Diabetes typu 1: Príznaky a príčiny

Stručný prehľad

  • Príznaky: intenzívny smäd, zvýšené močenie, chudnutie, závraty, nevoľnosť, slabosť, v extrémnych prípadoch poruchy vedomia až bezvedomie
  • Príčiny: Autoimunitné ochorenie (protilátky ničia beta bunky v pankrease produkujúce inzulín); predpokladá sa, že na vzniku ochorenia sa podieľajú génové mutácie a ďalšie faktory (napríklad infekcie).
  • Vyšetrenia: Meranie glykémie a HbA1c, orálny glukózový tolerančný test (oGTT), skríningový test na autoprotilátky.
  • Liečba: Inzulínová terapia
  • Prognóza: Liečená, zvyčajne priaznivá prognóza s mierne zníženou dĺžkou života; bez liečby: riziko komplikácií a život ohrozujúci priebeh

Čo je diabetes typu 1?

Diabetes 1. typu je forma diabetes mellitus, pri ktorej telo sotva alebo vôbec nie je schopné produkovať inzulín potrebný na metabolizmus cukrov. Výsledkom je, že cukor (glukóza) nie je bunkám dostupný, ale zostáva v krvi, čo má za následok neustále zvýšenú hladinu cukru v krvi.

Aké sú príznaky cukrovky 1. typu?

Ľudia s diabetom 1. typu sú zvyčajne štíhli (na rozdiel od diabetikov 2. typu). Typicky vykazujú silný smäd (polydipsia) a zvýšený výdaj moču (polyúria). Spúšťačom týchto dvoch príznakov je výrazne zvýšená hladina glukózy v krvi.

Mnoho postihnutých pociťuje stratu hmotnosti, únavu a nedostatok pohybu. Okrem toho sa niekedy vyskytujú závraty a nevoľnosť.

Keď sú hladiny glukózy v krvi veľmi zvýšené, u pacientov s cukrovkou 1. typu sa vyvinie porucha vedomia. Niekedy dokonca upadnú do kómy.

Viac o príznakoch a následkoch diabetes mellitus sa dočítate v článku Diabetes mellitus – príznaky a následky.

Čo spôsobuje cukrovku 1. typu?

Pri cukrovke 1. typu zničia telu vlastné protilátky beta bunky (ostrovčeky Langerhansových buniek) pankreasu, ktoré produkujú inzulín. Diabetes 1. typu je teda takzvané autoimunitné ochorenie.

Prečo imunitný systém napáda beta bunky pankreasu u ľudí s diabetes mellitus 1. typu, zatiaľ nie je presne objasnené. Vedci sa domnievajú, že pri vzniku cukrovky 1. typu zohrávajú úlohu gény a iné ovplyvňujúce faktory, ako sú infekcie určitými patogénmi.

Genetické príčiny

Podľa súčasných lekárskych smerníc má približne desať percent pacientov s cukrovkou 1. typu prvostupňového príbuzného (otec, sestra atď.), ktorý má tiež cukrovku. To naznačuje genetickú predispozíciu. Vedci už identifikovali niekoľko génových mutácií, ktoré súvisia so vznikom cukrovky 1. typu. Spravidla je prítomných niekoľko génových zmien, ktoré spolu vedú k diabetes mellitus 1. typu.

Zdá sa, že obzvlášť silný vplyv má skupina génov lokalizovaných takmer výlučne na šiestom chromozóme: Takzvaný ľudský leukocytový antigénny systém (HLA systém) má významný vplyv na riadenie imunitného systému. Niektoré konštelácie HLA, ako napríklad HLA-DR3 a HLA-DR4, sú spojené so zvýšeným rizikom cukrovky 1. typu.

Ďalšie ovplyvňujúce faktory

Odborníci majú podozrenie, že na vznik cukrovky 1. typu vplývajú aj rôzne vonkajšie faktory. V tejto súvislosti vedci diskutujú:

  • Príliš krátke obdobie dojčenia po pôrode
  • Príliš skoré podávanie kravského mlieka deťom
  • Príliš skoré používanie potravín obsahujúcich lepok
  • Toxíny, ako sú nitrozamíny

Je tiež možné, že infekčné choroby spôsobujú alebo aspoň podporujú dysfunkciu imunitného systému pri cukrovke 1. typu. Medzi podozrivé infekčné choroby patria mumps, osýpky, rubeola a infekcie vírusmi Coxsackie alebo vírusom Epstein-Barrovej.

Zarážajúce je aj to, že diabetes mellitus 1. typu sa často vyskytuje spolu s inými autoimunitnými ochoreniami. Patria sem napríklad Hashimotova tyreoiditída, intolerancia lepku (celiakia), Addisonova choroba a autoimunitná gastritída (gastritída typu A).

Napokon existujú aj dôkazy, že poškodené nervové bunky v pankrease sa podieľajú na vzniku cukrovky 1. typu.

Špeciálna forma 1. typu: diabetes LADA

Rovnako ako pri „klasickom“ diabete 1. typu, aj pri LADA možno v krvi detegovať autoprotilátky špecifické pre diabetes – ale iba jeden špecifický typ (zvyčajne protilátky proti dekarboxyláze kyseliny glutámovej = GADA), zatiaľ čo diabetici 1. typu majú bežne aspoň dva rôzne typy cukrovky protilátky. Ide napríklad o autoprotilátky proti inzulínu (AAI), proti bunkám ostrovčekov (ICA), či práve proti dekarboxyláze kyseliny glutámovej (GADA).

Ďalším spoločným znakom diabetu 1. typu je, že pacienti s LADA sú zvyčajne skôr štíhli.

Avšak zatiaľ čo diabetes 1. typu sa takmer vždy objavuje v detstve a dospievaní, pacienti s LADA sú v čase diagnózy zvyčajne starší ako 35 rokov. Je to podobné ako pri cukrovke 2. typu, kde je vek nástupu zvyčajne po 40. roku života.

Okrem toho pacienti s LADA, podobne ako diabetici 2. typu, často vykazujú metabolický syndróm. To sa vyznačuje poruchami metabolizmu lipidov a napríklad vysokým krvným tlakom.

Kvôli rôznym prekrývaniam sú pacienti s LADA často diagnostikovaní s diabetom 1. alebo 2. typu. Niektorí považujú LADA za hybrid oboch hlavných typov cukrovky. Teraz sa však lekári prikláňajú k názoru, že LADA je spôsobená oboma typmi cukrovky súčasne a vyvíja sa paralelne. Príčiny LADA neboli definitívne stanovené.

Idiopatický diabetes typu 1

Idiopatický diabetes typu 1 je veľmi zriedkavý. Pacienti majú trvalý nedostatok inzulínu, ale nemajú zistiteľné autoprotilátky. Ich telo alebo krv majú tendenciu sa opakovane prekysľovať (ketoacidóza). Táto forma cukrovky je vysoko dedičná a vyskytuje sa prevažne u ľudí ázijského alebo afrického pôvodu.

Zistite diabetes typu 1

Testy na diabetes 1. typu

Po pohovore nasleduje fyzické vyšetrenie. Lekár si vyžiada aj odber moču a dohodne sa s vami na odbere krvi. Toto sa musí vykonať na prázdny žalúdok. To znamená, že osem hodín pred (ranným) odberom krvi pacient nesmie nič jesť a musí skonzumovať nanajvýš nesladené bezkalorické nápoje (napríklad vodu). Niekedy je užitočný orálny glukózový tolerančný test (oGTT).

Viac o týchto testoch si môžete prečítať v článku Testovanie cukrovky.

Detekcia autoprotilátok

Na rozlíšenie medzi diabetom 1. a 2. typu napríklad lekár testuje krv na typické autoprotilátky. Sú to tie, ktoré sú namierené proti rôznym štruktúram beta buniek:

  • Protilátky buniek ostrovčekov (ICA)
  • Protilátky proti glutamát dekarboxyláze beta buniek (GADA)
  • protilátky proti tyrozínfosfatáze
  • protilátky proti transportéru zinku beta buniek

Najmä deti s cukrovkou 1. typu majú často aj protilátky proti inzulínu.

Štádiá cukrovky typu 1

Juvenile Diabetes Research Foundation (JDRF) a American Diabetes Association (ADA) už hovoria o cukrovke 1. typu, keď pacient ešte nemá žiadne príznaky, ale má protilátky v krvi. Rozlišujú tri štádiá ochorenia:

  • Štádium 1: Pacient má najmenej dve rôzne autoprotilátky
  • Fáza 2: Hladiny glukózy v krvi (nalačno alebo po jedle) sú zvýšené („prediabetes“)
  • Stupeň 3: Prítomná hyperglykémia

Ako liečiť diabetes typu 1?

Diabetes 1. typu je založený na absolútnom nedostatku inzulínu, a preto sú pacienti do konca života odkázaní na injekčné podávanie inzulínu. Vo všeobecnosti lekári odporúčajú ľudský inzulín a inzulínové analógy. Môžu sa podávať injekčnou striekačkou alebo (zvyčajne) takzvaným inzulínovým perom. Posledne menované je injekčné zariadenie, ktoré pripomína plniace pero. Niektorí pacienti používajú inzulínovú pumpu, ktorá nepretržite dodáva inzulín do tela.

Pre pacientov s diabetom 1. typu je veľmi dôležité dôkladné pochopenie choroby a používania inzulínu. Z tohto dôvodu každý pacient zvyčajne absolvuje špeciálne diabetologické školenie ihneď po diagnostikovaní.

Na kurze diabetológie sa pacienti dozvedia viac o príčinách, symptómoch, následkoch a liečbe cukrovky 1. typu. Naučia sa správne merať glykémiu a sami si podať inzulínovú injekciu. Pacienti dostávajú aj tipy na život s cukrovkou 1. typu, napríklad čo sa týka športu a stravovania. Keďže cvičenie znižuje hladinu glukózy v krvi, lekári odporúčajú pacientom, aby pozorne sledovali hladinu glukózy v krvi a cvičili správnu úpravu príjmu inzulínu a cukru.

Čo sa týka výživy, pacienti sa napríklad dozvedia, koľko inzulínu telo potrebuje, kedy a na aké potraviny. Rozhodujúcim faktorom je tu podiel využiteľných sacharidov v potravine. To ovplyvňuje množstvo inzulínu, ktoré je potrebné podať.

Dôležitú úlohu tu zohráva takzvaná sacharidová jednotka (KHE alebo KE). Zodpovedá desiatim gramom sacharidov a zvyšuje hladinu glukózy v krvi približne o 30 až 40 miligramov na deciliter (mg/dl). Namiesto sacharidovej jednotky sa v medicíne používala predovšetkým takzvaná chlebová jednotka (BE). Jeden BE zodpovedá dvanástim gramom sacharidov.

Lekári tiež odporúčajú absolvovať školenie o cukrovke pre opatrovateľov v inštitúciách, ktoré navštevujú diabetici 1. typu. Ide napríklad o učiteľov alebo vychovávateľov v jasliach.

Konvenčná inzulínová terapia

Pri konvenčnej inzulínovej terapii si pacienti injekčne podávajú inzulín podľa pevnej schémy: inzulín sa podáva dvakrát alebo trikrát denne v pevne stanovených časoch a vo fixných dávkach.

Jednou z výhod tohto fixného režimu je, že sa ľahko aplikuje a je obzvlášť vhodný pre pacientov s obmedzenými schopnosťami učenia alebo pamäte. Ďalšou výhodou je, že nevyžaduje neustále meranie glykémie.

Na druhej strane tento fixný režim ponecháva pacientom relatívne malý priestor na manévrovanie, napríklad ak chcú spontánne zmeniť svoj stravovací plán. Preto je potrebný pomerne rigidný životný štýl. Okrem toho glykémiu nie je možné pri konvenčnej inzulínovej terapii upraviť tak rovnomerne, ako je to možné pri intenzifikovanej inzulínovej terapii. Následné poškodenie diabetes mellitus je preto pravdepodobnejšie pri tomto režime ako pri intenzifikovanej inzulínovej terapii.

V rámci intenzifikovanej inzulínovej terapie si pacienti zvyčajne raz alebo dvakrát denne aplikujú dlhodobo pôsobiaci inzulín. Pokrýva potrebu inzulínu nalačno, preto ho lekári nazývajú aj základný inzulín (bazálny inzulín). Bezprostredne pred jedlom si pacient zmeria aktuálnu hladinu glukózy v krvi a potom si aplikuje normálny inzulín alebo krátkodobo pôsobiaci inzulín (bolusový inzulín). Dávka závisí od predtým nameranej hodnoty glykémie, obsahu sacharidov v plánovanom jedle a plánovaných aktivitách.

Základný princíp bolusu vyžaduje dobrú spoluprácu pacienta (adherenciu). V skutočnosti sa glykémia meria niekoľkokrát denne, aby sa predišlo hyperglykémii alebo hypoglykémii. Vyžaduje si to malé pichnutie do prsta. Kvapka krvi, ktorá sa objaví, sa analyzuje na obsah cukru pomocou meracieho zariadenia.

Hlavnou výhodou intenzifikovanej inzulínovej terapie je, že pacient si môže slobodne vybrať jedlo, ako aj množstvo cvičenia. Dávka bolusového inzulínu sa podľa toho upraví. Za predpokladu, že hladiny glukózy v krvi sú trvalo dobre upravené, výrazne sa znižuje riziko sekundárnych ochorení.

Meranie glukózy v krvi pacientom je však stále potrebné, pretože medzi tkanivom a glykémiou existuje fyziologický rozdiel.

Inzulínová pumpa

Diabetes pumpa sa často používa najmä u mladých diabetikov (1. typu). Ide o programovateľný, batériou napájaný malý dávkovač inzulínu, ktorý má pacient neustále pri sebe v malom vrecku, napríklad na opasku. Inzulínová pumpa je cez tenkú hadičku (katéter) napojená na tenkú ihlu zavedenú do podkožného tukového tkaniva na bruchu.

Pumpa dodáva malé množstvá inzulínu do tela počas dňa podľa svojho naprogramovania. Pokrývajú základnú dennú potrebu (potrebu nalačno) inzulínu. V čase jedla je možné stlačením tlačidla podať voľne voliteľné množstvo bolusového inzulínu. Túto sumu si musí pacient najskôr vypočítať. Toto zohľadňuje aktuálnu hladinu glukózy v krvi (nameranú vopred), plánované jedlo a dennú dobu.

Inzulínová pumpa dáva najmä deťom veľkú voľnosť. Diabetickú pumpu je možné v prípade potreby aj krátkodobo odpojiť (napríklad pri sprchovaní). Pri športe však treba pumpu nosiť vždy. Mnoho pacientov uvádza, že kvalita ich života sa výrazne zlepšila vďaka inzulínovej pumpe.

Pumpa v podstate zostáva na tele neustále, aj v noci. Ak sa však katéter nepozorovane upchá alebo zalomí, alebo ak dôjde k poruche zariadenia, dôjde k prerušeniu dodávky inzulínu. Vtedy hrozí, že sa rýchlo rozvinie nebezpečná hyperglykémia a následne prekyslenie (diabetická ketoacidóza). Liečba inzulínovou pumpou je navyše drahšia ako intenzifikovaná inzulínová terapia.

Kontinuálne monitorovanie glukózy (CGM) je možné kombinovať aj s inzulínovou pumpou. Glukózový senzor, ktorý je vložený do podkožného tukového tkaniva, prenáša hodnoty glukózy v tkanive priamo do pumpy a varuje pred možnou hyperglykémiou alebo hypoglykémiou. Lekári to označujú ako terapiu inzulínovou pumpou s pomocou senzora (SuP). V tomto prípade sú stále potrebné pravidelné merania glukózy v krvi.

Inzulíny

Len málo diabetikov používa zvierací inzulín z ošípaných alebo hovädzieho dobytka – väčšinou kvôli neznášanlivosti vyššie popísaných prípravkov. Tento sa však už v Nemecku nevyrába a musí sa dovážať.

Inzulíny možno klasifikovať podľa ich nástupu a trvania účinku. Napríklad existujú krátkodobo a dlhodobo pôsobiace inzulíny.

Najdôležitejšie fakty o rôznych inzulínových prípravkoch si môžete prečítať v článku Inzulín.

Je cukrovka 1. typu liečiteľná?

Diabetes 1. typu je autoimunitné ochorenie, ktoré trvá celý život a v súčasnosti sa nedá vyliečiť. Niektorí vedci sa však domnievajú, že niekedy v budúcnosti bude cukrovka 1. typu liečiteľná. Roky skúmajú rôzne terapeutické prístupy – zatiaľ bez prelomu.

Keďže príčiny nie sú jasne známe a za ochorením sú väčšinou genetické faktory, neexistuje spôsob, ako mu účinne zabrániť. Čo sa týka patogénov, ktoré sa považujú za rizikové faktory diabetu 1. typu, riziko možno v prípade potreby znížiť vhodným očkovaním.

Dĺžka života

Komplikácie

V súvislosti s cukrovkou 1. typu sa u niektorých ľudí vyskytujú rôzne komplikácie. Patria sem akútne život ohrozujúce stavy (hypoglykémia, ketoacidotická kóma) a dlhodobé následky cukrovky. Je pravdepodobnejšie, že sa im vyhnete, čím lepšie sú hladiny glukózy v krvi pacienta kontrolované.

Nízka hladina cukru v krvi (hypoglykémia)

Najčastejšou komplikáciou cukrovky 1. typu je hypoglykémia (nízka hladina cukru v krvi) spôsobená nesprávnym výpočtom inzulínu. Zvyčajne sa prejavuje príznakmi, ako sú závraty, slabosť, nevoľnosť a chvenie rúk, ako aj kŕče, búšenie srdca a potenie. Vynechanie jedla alebo rozsiahle cvičenie tiež spôsobujú hypoglykémiu, ak je liečba nedostatočne nastavená.

Hypoglykémiu netreba podceňovať. V prípade ťažkej hypoglykémie dochádza napríklad k nedostatočnému zásobovaniu mozgu krvou, čo vedie k bezvedomiu. V takom prípade musí byť okamžite informovaný pohotovostný lekár!

Ketoacidotická kóma

Jednou z najobávanejších komplikácií diabetu 1. typu je ketoacidotická kóma. Niekedy sa diabetes mellitus nezaznamená až do nástupu tohto stavu, ktorý sa vyskytuje takto:

Keď sú tieto metabolizované, vznikajú kyslé degradačné produkty (ketolátky). Spôsobujú prekyslenie krvi (acidózu). Telo vydýchne určité množstvo kyseliny vo forme oxidu uhličitého cez pľúca. Postihnutí pacienti s cukrovkou 1. typu preto vykazujú extrémne hlboké dýchanie, známe ako dýchanie bozkávaním ústami. Dych často zapácha octom alebo odlakovačom na nechty.

Nedostatok inzulínu pri cukrovke 1. typu zároveň niekedy zvyšuje hladinu glukózy v krvi až do stoviek. Telo na to reaguje zvýšeným vylučovaním moču: obličkami vylučuje prebytočnú glukózu spolu s veľkým množstvom tekutín z krvi. V dôsledku toho sa začne dehydratovať.

Silná strata tekutín a okyslenie krvi môže byť sprevádzané stratou vedomia. To robí z ketoacidotickej kómy absolútnu núdzu! Pacienti musia dostať okamžitú intenzívnu lekársku starostlivosť. V prípade podozrenia by preto mal byť vždy upozornený pohotovostný lekár.

Viac o tomto metabolickom vykoľajení si môžete prečítať v našom článku “Diabetická ketoacidóza”.

Následné ochorenia cukrovky 1. typu

V obličkách cievne poškodenie spúšťa diabetickú nefropatiu (poškodenie obličiek súvisiace s cukrovkou). Ak sú poškodené cievy sietnice, je prítomná diabetická retinopatia. Ďalšie možné dôsledky vaskulárneho poškodenia súvisiaceho s cukrovkou zahŕňajú koronárne srdcové ochorenie (CHD), mŕtvicu a periférne arteriálne ochorenie (PAVD).

V priebehu času nadmerne vysoká hladina glukózy v krvi pri nedostatočne kontrolovanom diabete 1. (alebo 2. typu) tiež poškodzuje nervy (diabetická polyneuropatia) a vedie k vážnym funkčným poruchám. Najčastejšou komplikáciou v tejto súvislosti je syndróm diabetickej nohy. Sprevádzajú ju zvyčajne ťažko hojace sa pretrvávajúce rany (vredy).

V závislosti od priebehu ochorenia a úspešnosti liečby môže diabetes mellitus pri výskyte komplikácií viesť k ťažkej invalidite. O to dôležitejšie je preto začať s liečbou cukrovky čo najskôr a dôsledne ju vykonávať.

Viac o možných komplikáciách cukrovky sa dočítate v článku Diabetes mellitus.