MERS

Stručný prehľad

  • čo je MERS? (často) závažné ochorenie dýchacích ciest spôsobené patogénom MERS-CoV.
  • Frekvencia: (Veľmi) zriedkavé, celkovo okolo 2,500 2019 registrovaných prípadov na celom svete (stav k roku 2016), po roku XNUMX počet diagnóz prudko klesol.
  • Symptómy: Horúčka, kašeľ, dýchavičnosť, zápal pľúc, často neurologické postihnutie a v závažných prípadoch poškodenie orgánov; inkubačná doba cca 14 dní.
  • Diagnóza: PCR test, test protilátok, intenzívne lekárske sledovanie.
  • Liečba: Väčšinou intenzívna starostlivosť, nie je dostupná žiadna zavedená lieková terapia; experimentálne použitie inhibítorov proteáz a imunomodulátorov; vakcína momentálne nie je dostupná.
  • Prognóza: Často ťažká; jedna tretina pacientov zomrie.

čo je MERS?

Blízkovýchodný respiračný syndróm (MERS) je ťažké respiračné ochorenie spôsobené infekciou patogénom MERS-CoV („Blízkový východný respiračný syndróm Coronavirus“).

MERS sprevádzajú typické príznaky ako horúčka, kašeľ a dýchavičnosť. Úmrtnosť je vysoká: približne jedna tretina infikovaných ľudí zomrie.

Podobne ako SARS a Sars-CoV-2, aj MERS-CoV je členom rodu beta-koronavírusov. Predpokladá sa, že sa rozšíril z dromedárov na ľudí. MERS-CoV je teda zoonotický vírus.

distribúcia

Tento patogén bol prvýkrát objavený v Saudskej Arábii v roku 2012. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) následne do roku 2,500 zdokumentovala približne 2019 2016 prípadov na celom svete. Celosvetový počet prípadov je teda nízky. Navyše, od roku XNUMX sa šírenie MERS-CoV náhle znížilo.

Väčšina známych prípadov sa vyskytla na Arabskom polostrove – okrem ďalšej veľkej (izolovanej) epidémie v roku 2015 v Južnej Kórei.

Celkovo boli prípady potvrdené v 27 krajinách vrátane štátov Severnej Ameriky, južnej Ázie a Európy. Tu však postihli cestovateľov, ktorí boli na Arabskom polostrove na vrchole šírenia. Takéto izolované ložiská infekcie však neviedli k rozsiahlej nekontrolovanej infekčnej udalosti.

Je možné dať sa zaočkovať proti MERS?

Nie. V súčasnosti neexistuje schválená vakcína proti MERS. Odborníci z Nemeckého centra pre výskum infekcií (DZIF) však pracujú na prvom kandidátovi na vakcínu proti patogénu MERS: MVA-MERS-S. Táto vakcína je založená na vektorovej technológii, ako je tá, ktorá sa používa pre vakcínu MERS.

Je to založené na rovnakej vektorovej technológii ako napríklad vakcína AstraZeneca proti SARS-CoV-2. Výskumníci používajú atenuovaný vírus kravských kiahní (modifikovaný vírus vakcínie ankara, MVA) ako vektor („génový raketoplán“). V počiatočnej pilotnej štúdii sa ukázalo, že MVA-MERS-S je dobre tolerovaný a bol schopný vyvolať silné protilátkové reakcie.

Obaja kandidáti na vakcínu sú v ranom štádiu vývoja. Na základe týchto sľubných počiatočných výsledkov sa však plánujú ďalšie štúdie vo väčšom rozsahu.

Aké sú príznaky MERS?

Ako typické respiračné ochorenie sa MERS prejavuje nasledujúcimi príznakmi:

  • Kašeľ
  • Bolesť hrdla
  • Horúčka
  • Dýchacie ťažkosti
  • Dýchavičnosť
  • Ťažká pneumónia (infekcia pľúc)
  • Zlyhanie pľúc

Okrem toho pacienti s MERS tiež ukázali:

  • Bolesť svalov a kĺbov
  • Hnačka
  • malátnosť a zvracanie
  • Zlyhanie obličiek

Obdobie medzi infekciou a objavením sa prvých príznakov ochorenia je dva až 14 dní (inkubačná doba). Závažnosť symptómov sa pohybuje od asymptomatických až po veľmi závažné.

Pacienti, u ktorých sa vyvinie ťažký priebeh ochorenia, zvyčajne vyžadujú intenzívnu starostlivosť. Ťažký priebeh postihuje najmä zraniteľné skupiny. Ide o starších a imunokompromitovaných pacientov, ako aj o osoby trpiace už existujúcimi chorobami.

Konečné posúdenie toho, ktoré neurologické komplikácie a s akou frekvenciou by mohli vyplývať z prežitej infekcie MERS-CoV, je pri súčasnom stave vedomostí stále otvorené. Zdokumentované prípady sú väčšinou založené na individuálnych kazuistikách.

Ako sa diagnostikuje MERS-CoV?

MERS sa dá spoľahlivo odhaliť testom PCR v špecializovaných laboratóriách. Reaguje na charakteristický genetický materiál vírusu.

V ideálnom prípade sa ako materiál vzorky používajú sekréty z hlbších dýchacích ciest. Tie lekári získajú pomocou takzvanej bronchoskopie. Výtery z úst, nosa a hrdla, ako sú tie, ktoré sa odoberajú na testy na Sars-CoV-2, sú zvyčajne menej vhodné. Je to preto, že MERS-CoV postihuje najmä hlboké dýchacie cesty. Tu je množstvo detekovateľného vírusu najvyššie.

Ešte presnejšie informácie možno získať úplným sekvenovaním genómu patogénu.

Na druhej strane testy protilátok možno použiť na vyvodenie záverov o prekonanej chorobe MERS. Na akútnu diagnostiku sú nevhodné, pretože trvá určitý čas, kým imunitný systém infikovanej osoby zareaguje na patogén MERS špecifickými (detegovateľnými) protilátkami.

Spoločné znaky MERS-CoV, SARS a Sars-CoV-2?

SARS, MERS-CoV a Sars-CoV-2 sú obalené RNA vírusy z rodu Betacoronavirus. Patria do čeľade koronavírusov (Coronaviridae) a môžu spôsobiť ochorenie u ľudí.

Ich genetický materiál pozostáva z jednovláknovej ribonukleovej kyseliny (RNA). Genetický materiál MERS-CoV a (SARS a) Sars-CoV-2 je do značnej miery identický. To znamená, že MERS-CoV je (štrukturálne) takmer identický so Sars-CoV-2.

Vírusový genóm uchováva všetky informácie, ktoré vírus potrebuje na replikáciu v infikovanej hostiteľskej bunke. Obsahuje teda všetky plány pre proteíny potrebné na vytvorenie nových vírusových častíc a na skopírovanie samotného vírusového genómu.

Genóm MERS-CoV pozostáva z približne 30,000 XNUMX nukleobáz, ktoré kódujú najmä tri typy vírusových proteínov:

RNA-dependentné RNA polymerázy: MERS-CoV má dve odlišné RNA replikázy (ORF1ab, ORF1a). Tieto enzýmy sú zodpovedné za replikáciu RNA genómu v hostiteľskej bunke.

Štrukturálne proteíny: Sú to proteíny, ktoré dodávajú častici vírusu MERS-CoV jej vonkajší (a vnútorný) tvar:

  • Spike protein (S): vonkajšia proteínová štruktúra, ktorá umožňuje MERS-CoV infikovať ľudské pľúcne bunky.
  • Nukleokapsid (N): Molekula štrukturálneho proteínu, ktorá stabilizuje vírusový genóm.
  • Obalový proteín (E): časť vonkajšieho obalu vírusovej častice.

Neštrukturálne proteíny: Okrem toho sú v genóme MERS-CoV prítomné ďalšie takzvané neštrukturálne proteíny – tiež nazývané „doplnkové proteíny“ (vrátane ORF 3, ORF 4a, ORF 4b, ORF 5). Hoci to ešte nie je presvedčivo dokázané, odborníci diskutujú o tom, či tieto proteíny môžu inhibovať dôležité procesy ľudskej imunitnej obrany (pôsobia ako takzvané „antagonisty interferónu“).

Prečo nedošlo k pandémii MERS-CoV?

Prečo nedošlo k pandémii MERS-CoV, zatiaľ nebolo definitívne vysvetlené. Odborníci sa domnievajú, že to súvisí s konkrétnym mechanizmom infekcie MERS-CoV, ktorý sa líši od vysoko nákazlivého patogénu Sars-CoV-2.

Ako je typické pre väčšinu ochorení dýchacích ciest, MERS-CoV sa šíri najmä kvapôčkovou infekciou alebo aerosólmi. Zdá sa však, že MERS-CoV nie je schopný infikovať horné dýchacie cesty.

Sars-CoV-2 vstupuje do ľudských buniek prostredníctvom receptora ACE2, ktorý je široko distribuovaný v tele – a je prítomný aj v horných dýchacích cestách. Na druhej strane sa zdá, že MERS-CoV využíva výlučne takzvaný „receptor dipeptidyl peptidázy 4“ (DPP4 alebo CD26) ako „vstupnú bránu“.

Táto nerovnomerná distribúcia receptora DPP4 v dýchacom trakte a pľúcach by mohla vysvetliť „strednú“ infekčnosť MERS-CoV. Zdá sa, že aj to je dôvod, prečo sa MERS-CoV počas fázy maximálneho šírenia nekontrolovane nešíril.

Ako sa lieči MERS?

Bežne zavedená medikamentózna liečba, ktorá dokáže vyliečiť MERS, nie je v súčasnosti dostupná.

Lekári sa preto snažia v prípade núdze čo najlepšie stabilizovať zdravotný stav postihnutých pacientov. To môže imunitnému systému postihnutých získať čas na porazenie vírusu MERS.

Užívanie už známych antivírusových liekov?

V niektorých prípadoch lekári používajú aj lieky, ktoré už boli vyvinuté proti iným ochoreniam. Tu zohrávajú osobitnú úlohu „širokospektrálne antivirotiká“. Tieto lieky by mali aspoň spomaliť replikáciu patogénu MERS u infikovaných pacientov. Diskutuje sa o kombináciách účinných látok:

Lopinavir a ritonavir: Diskutuje sa aj o kombinovaných liekoch lopinavir a ritonavir. Oba sa používajú na liečbu infekcií HIV. Obidve liečivá patria do skupiny inhibítorov proteáz, ktoré blokujú dôležitý vírusový enzým na stavbu nových vírusových častíc. Počiatočné štúdie v kontexte MERS-CoV ukazujú mierne pozitívny vplyv na progresiu ochorenia. Je však nepravdepodobné, že by touto kombinovanou liečbou bola vírusová replikácia úplne potlačená.

Inhibítory DPP4: Receptor DPP4 hrá dôležitú úlohu pri vstupe MERS-CoV do ľudskej bunky. Ak je DPP4 receptor špecificky blokovaný liekmi – tak znie hypotéza – vstup patogénu MERS-CoV by mohol byť zastavený.

DPP4 však plní aj dôležité úlohy pri kontrole ľudského imunitného systému. Ide o to, že inhibícia DPP4 receptora by mohla znížiť požadovanú aktivitu určitých T efektorových buniek. Hoci to ešte nie je definitívne objasnené, existuje podozrenie, že inhibítory DPP4 spôsobujú (systémové) vedľajšie účinky. V tejto súvislosti sú preto naliehavo potrebné ďalšie štúdie.