Rakovina pľúc (bronchiálny karcinóm)

Stručný prehľad

  • Symptómy: Spočiatku často žiadne príznaky alebo len nešpecifické príznaky (ako pretrvávajúci kašeľ, bolesť na hrudníku, únava). Neskôr, napr. dýchavičnosť, nízka horúčka, prudký úbytok hmotnosti, krvavý spút.
  • Hlavné formy rakoviny pľúc: najbežnejší je nemalobunkový karcinóm pľúc (s podskupinami). Menej častý, ale agresívnejší je malobunkový bronchiálny karcinóm.
  • Príčiny: Predovšetkým fajčenie. Medzi ďalšie rizikové faktory patrí azbest, zlúčeniny arzénu, radón, vysoké hladiny znečisťujúcich látok vo vzduchu a strava s nízkym obsahom vitamínov.
  • Vyšetrenia: RTG, počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MRI), vyšetrenie vzoriek tkaniva (biopsie), pozitrónová emisná tomografia (spravidla v kombinácii s CT), krvné testy, vyšetrenie spúta, odber a vyšetrenie „ pľúcna voda“ (pleurálna punkcia).
  • Terapia: operácia, rádioterapia, chemoterapia, prípadne iné metódy.
  • Prognóza: Rakovina pľúc sa zvyčajne zistí neskoro, a preto je zriedka liečiteľná.

Rakovina pľúc: príznaky (príznaky)

Výraznejšie príznaky rakoviny pľúc sa vyskytujú v pokročilom štádiu. Potom sa môže objaviť napríklad rýchly úbytok hmotnosti, krvavý spút a dýchavičnosť.

Ak rakovina pľúc už metastázovala do iných častí tela, zvyčajne existujú ďalšie príznaky. Napríklad metastázy v mozgu môžu poškodiť nervy. Možnými následkami sú bolesti hlavy, nevoľnosť, zhoršené videnie a rovnováha, či dokonca ochrnutie. Ak rakovinové bunky zasiahli kosti, môže sa objaviť bolesť podobná osteoartróze.

Prečítajte si viac o rôznych príznakoch rakoviny pľúc v článku Rakovina pľúc: príznaky.

Rakovina pľúc: štádiá

Rakovina pľúc, ako každá rakovina, sa vyvíja, keď bunky degenerujú. V tomto prípade ide o bunky pľúcneho tkaniva. Degenerované bunky sa nekontrolovateľne množia a vytláčajú okolo seba zdravé tkanivo. Neskôr sa jednotlivé rakovinové bunky môžu šíriť po celom tele prostredníctvom krvných a lymfatických ciev. Často potom tvoria dcérsky nádor (metastázu) inde.

Rakovina pľúc: klasifikácia TNM

Schéma TNM je medzinárodný systém na opis šírenia nádoru. Znamená:

  • „T“ znamená veľkosť nádoru
  • „N“ pre postihnutie lymfatických uzlín (Nodi lymphatici)
  • „M“ pre prítomnosť metastáz

Ku každej z týchto troch kategórií je priradená číselná hodnota. Ukazuje, ako pokročilá je rakovina pacienta.

Presná klasifikácia TNM pre rakovinu pľúc je zložitá. Nasledujúca tabuľka má poskytnúť hrubý prehľad:

TNM

Charakter nádoru pri diagnóze

Poznámky

tis

Karcinóm in situ (nádor in situ)

Včasná forma rakoviny: nádor je stále obmedzený na svoj pôvod, t.j. ešte neprerástol do okolitého tkaniva.

T1

Nádor má najväčší priemer maximálne 3 cm, je obklopený pľúcnym tkanivom alebo pľúcnou pleurou a hlavný bronchus nie je zapojený.

Hlavné priedušky sú prvé vetvy priedušnice v pľúcach.

T1 možno ďalej špecifikovať, a preto sa delí na:

T2

Najväčší priemer nádoru je viac ako 3 a max. 5 cm ALEBO je postihnutý hlavný bronchus ALEBO je postihnutá pleura ALEBO v dôsledku nádoru sú pľúca čiastočne zrútené (atelektáza) alebo čiastočne alebo úplne zapálené

Ďalšie rozdelenie na:

T3

T4

Najväčší priemer nádoru je > 7 cm ALEBO sú postihnuté iné orgány (napr. bránica, srdce, cievy, priedušnica, pažerák, telo stavca) ALEBO je v inom pľúcnom laloku ďalší nádorový uzlík

N0

žiadne postihnutie lymfatických uzlín

N1

Postihnutie lymfatických uzlín na tej istej strane (tela) ako nádor (ipsilaterálne), lymfatických uzlín okolo priedušiek (peribronchiálne) a/alebo lymfatických uzlín na koreni pľúc na tej istej strane

Koreň pľúc = miesto vstupu pľúcnych ciev a hlavných priedušiek do pľúc

N2

Postihnutie lymfatických uzlín v mediastíne a/alebo na výstupe z dvoch hlavných priedušiek na tej istej strane

Mediastinum = priestor medzi dvoma pľúcami

N3

Postihnutie lymfatických uzlín v mediastíne alebo na výstupe z dvoch hlavných priedušiek na opačnej strane (kontralaterálne), postihnutie lymfatických uzlín na krku alebo nad kľúčnou kosťou na tej istej alebo opačnej strane

M0

Žiadne vzdialené metastázy

M1

Prítomná(é) vzdialená(é) metastáza(y).

V závislosti od stupňa metastáz, ďalšia klasifikácia do 3 (nemalobunkový karcinóm pľúc) alebo 2 (malobunkový karcinóm pľúc) kategórií: M1a, M1b, (M1c)

Po T a N môže nasledovať „X“ namiesto čísla (TX, NX). To znamená, že príslušný aspekt (T = veľkosť nádoru, N = postihnutie lymfatických uzlín) nemožno posúdiť.

Rôzne pľúcne cr

Rakovina pľúc štádium 0

Toto štádium zodpovedá klasifikácii Tis N0 Mo, čo znamená, že existuje skorá forma rakoviny, ktorá je stále obmedzená na tkanivo pôvodu (karcinóm in situ). Lymfatické uzliny nie sú ovplyvnené a zatiaľ neexistujú žiadne vzdialené metastázy.

I. štádium rakoviny pľúc

Táto fáza je rozdelená na A a B:

Štádium IA zodpovedá klasifikácii T1 N0 M0. To znamená, že malígny nádor pľúc má priemer maximálne tri centimetre, je obklopený pľúcnym tkanivom alebo pľúcnou pleurou a hlavný bronchus nie je ovplyvnený. Nedochádza ani k postihnutiu lymfatických uzlín a k žiadnym vzdialeným metastázam.

V závislosti od presnejšej klasifikácie veľkosti nádoru, ako je T1a(mi) alebo T1c, sa štádium IA ďalej delí na IA1, IA2 a IA3.

V štádiu IB má nádor klasifikáciu T2a N0 M0: má priemer viac ako tri až maximálne štyri centimetre, nezasiahol lymfatické uzliny ani sa nerozšíril do iných orgánov či tkanív.

Rakovina pľúc I. štádia má najlepšiu prognózu a často je stále liečiteľná.

Rakovina pľúc v štádiu II

Aj tu sa rozlišuje medzi A a B:

Štádium IIA zahŕňa pľúcne nádory klasifikované ako T2b N0 M0: Nádor má priemer viac ako štyri a nie viac ako päť centimetrov. Nie sú ovplyvnené žiadne lymfatické uzliny a nie sú detekovateľné žiadne vzdialené metastázy.

K tomuto štádiu nádoru sú priradené aj nádory veľkostnej klasifikácie T2 (a alebo b) s postihnutím lymfatických uzlín typu N1 a bez vzdialených metastáz (M0).

To isté platí pre väčšie nádory klasifikácie T3, ak neboli postihnuté lymfatické uzliny (N0) a nevznikli vzdialené metastázy (M0).

Dokonca aj v štádiu II je rakovina pľúc v niektorých prípadoch stále liečiteľná. Liečba je však o niečo zložitejšia a štatistická dĺžka života pacientov je už nižšia ako v I. štádiu.

Rakovina pľúc v štádiu III

Stupeň III sa ďalej delí na A, B a C:

Štádium IIIA je prítomné v nádoroch nasledujúcich klasifikácií:

  • T1 a až c N2 M0
  • T2 a alebo b N2 M0
  • T3 N1 M0
  • T4 N0 M0
  • T4 N1 M0

Štádium IIIB zahŕňa nasledujúce klasifikácie nádorov:

  • T1 a až c N3 M0
  • T2 a alebo b N3 M0
  • T3 N2 M0
  • T4 N2 M0

Štádium IIIC zahŕňa nádory nasledujúcej klasifikácie:

  • T3 N3 M0
  • T4 N3 M0

Zjednodušene povedané, štádium III rakoviny pľúc zahŕňa nádory akejkoľvek veľkosti, akonáhle sú postihnuté lymfatické uzliny (v rôznej miere), ale zatiaľ sa nevytvorili žiadne vzdialené metastázy. Čo sa týka postihnutia lymfatických uzlín, existuje však jedna výnimka: do tohto štádia sa priraďujú aj veľmi veľké nádory bez postihnutia lymfatických uzlín (T4 N0 M0) – presnejšie do štádia IIIA.

V štádiu III je rakovina pľúc už taká pokročilá, že pacientov je možné vyliečiť len v ojedinelých prípadoch.

Priemerná dĺžka života a šance na vyliečenie sú v tomto štádiu veľmi nízke, pretože choroba je tu už veľmi pokročilá: nádor už metastázoval (M1). Veľkosť nádoru a postihnutie lymfatických uzlín už nie sú dôležité – môžu sa meniť (akékoľvek T, akékoľvek N). V závislosti od rozsahu metastáz (M1 a až c) sa rozlišujú štádiá IVA a IVB.

V každom prípade pri rakovine pľúc štádia IV je stále možná len paliatívna terapia – teda liečba zameraná na zmiernenie symptómov a predĺženie prežitia.

Malobunkový karcinóm pľúc: alternatívna klasifikácia

Lekárski odborníci rozlišujú dve hlavné skupiny rakoviny pľúc: malobunkový bronchiálny karcinóm a nemalobunkový bronchiálny karcinóm (pozri nižšie). Obe môžu byť stupňované podľa vyššie uvedenej klasifikácie TNM a liečené na základe tejto klasifikácie.

Vyššie načrtnutý TNM systém bol však primárne vyvinutý pre nemalobunkový bronchiálny karcinóm (ktorý je oveľa bežnejší). Na druhej strane v prípade malobunkového karcinómu pľúc neexistujú takmer žiadne štúdie o liečbe nádorov založenej na systéme TNM.

Namiesto toho väčšina dostupných štúdií skúmala liečebné stratégie založené na odlišnej klasifikácii malobunkového bronchiálneho karcinómu.

  • „obmedzené ochorenie“: ekvivalentné T3/4 s N0/1 a M0 alebo T1 až T4 s N2/N3 a M0. V tomto štádiu sa odhalí približne 25 až 35 percent všetkých prípadov malobunkového karcinómu pľúc.
  • „rozsiahle ochorenie“: zahŕňa všetky malobunkové bronchiálne karcinómy, ktoré už vytvorili vzdialené metastázy (M1) – bez ohľadu na veľkosť nádoru (akékoľvek T) a postihnutie lymfatických uzlín (akékoľvek N). U veľkej väčšiny pacientov (60 až 70 percent) je nádor v čase diagnózy už v tomto pokročilom štádiu.

Rakovina pľúc: liečba

Liečba bronchiálneho karcinómu je veľmi zložitá. Je individuálne prispôsobená každému pacientovi: V prvom rade závisí od typu a šírenia rakoviny pľúc. Dôležitú úlohu pri plánovaní liečby však zohráva aj vek a celkový zdravotný stav pacienta.

Ak je liečba zameraná na vyliečenie rakoviny pľúc, označuje sa ako liečebná terapia. Pacienti, u ktorých už nie je možné vyliečenie, dostávajú paliatívnu liečbu. Cieľom je čo najviac predĺžiť život pacienta a zmierniť jeho príznaky.

Existujú tri hlavné terapeutické prístupy, ktoré sa používajú samostatne alebo v kombinácii:

  • Operácia na odstránenie nádoru
  • Chemoterapia so špeciálnymi liekmi proti rýchlo rastúcim bunkám (ako sú rakovinové bunky)
  • Ožarovanie nádoru (rádioterapia)

Okrem toho existujú niektoré nové terapeutické prístupy, napríklad s cielenými liekmi, ktoré priamo útočia na rakovinové bunky. Takéto nové postupy sú však možné len u niektorých pacientov.

Rakovina pľúc: operácia

Rakovina pľúc má väčšinou reálnu šancu na vyliečenie len vtedy, ak sa dá operovať. Pri tejto operácii sa chirurg pokúša odstrániť celé pľúcne tkanivo postihnuté rakovinou. Vyreže aj okraj zdravého tkaniva. Týmto spôsobom sa chce uistiť, že nezostanú žiadne rakovinové bunky. V závislosti od šírenia bronchiálneho karcinómu sa preto odstráni buď jeden alebo dva laloky pľúc (lobektómia, bilobektómia) alebo dokonca celé pľúca (pneumonektómia).

V niektorých prípadoch by malo zmysel vybrať celé pľúca. Zlý zdravotný stav pacienta to však neumožňuje. Potom chirurg odstráni toľko, koľko je potrebné, ale čo najmenej.

Žiaľ, u mnohých pacientov už neexistuje žiadna perspektíva chirurgického vyliečenia rakoviny pľúc: Nádor je už v čase diagnózy príliš pokročilý. U iných pacientov by bol nádor v zásade operovateľný. Funkcia pľúc pacienta je však taká slabá, že by neznášal odstránenie častí pľúc. V prípravnom období preto lekári špeciálnymi vyšetreniami overujú, či je operácia pre pacienta vhodná.

Rakovina pľúc: chemoterapia

Rovnako ako mnoho iných typov rakoviny, aj rakovinu pľúc možno liečiť chemoterapiou. Pacientovi sa podávajú lieky, ktoré inhibujú delenie rýchlo rastúcich buniek, ako sú rakovinové bunky. To môže inhibovať rast nádoru. Tieto látky sa nazývajú chemoterapeutiká alebo cytostatiká.

Samotná chemoterapia na vyliečenie rakoviny pľúc nestačí. Preto sa zvyčajne používa v kombinácii s inými spôsobmi liečby. Môže sa napríklad podávať pred operáciou na zmenšenie veľkosti nádoru (neoadjuvantná chemoterapia). Chirurg potom musí vyrezať menej tkaniva.

V iných prípadoch sa chemoterapia podáva po chirurgickom zákroku: Je určená na zničenie akýchkoľvek rakovinových buniek, ktoré sa ešte nachádzajú v tele (adjuvantná chemoterapia).

Na kontrolu účinku chemoterapie je pacient pravidelne vyšetrovaný pomocou počítačovej tomografie (CT). Týmto spôsobom môže lekár vidieť, či nemusí upraviť chemoterapiu. Môže napríklad zvýšiť dávku účinnej látky alebo predpísať iné cytostatikum.

Rakovina pľúc: ožarovanie

Ďalším prístupom k liečbe rakoviny pľúc je ožarovanie. Pacienti s rakovinou pľúc zvyčajne dostávajú radiačnú terapiu okrem inej formy liečby. Podobne ako pri chemoterapii sa ožarovanie môže podávať napríklad pred alebo po operácii. Často sa používa aj popri chemoterapii. Toto sa nazýva rádiochemoterapia.

Niektorí pacienti s rakovinou pľúc dostávajú aj to, čo je známe ako profylaktické ožarovanie lebky. To znamená, že lebka sa preventívne ožaruje, aby sa zabránilo vzniku mozgových metastáz.

Nové terapeutické prístupy pre rakovinu pľúc

Vedci už niekoľko rokov skúmajú nové metódy liečby rakoviny (pľúc):

Ďalším novým vývojom sú imunoterapie. Tu sa podávajú lieky, ktoré pomáhajú imunitnému systému účinnejšie bojovať proti rakovine. Podobne ako pri cielenej liečbe to však nefunguje u všetkých pacientov. Viac o tejto téme si môžete prečítať v článku Imunoterapia rakoviny.

Niektoré z týchto nových terapií sú už schválené na liečbu pokročilého štádia nemalobunkového karcinómu pľúc. Pri malobunkovom bronchiálnom karcinóme je zatiaľ schválený len jeden imunoterapeutický liek. Ďalšie nové terapeutické prístupy sa stále testujú v štúdiách.

Ďalšie liečebné opatrenia

Vyššie uvedené terapie sa priamo zameriavajú na primárny nádor a akékoľvek metastázy rakoviny pľúc. S progresiou ochorenia sa však môžu objaviť rôzne príznaky a komplikácie, ktoré je tiež potrebné liečiť.

  • Tekutina medzi pľúcami a pleurou (pleurálny výpotok): Odsáva sa cez kanylu (pleurálna punkcia). Ak výpotok opäť vytečie, medzi pľúca a pohrudnicu možno vložiť malú hadičku na odtok tekutiny. Zostáva v tele dlhšie (odvodnenie hrudníka).
  • Krvácanie do priedušiek: Takéto krvácanie súvisiace s nádorom sa môže zastaviť napríklad špecifickým uzavretím príslušnej krvnej cievy, napríklad pri bronchoskopii.
  • Bolesť nádoru: Pokročilá rakovina pľúc môže spôsobiť silnú bolesť. Pacient potom dostáva vhodnú terapiu bolesti, napríklad lieky proti bolesti vo forme tabliet alebo injekcií. V prípade bolestivých kostných metastáz môže poskytnúť úľavu ožarovanie.
  • Dýchavičnosť: Dá sa zmierniť liekmi a podávaním kyslíka. Nápomocné sú aj špeciálne dýchacie techniky a správne polohovanie pacienta.
  • Výrazný úbytok hmotnosti: Postihnutí pacienti môžu potrebovať umelú výživu.
  • Vedľajšie účinky chemoterapie, ako je nevoľnosť a anémia: Tie možno liečiť vhodnými liekmi.

Okrem liečby fyzických ťažkostí je tiež veľmi dôležité, aby sa pacientovi dostalo dobrej psychickej starostlivosti. So zvládaním choroby pomáhajú psychológovia, sociálne služby a svojpomocné skupiny. To zlepšuje kvalitu života pacienta. Príbuzní môžu a mali by byť tiež zahrnutí do konceptov terapie.

Malobunkový bronchiálny karcinóm

Liečba rakoviny pľúc je ovplyvnená tým, o aký typ nádoru ide. V závislosti od toho, ktoré bunky pľúcneho tkaniva sa stanú rakovinovými bunkami, lekári rozlišujú medzi dvoma hlavnými skupinami rakoviny pľúc: jednou je malobunkový karcinóm pľúc (SCLC).

Najdôležitejšou liečebnou metódou je chemoterapia. Niektorí pacienti dostávajú aj ožarovanie alebo imunoterapiu. Ak je nádor stále veľmi malý, môže byť užitočná aj operácia.

Viac o vývoji, liečbe a prognóze tejto formy rakoviny pľúc si môžete prečítať v článku SCLC: Small Cell Lung Cancer.

Nemalobunkový karcinóm pľúc

Nemalobunkový karcinóm pľúc je najčastejšou formou rakoviny pľúc. Často sa označuje skratkou NSCLC („non small cell lung cancer“). Presne povedané, pojem „nemalobunkový karcinóm pľúc“ zahŕňa rôzne typy nádorov. Patria sem adenokarcinóm a spinocelulárny karcinóm.

Pre všetky nemalobunkové karcinómy pľúc platí: rastú pomalšie ako malobunkový karcinóm pľúc a metastázy tvoria až neskôr. Na druhej strane nereagujú tak dobre na chemoterapiu.

Liečbou voľby je preto chirurgický zákrok, ak je to možné: chirurg sa snaží nádor úplne odstrániť. V pokročilejších štádiách sa zvyčajne volí radiačná terapia a/alebo chemoterapia (dodatočne alebo ako alternatíva k chirurgickému zákroku). U niektorých pacientov možno zvážiť aj nové terapeutické prístupy (cielené terapie, imunoterapia).

Rakovina pľúc: príčiny a rizikové faktory

Rakovina pľúc sa vyvíja, keď – pravdepodobne v dôsledku genetickej zmeny – bunky v bronchiálnom systéme začnú nekontrolovateľne rásť. Lekári označujú veľké a malé dýchacie cesty pľúc (priedušky a bronchioly) ako bronchiálny systém. Lekársky termín pre rakovinu pľúc je preto bronchiálny karcinóm. Slovo „karcinóm“ znamená malígny nádor pozostávajúci z takzvaných epitelových buniek. Tvoria krycie tkanivo, ktoré vystiela dýchacie cesty.

Nekontrolovane rastúce bunky sa množia veľmi rýchlo. V tomto procese stále viac vytláčajú zdravé pľúcne tkanivo. Okrem toho sa rakovinové bunky môžu šíriť krvnými a lymfatickými kanálmi a vytvárať dcérsky nádor inde. Takéto metastázy sa nazývajú metastázy rakoviny pľúc.

Metastázy rakoviny pľúc by sa nemali zamieňať s metastázami v pľúcach: Ide o dcérske nádory v pľúcach, ktoré pochádzajú z rakovinových nádorov inde v tele. Napríklad kolorektálny karcinóm a karcinóm obličkových buniek často spôsobujú metastázy v pľúcach.

Genetické zmeny, ktoré vedú k rozvoju rakoviny pľúc, sa môžu vyskytnúť celkom náhodne ako súčasť normálneho bunkového delenia (bez zjavného spúšťača) alebo ich môžu spustiť rizikové faktory.

Fajčenie: Najdôležitejší rizikový faktor

  • čím dlhšie niekto fajčí
  • ten skôr začal fajčiť
  • čím viac človek fajčí
  • čím viac človek fajčí pasívne

Pasívne fajčenie tiež zvyšuje riziko rakoviny pľúc!

V súčasnosti lekári predpokladajú, že zo všetkých týchto faktorov zvyšuje riziko rakoviny pľúc najviac dĺžka fajčenia.

Veľkú úlohu však zohráva aj rozsah spotreby tabaku: lekári merajú pacientovu predchádzajúcu spotrebu cigariet v jednotkách za rok. Ak niekto fajčí škatuľku cigariet každý deň po dobu jedného roka, počíta sa to ako „rok balenia“. Ak niekto fajčí jedno balenie denne po dobu desiatich rokov alebo dve balenia denne po dobu piatich rokov, počíta sa to ako desať rokov balenia. Čím viac balíčkov, tým vyššie je riziko rakoviny pľúc.

Okrem počtu vyfajčených cigariet zohráva úlohu aj druh fajčenia: čím viac dymu vdýchnete, tým horšie je to pre vaše pľúca. Na riziko rakoviny pľúc má vplyv aj druh cigariet: škodlivé sú najmä silné alebo dokonca bezfiltrové cigarety.

Aby ste sa teda ochránili pred rakovinou pľúc, mali by ste prestať fajčiť! Potom sa môžu zotaviť aj pľúca a čím skôr prestanete fajčiť (t. j. čím kratšia je vaša fajčiarska kariéra), tým lepšie. Potom vaše riziko rakoviny pľúc opäť klesá.