Kyslíková terapia: dôvody, postup, tipy

Čo je to kyslíková terapia?

Termín oxygenoterapia sa zvyčajne používa na označenie dlhodobej kyslíkovej terapie (LTOT). Používa sa na liečbu závažného chronického nedostatku kyslíka (hypoxémie) poskytovaním kyslíka nepretržite alebo denne počas niekoľkých hodín (viac ako 15 hodín). Kyslíková terapia z dlhodobého hľadiska zlepšuje kvalitu života pacientov s ťažkými pľúcnymi ochoreniami alebo srdcovou nedostatočnosťou. V závažných prípadoch môže byť dokonca životne dôležitá.

Krátkodobá oxygenoterapia môže zabezpečiť prežitie pacientov po nehodách alebo v prípadoch otravy oxidom uhoľnatým.

Treba rozlišovať medzi klasickou oxygenoterapiou (dlhodobou alebo krátkodobou) a kyslíkovou viacstupňovou terapiou. Ide o postup z oblasti alternatívnej medicíny, ktorého účinnosť doteraz nebola nikdy preukázaná a ktorý je veľmi kontroverzný a preto v tomto článku nie je rozoberaný.

Hyperbarická kyslíková terapia

Ďalším typom aplikácie medicínskeho kyslíka je hyperbarická oxygenoterapia, napríklad pri tinnite. Viac sa o tom dočítate v článku Hyperbarická oxygenoterapia.

Oxygenoterapia sa využíva pri ochoreniach, pri ktorých nie je možné zabezpečiť dostatočný prísun kyslíka iným spôsobom. Pri týchto ochoreniach príjem kyslíka v červených krvinkách nestačí na dostatočné zásobovanie telesných orgánov.

Takýto chronický nedostatok kyslíka sa nazýva chronická hypoxemická respiračná insuficiencia. Je definovaný ako niekoľkonásobný pokles tlaku kyslíka v krvi pod 55 mmHg v priebehu troch týždňov v pokojových podmienkach a pri normálnej koncentrácii atmosférického kyslíka, ako sa stanovilo analýzou krvných plynov. U pacientov s CHOCHP a sprievodnou sekundárnou polyglobúliou (zvýšenie počtu červených krviniek) a/alebo „pľúcnym srdcom“ (cor pulmonale) je oxygenoterapia indikovaná už vtedy, keď tlak kyslíka v krvi klesne pod 60 mmHg.

Najbežnejšie ochorenia s hypoxémiou sú:

  • Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP)
  • Pľúcny emfyzém
  • Choroby pľúcneho lešenia, ako je sarkoidóza
  • Cystická fibróza (cystická fibróza)
  • Pľúcna hypertenzia (pľúcna hypertenzia)
  • závažné chronické srdcové zlyhanie (kongestívne zlyhanie srdca)

Čo robíte počas oxygenoterapie?

Predpokladom pre predpísanie oxygenoterapie je podrobná diagnostika času, príčin a závažnosti kyslíkového deficitu. Potom sa pomocou analýzy krvných plynov stanoví tlak kyslíka a saturácia kyslíkom v krvi pacienta. Tieto merania môžu byť použité na určenie množstva kyslíka potrebného pre každého jednotlivca.

Vo väčšine prípadov sa kyslík aplikuje prostredníctvom takzvanej nosovej kanyly, nosovej masky alebo nosovej sondy. Veľmi zriedkavo sa používa špeciálny katéter, ktorý sa zavedie do pľúc cez rez v priedušnici pod hrtanom.

Často sa na oxygenoterapiu využívajú elektricky ovládané stacionárne systémy – takzvané kyslíkové koncentrátory, ktoré možno aplikovať aj v noci počas spánku. V ostatných prípadoch sa využívajú mobilné tlakové fľaše, ktoré umožňujú pohyb pacientov aj počas oxygenoterapie. Pre dostatočne mobilných pacientov sa osvedčil systém tekutého kyslíka s prenosnou kyslíkovou nádržou. Nádrž sa dopĺňa alebo vymieňa približne každé dva týždne.

Vedľajšie účinky kyslíkovej terapie vykonávanej podľa predpisu sú veľmi zriedkavé, ale môžu sa vyskytnúť aj pri správnom použití:

  • Privádzaný kyslík môže vysušiť nosovú sliznicu. Proti tomu môže pôsobiť zvlhčovač, ale aj ošetrujúce masti.
  • Prístroje na kyslíkovú terapiu sú potenciálnym zdrojom infekcie pre baktérie a plesne.
  • Ak koncentrácia kyslíka v krvi prekročí normálnu úroveň, môže to inhibovať dýchanie a zvýšiť hladinu oxidu uhličitého v krvi. To vyvoláva ospalosť a môže dokonca viesť k život ohrozujúcej takzvanej CO2 narkóze.
  • Čistý kyslík unikajúci z prístrojov sa môže ľahko vznietiť.

Na čo si mám dávať pozor pri oxygenoterapii?

Dôležitá je dôsledná a dlhodobá oxygenoterapia v prietoku určenom lekárom. Trvanie aplikácie by v prípade chronickej hypoxémie nemalo byť kratšie ako 15 hodín, pretože pozitívne účinky na klinický obraz sa s dĺžkou liečby neustále zlepšujú.

Nikdy neprerušujte medicínsky predpísanú oxygenoterapiu z vlastnej vôle.

Pravidelná kontrola a hygiena používaných zariadení a kyslíkových sond zabezpečí bezproblémové používanie.

Ak sa váš stav napriek oxygenoterapii zhorší, nemali by ste váhať a kontaktovať svojho lekára.