Stručný prehľad
- Prognóza: V niektorých prípadoch samotná stabilizácia; terapia zabraňuje progresii; konzervatívna terapia často zmierňuje príznaky; v závažných prípadoch zmiernenie symptómov po operácii
- Symptómy: Spočiatku často bez príznakov; so zvyšujúcou sa závažnosťou, bolesťami chrbta, prípadne pohybovými a zmyslovými poruchami zasahujúcimi do nôh
- Príčiny a rizikové faktory: Vrodená alebo získaná tvorba rázštepu medzi kĺbmi stavcov; nadmerné používanie často vo vysoko rizikových športoch, ako je gymnastika alebo hod oštepom; po operácii; poranenia chrbtice
- Diagnóza: anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, röntgen, magnetická rezonancia, klasifikácia spondylolistézy do stupňov Meyerding
- Liečba: Prevažne konzervatívna liečba fyzioterapiou, fyzikálnou terapiou, elektroliečbou a podávaním liekov proti bolesti; operácia v závažných prípadoch zvyčajne so stuhnutím postihnutých stavcov.
- Prevencia: Žiadna prevencia v prípade vrodenej formy; vyhýbajte sa rizikovým športom pri prvých príznakoch, práci šetrnej k chrbtu a technike nosenia
Čo je spondylolistéza?
Chrbtica – štruktúra a funkcia
Chrbtica nesie záťaž tela a prenáša ju na nohy. Skladá sa z 33 stavcov a 23 medzistavcových platničiek. Niektoré stavce sú zrastené. Silný svalový a väzivový aparát spevňuje chrbticu.
Každý z dvoch stavcov spolu s medzistavcovou platničkou tvorí takzvaný pohybový segment. Sú spojené väzivami, svalmi a kĺbmi. Ak sú tieto spojenia oslabené, je možné, že stavec skĺzne dopredu alebo dokonca dozadu. Najčastejšie sú postihnuté stavce lokalizované v bedrovej oblasti. Pretože najspodnejší bedrový stavec je pevne spojený s panvou, spondylolistéza postihuje predovšetkým predposledný bedrový stavec (L4).
Čo je spondylolistéza v bedrovej chrbtici?
Jednoznačne najčastejšie postihnutou etnickou skupinou na svete sú Inuiti. Približne 40 percent z nich má skĺznuté stavce. Mimo tejto etnickej skupiny trpia spondylolistézou súťaživí športovci, ktorých chrbtica je obzvlášť namáhaná nadmerným naťahovaním. Patria sem napríklad oštepári alebo zápasníci. Atletické cvičenia ako trampolína, gymnastika alebo plávanie delfínov sa tiež považujú za „rizikové športy“ pri spondylolistéze.
Priebeh ochorenia a prognóza
Nie každá spondylolistéza postupuje. Je možné, že sa spondylolistéza sama stabilizuje.
Progresii diagnostikovanej spondylolistézy možno zabrániť aj dôslednou terapiou. Ak sa spondylolistéza zhorší, zvyčajne sa zvýši nepohodlie, pohyb a nervové problémy. Ak sa problémy rýchlo zhoršia, je potrebný rozhodný terapeutický zásah.
Tri mesiace intenzívnej konzervatívnej terapie spondylolistézy v prevažnej väčšine prípadov výrazne zlepšujú symptómy.
Ako dlho je spondylolistéza práceneschopná?
Či v dôsledku spondylolistézy nemôžete pracovať, závisí od konkrétneho prípadu. Jednak to závisí od toho, aké výrazné sú príznaky, a jednak od aktivity postihnutého.
Ak sa podarí zmierniť príznaky konzervatívnou terapiou, môže byť doba práceneschopnosti a práceneschopnosti kratšia. Po operácii je pacient zvyčajne chorý dva až dvanásť týždňov, v závislosti od povolania.
príznaky
Spondylolistéza často postupuje bez sťažností. Iné postihnuté osoby však trpia bolesťami, ktoré vznikajú predovšetkým pri strese a pri určitých pohyboch. Bolesť spôsobená spondylolistézou sa potom často pásovito šíri zozadu dopredu. Okrem toho je v chrbtici pocit nestability.
Neexistujú však žiadne špecifické príznaky skĺznutia stavcov, pretože sťažnosti sú často podobné ako pri iných problémoch s chrbtom, ako sú herniované platničky. Niektorí pacienti hlásia pocit „praskania“.
Pri vrodenej forme spondylolistézy postihnutí zvyčajne nemajú žiadne príznaky alebo len mierne príznaky, pretože ide o pomaly progresívny proces. To dáva nervom možnosť prispôsobiť sa zmeneným podmienkam.
Príčiny a rizikové faktory
Aby mal postihnutý stavec možnosť skĺznuť dopredu, musí vzniknúť medzera v takzvanej medzikĺbovej partii. Toto je oblasť medzi kĺbovými výbežkami stavcov smerom nahor a nadol, ktoré tvoria flexibilné spojenie medzi stavcami. Pri poškodení týchto kĺbových spojení je stavec pohyblivejší, a tak môže dôjsť k vykĺznutiu z osi chrbtice – vzniká spondylolistéza.
Vysoké zaťaženie chrbtice v kombinácii so závažnou hyperextenziou chrbta môže viesť k isthmickej spondylolistéze. Medzi rizikové športy patrí hod oštepom, gymnastika a vzpieranie. Často je v nich genetická predispozícia.
Ťažké poranenia (traumy) chrbtice tiež výrazne znižujú stabilitu a môžu tak viesť k spondylolistéze.
V súvislosti s niektorými ochoreniami kostí, ako je napríklad ochorenie krehkých kostí, je možné, že dôjde k takzvanej patologickej spondylolistéze. To je však veľmi zriedkavé.
Spondylolistéza je možná aj ako komplikácia po operácii chrbtice (pooperačná forma).
Niekedy má však spondylolistéza vrodené príčiny. Ide najmä o malformácie (dysplázie, spondylolýza) oblúka stavca. Spúšťače tohto sú takmer vždy nejasné. U prvostupňových príbuzných postihnutých jedincov je tiež zvýšené riziko vrodených vývojových chýb. U chlapcov sa toto poškodenie vyskytuje tri až štyrikrát častejšie ako u dievčat. U dievčat je však spondylolistéza zvyčajne výraznejšia.
Vyšetrenia a diagnostika
Ak trpíte silnými bolesťami chrbta, poraďte sa najskôr so svojím rodinným lekárom. Ten vás pri podozrení na ochorenie chrbtice, prípadne spondylolistézu, pošle k ortopédovi. Ak však pociťujete silnú bolesť, závažné poruchy motorických funkcií alebo citlivosti alebo problémy s pohybom čriev alebo močením, mali by ste okamžite konzultovať kliniku.
Spondylolistéza je však len zriedkavo núdzová situácia. Vo väčšine prípadov je teda ortopéd v súkromnej praxi tým správnym odborníkom, ktorý okrem iného položí nasledujúce otázky:
- Je bolesť závislá od záťaže alebo pohybu?
- Máte zmyslové alebo motorické poruchy?
- Cíti sa vaša chrbtica nestabilná?
- Venuješ sa nejakému športu?
- Zranili ste si chrbticu?
- Sú vo vašej rodine podobné sťažnosti?
- Navštívili ste iných lekárov pre vaše sťažnosti?
- Skúšali ste na svoje nepohodlie nejakú liečbu?
Fyzikálne vyšetrenie
Je možné, že hrb v priebehu chrbtice je viditeľný už pri pohľade na chrbticu (fenomén opevnenia). Lekár nájde takéto kroky aj palpáciou zadných výbežkov stavcov (tŕňových výbežkov). Okrem toho takto zaznamenáva stav svalov okolo chrbtice a definuje polohu panvy. Poklepaním a stlačením identifikuje bolestivé oblasti.
Funkčný test chrbtice
Potom nasledujú fyzické testy na kontrolu funkcie chrbtice. Jedným z testov používaných na tento účel je Schoberov znak. Lekár označí vzdialenosť desať centimetrov od najvrchnejšieho kostrčového stavca. Potom je pacient vyzvaný, aby sa čo najviac predklonil. Predtým definovaná vzdialenosť by sa mala zväčšiť o päť centimetrov. Ak je pohyb obmedzený alebo je chrbtica hyperextendovaná, vzdialenosť zostáva menšia.
Zobrazovacie vyšetrenia
Pre následné objasnenie lekár vytvorí röntgenový obraz z rôznych smerov (rovín). V určitých prípadoch je potrebné tieto snímky doplniť špecializovanejšími výkonmi, ako je magnetická rezonancia (MRI), predovšetkým na vyhodnotenie medzistavcových platničiek, a počítačová tomografia (CT) na podrobnejšie vyšetrenie kostí.
Ďalšie opatrenia
Vo výnimočných prípadoch je potrebné vyšetrenie nukleárnou medicínou (napríklad scintigrafia skeletu). V individuálnych prípadoch sú užitočné aj neurologické elektrofyziologické vyšetrenia, napríklad ak je spondylolistézou (prípadne) podráždený nervový koreň a bolesť vyžaruje.
Ak existujú náznaky, že pacient trpí sprievodnými psychickými poruchami (napríklad depresiou) alebo sa bolesť stáva chronickou, môže byť indikovaná návšteva psychoterapeuta.
Klasifikácia do stupňov závažnosti
Spondylolistéza je klasifikovaná do rôznych stupňov závažnosti. Túto klasifikáciu vytvoril americký lekár Henry William Meyerding v roku 1932:
- Stupeň I: spondylolistéza < 25 percent
- Stupeň II: 25 až 50 percent
- Stupeň III: 51 až 75 percent
Keď skĺznutie stavcov presiahne 100 percent, dve susedné telá stavcov už nie sú vo vzájomnom kontakte. Lekári vtedy hovoria o spondyloptóze. Niekedy sa označuje ako V. stupeň na stupnici závažnosti.
liečba
Hlavným cieľom terapie je zlepšenie kvality života, najmä zníženie bolesti. To sa dosiahne predovšetkým stabilizáciou stavcov. Terapia spondylolistézy je založená na dvoch pilieroch, konzervatívnej a chirurgickej liečbe. Zatiaľ čo v miernych prípadoch zvyčajne postačuje poradenstvo a konzervatívna terapia, niekedy je ako druhý krok potrebná ústavná liečba. Iba v závažných prípadoch je potrebná operácia.
Konzervatívna terapia
Terapia skĺznutých stavcov vždy začína komplexnou konzultáciou. Pri tejto konzultácii sa pacient dozvie, ako cielene odbremeniť svoju chrbticu. Ak pacient zníži fyzickú záťaž doma aj v práci, príznaky sa často výrazne zlepšia. Pri spondylolistéze sa treba vyhýbať najmä niektorým druhom športov, ktoré častým preťažovaním zaťažujú chrbticu.
Pacientom so zvýšenou telesnou hmotnosťou sa v rámci terapie spondylolistézy odporúča znížiť hmotnosť.
Na zvládnutie bolesti sú k dispozícii rôzne lieky proti bolesti. Okrem toho často pomáhajú protizápalové lieky a lieky na uvoľnenie svalov. V niektorých prípadoch sa tieto lieky aplikujú lokálne do bolestivých oblastí spondylolistézy.
Fyzioterapia v rôznych formách a intenzitách by mala zmierniť bolesť. Silné svaly zaručujú stabilnú chrbticu a pôsobia proti spondylolistéze. Najlepšie sa to dá dosiahnuť gymnastikou.
V škole chrbta sa postihnutí učia stratégie pre tréning a riešenie tohto stavu. Okrem iného sa pacienti učia vhodné držanie tela a cviky na vykĺznuté stavce na uvoľnenie námahy. Predovšetkým je terapia navrhnutá tak, aby pomohla pacientom pomôcť si sami. Pokračovanie v cvičeniach dôsledne po ukončení riadenej fyzikálnej terapie je rozhodujúce pre terapeutický úspech.
Pri spondylolistéze často pomáha aj elektroliečba. Tu toky prúdu znižujú bolesť a aktivujú svaly.
U detí so spondylolistézou je počiatočné zameranie na dobrý svalový tréning. Kým sa nedokončí rast kostí, sú pozorne sledovaní z hľadiska progresie ochorenia. Deti by sa mali vyhýbať mimoriadnemu zaťaženiu chrbtice.
V závažnejších prípadoch sa niekedy odporúča chirurgický zákrok na zrastenie postihnutej oblasti chrbtice.
Chirurgická terapia
Chirurgické postupy na liečbu spondylolistézy sa nazývajú spondylodéza. Operáciou chirurg stabilizuje stavce v ich správnej polohe, spevní ich a uvoľní tlak na nervy. Táto stabilizácia má osobitný význam aj pre biomechaniku celej chrbtice a správne rozloženie záťaže.
Chirurgická intervencia nie je nevyhnutne potrebná. Faktory v prospech chirurgického zákroku sú:
- Zaťaženie v dôsledku spondylolistézy je vysoké.
- Konzervatívna terapia nepomáha dostatočne.
- Spondylolistéza postupuje alebo je veľmi výrazná.
- Objavujú sa neurologické symptómy, ako sú reflexné deficity, senzorické alebo motorické poruchy.
- Pacienti ešte nie sú starí.
Riziká operácie predstavujú najmä celkové komplikácie ako poruchy hojenia rán či cievne a nervové poranenia. Po operácii je v niektorých prípadoch znížená pohyblivosť chrbtice.
Po operácii spondylolistézy sa zvyčajne poskytuje fyzioterapeutické sledovanie. Okrem toho je niekedy potrebné nosiť zdravotnú ortézu na určitý čas kvôli stabilizácii.
Prevencia
Vrodeným formám sa nedá zabrániť. Častej príčine preťaženia a opotrebovania sa však dá najľahšie predísť správaním šetrným k chrbtu. Patrí sem napríklad „správne“ sedenie pri sedavých činnostiach (čo najviac vzpriamené) alebo techniky nosenia a zdvíhania šetrné k chrbtu (od kolien namiesto bokov).
Ak sa objavia príznaky, najmä u detí, ktoré sa venujú športu, lekári im odporúčajú, aby prestali hrať vysoko rizikové športy, aby sa predišlo zhoršeniu spondylolistézy.
