmi svalmi podobnými manžete (rotátorová manžeta).
Šľachy rotátorovej manžety prebiehajú pod akromionom cez takzvaný subakromiálny priestor a prispievajú k stabilite ramenného kĺbu oveľa viac ako okolité väzy. Pri impingement syndróme ramena je zúženie kĺbovej štrbiny výsledkom buď kostných zmien akromia alebo poškodenia okolitých mäkkých tkanív.
Pri syndróme nárazového ramena bez vývodu spôsobujú nepríjemné pocity, ako je burzitída, okolité mäkké tkanivá. Sprevádza ho väčšinou opuch, ktorý zužuje kĺbovú štrbinu.
liečba
Impingement syndróm ramena sa lieči rôznymi liečebnými prístupmi. Spočiatku sa uskutočňujú pokusy liečiť symptómy konzervatívne prostredníctvom fyzického odpočinku, liekov proti bolesti alebo fyzioterapie. Na úplné vyliečenie však syndróm impingementu ramena zvyčajne vyžaduje chirurgický zákrok (kauzálnu terapiu).
Konzervatívna terapia impingementu ramena
Konzervatívna terapia spočiatku zahŕňa šetrenie ramenného kĺbu a vyhýbanie sa stresujúcim faktorom, ako je šport alebo fyzicky náročná práca nad hlavou.
Medikamentózna liečba poskytuje protizápalové lieky proti bolesti, ako je ibuprofén alebo kyselina acetylsalicylová. Zvyčajne však len zmierňujú nepohodlie a neodstraňujú vyvolávajúcu príčinu.
Cviky slúžia predovšetkým na posilnenie tej svalovej skupiny ramenného kĺbu, ktorá je potrebná pre rotáciu kĺbu smerom von (vonkajšia rotácia): Cielený tréning tzv. vonkajších rotátorov (rotátorová manžeta) zväčšuje kĺbový priestor, čo prináša úľavu.
Keďže svaly sa zmenšujú (svalová atrofia) pri dlhšom obmedzovaní, cvičenia na nárazové ramená tiež pomáhajú udržiavať silu svalov. Postihnutý ramenný kĺb by sa však pri tom nemal preťažovať. Iba správne vykonaná pravidelná fyzioterapia umožňuje znížiť bolesť. Snažte sa naučené cviky pevne začleniť do svojej každodennej rutiny, aby ste dosiahli čo najlepší terapeutický úspech.
Kauzálna terapia impingementu ramena
Medzitým sa na rozdiel od otvorenej operácie bežne používa artroskopia (endoskopia kĺbov). Artroskopia je minimálne invazívna chirurgická technika v oblasti kĺbov, ktorá sa odporúča najmä mladým pacientom, aby sa minimalizovalo riziko stuhnutia kĺbov.
Cez dva až tri malé kožné rezy sa do kĺbu zavedie kamera s integrovaným zdrojom svetla a špeciálne chirurgické vybavenie. Lekár tak vyšetrí kĺb zvnútra a získa presný prehľad o príčinných zmenách.
Kĺbový priestor sa potom obnaží, napríklad odbrúsením kostnej ostrohy alebo odstránením akéhokoľvek poškodenia chrupavky. Ak už pri impingementovom syndróme v pokročilom štádiu došlo k natrhnutiu šliach, tieto sa pri artroskopii zašijú. Kožné rezy vyžadujú na uzavretie len niekoľko stehov a v porovnaní s otvorenou operáciou zanechávajú len veľmi nenápadné jazvy.
Keďže pacienti často automaticky zaujmú ochrannú polohu aj po operácii, vždy sa následne odporúčajú fyzioterapeutické cvičenia, aby pôsobili proti impingement syndrómu v ramene.
Vyšetrenia a diagnostika
Správna osoba, na ktorú sa treba obrátiť pri podozrení na impingement syndróm ramena, je špecialista v odbore ortopédia a úrazová chirurgia. Najprv zoberie vašu anamnézu (anamnézu) tak, že vám položí rôzne otázky, ako napríklad:
- Ako dlho je bolesť prítomná?
- Došlo v čase, keď bolesť začala, k vážnemu napätiu alebo zraneniu?
- Zvyšuje sa bolesť pri námahe, v noci alebo keď ležíte na postihnutej strane?
- Trápi vás obmedzený pohyb v postihnutom kĺbe?
- Vyžaruje bolesť z kĺbu a je tupej kvality?
- Venuješ sa nejakému športu, ak áno, akému?
- Čím sa živíš?
Fyzikálne vyšetrenie
Úroveň sily svalov ramenného kĺbu sa meria pohybom proti odporu. Na kontrolu poškodenia jednotlivých svalov ramenného kĺbu existujú rôzne klinické testy. Okrem toho je možné pomocou úchopu krku a zástery skontrolovať, ktoré pohyby spôsobujú bolesť.
Pri krčnom úchope si pacient položí obe ruky na krk palcom nadol a pri zásterovom úchope si pacient oboma rukami uchopí chrbát, ako keby sa uväzoval na zásteru. Pri syndróme nárazu do ramena sa pacienti sťažujú na bolesť a nie sú schopní vyhovieť výzvam.
Jobeho skúška
Jobeov test je ortopedický test používaný ako súčasť klinického vyšetrenia pri impingement syndróme ramena na potvrdenie alebo vylúčenie postihnutia m. supraspinatus a jeho šľachy. Za týmto účelom je pacient požiadaný lekárom, aby roztiahol ruky na úrovni ramien (90 stupňov) s vystretým lakťovým kĺbom a otočil ruky spolu s predlaktiami dovnútra (vnútorná rotácia).
Test nárazu podľa Neera (Neerov test)
Impingement test podľa Neera je ďalším klinickým testom pre podozrenie na syndróm impingement ramena. Pri tomto teste je pacient vyzvaný, aby natiahla ruku dopredu na dlhú dobu a otočila ruku a predlaktie dovnútra do maximálnej možnej miery (pronačná poloha). Lekár jednou rukou fixuje pacientovu lopatku a druhou rukou zdvihne pacientovu pažu. Neerov test je pozitívny, ak dôjde k bolesti, keď je rameno zdvihnuté nad 120 stupňov.
Hawkinsov test
Hawkinsov test je tiež klinický test, ktorý pomáha potvrdiť alebo vylúčiť syndróm impingementu ramena. Je však oveľa menej špecifický ako testy Jobe a Neer, pretože neurčuje jednotlivé svaly ako príčinu. Ramenný kĺb je skúšajúcim počas Hawkinsovho testu pasívne rotovaný dovnútra. Ak sa vyskytne bolesť, lekár vyhodnotí test ako pozitívny.
Syndróm nárazového ramena: zobrazovanie
Röntgenové vyšetrenie
Röntgenové vyšetrenie je diagnostickým zobrazovacím nástrojom voľby pri diagnostike impingement syndrómu ramena. Dokáže odhaliť kostné zmeny a poskytnúť prehľad o kĺbe.
Ultrazvuk
V súvislosti so zápalom ramenného kĺbu často dochádza k hromadeniu tekutín v burze. Dajú sa ľahko a lacno odhaliť ultrazvukovým vyšetrením (sonografiou). Sonografiu možno použiť aj na vizualizáciu iných zmien burzy, svalových štruktúr ramenného kĺbu a akéhokoľvek stenčenia svalov.
Zatiaľ čo toto všetko poskytuje dôkazy o syndróme impingementu ramena, sonografia sa používa predovšetkým na identifikáciu súvisiacej patológie.
Magnetická rezonancia
Priebeh ochorenia a prognóza
Prognózu syndrómu impingementu ramena nemožno zovšeobecniť, pretože závisí od vyvolávajúcej príčiny. Vo väčšine prípadov môžu byť príznaky zmiernené protizápalovými liekmi proti bolesti (protizápalové lieky). Nie je to však trvalé riešenie. Fyzioterapeutická liečba sa musí v mnohých prípadoch vykonávať počas dlhšieho časového obdobia, kým sa dosiahnu uspokojivé výsledky.
Nie je možné paušálne predpovedať, ako dlho bude pacient s impingement syndrómom na ramene chorý. Keďže priebeh ochorenia závisí od trvania symptómov, je dôležité začať liečbu čo najskôr. Ak totiž symptómy pretrvávajú neliečené dlhšie ako tri mesiace, existuje šanca, že bolesť ramena prejde do chronickej formy a liečba sa sťaží.
