Čo je to kolonoskopia?
Kolonoskopia je v internej medicíne často vykonávané vyšetrenie, pri ktorom lekár vyšetrí vnútro čreva. Rozlišuje sa endoskopia tenkého čreva (enteroskopia) a endoskopia hrubého čreva (kolonoskopia). Možné je aj samotné endoskopické vyšetrenie konečníka (rektoskopia).
Ďalšie informácie: Rektoskopia
O tom, ako endoskopia konečníka prebieha a kedy sa vykonáva, sa dočítate v článku Rektoskopia.
Zatiaľ čo hrubé črevo možno ľahko zobraziť pomocou nástroja v tvare trubice, endoskopu (nazývaného aj kolonoskop), tenké črevo je ťažšie dostupné. Lekár môže v rámci rozšírenej gastroskopie (gastroduodenoskopie) posúdiť horné tenké črevo za vývodom žalúdka, dvanástnikom; pri hlbších úsekoch teraz používa takzvanú kapsulovú endoskopiu.
Kedy sa robí kolonoskopia?
- Kolorektálny karcinóm a jeho prekurzory (napr. polypy)
- Výčnelky črevnej steny (divertikuly) alebo zapálené divertikuly (divertikulitída)
- Chronické zápalové ochorenia čriev (napríklad Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída)
- akútny zápal alebo poruchy prekrvenia črevnej steny
V prípade nepriechodnosti čriev, známej akútnej divertikulitíde alebo peritonitíde sa kolonoskopia nesmie robiť!
Kolonoskopia: Skríning v Nemecku
Včasné odhalenie kolorektálneho karcinómu je častým a obzvlášť dôležitým dôvodom pre kolonoskopiu: čím skôr sa nádor v čreve zistí, tým väčšia je šanca na vyliečenie. Aj bez príznakov majú na preventívnu kolonoskopiu nárok zdravotne poistení pacienti: ženy od 55 rokov, muži od 50 rokov. Náklady sú hradené zo zákonného alebo súkromného zdravotného poistenia.
Odborníci odporúčajú, aby sa každý človek starší ako 50 rokov nechal vyšetriť na kolorektálny karcinóm. Čo môžu robiť napríklad ženy pred prvou kolonoskopiou, sa dočítate v našom článku “Skríning kolorektálneho karcinómu”.
Skríningová kolonoskopia: Ako často je potrebná?
Odborníci odporúčajú prvú kolonoskopiu mužom vo veku 50 rokov a ženám vo veku 55 rokov za predpokladu, že nie je známe zvýšené riziko kolorektálneho karcinómu. Ak sú nálezy nevýrazné, stačí opakovaná kolonoskopia po desiatich rokoch. Ak lekár počas kolonoskopie zistí abnormality, ako sú polypy, často je potrebné dôkladnejšie sledovanie.
Čo sa robí počas kolonoskopie?
Aby lekár pri kolonoskopii niečo videl, deň vopred sú potrebné nejaké prípravy. K tomu patrí okrem iného aj čistenie čriev. Bezprostredne pred zákrokom možno úzkostným pacientom podať sedatívum, ak si to želajú.
Ďalšie informácie: Kolonoskopia: príprava
O opatreniach, ktoré by mal pacient urobiť, aby sa na kolonoskopiu pripravil, sa dočítate v článku Kolonoskopia: Príprava.
Kolonoskopia (koloskopia)
- Ileokolonoskopia (dodatočné vyšetrenie ilea)
- vysoká kolonoskopia (hodnotenie celého hrubého čreva až po slepé črevo)
- sigmoidoskopia (vyšetrenie sigmoidálneho hrubého čreva, časti hrubého čreva)
- čiastočná kolonoskopia (hodnotenie dolného hrubého čreva)
V prípade potreby použije prístroj na odber malých vzoriek, známych ako biopsie, z črevnej steny, ktoré sa potom skúmajú v laboratóriu.
Ako alternatíva klasickej kolonoskopie s endoskopom je dostupná aj virtuálna kolonoskopia, známa aj ako CT kolonoskopia. Pri tomto vyšetrení počítačový tomograf vytvára snímky čreva. Hrubé črevo je nafúknuté vzduchom, aby bolo jasne viditeľné.
Endoskopia tenkého čreva (kapsulová endoskopia a balóniková endoskopia)
Pre jeho dĺžku a množstvo cievok je ťažké posúdiť celé tenké črevo endoskopom. Relatívne nový postup, ktorý rieši tento problém, sa nazýva kapsulová endoskopia. V tomto prípade pacient prehltne malú video kapsulu, ktorá prechádza cez črevo cez žalúdok a fotí jej vnútorné fungovanie. Snímky vysiela naživo rádiom do prijímača, ktorý má pacient so sebou.
Ďalšie informácie: Kolonoskopia: Postup
O presnom postupe pri kolonoskopii tenkého a hrubého čreva sa dočítate v článku Kolonoskopia: Postup.
Na kolonoskopiu u detí gastroenterológ používa špeciálny detský endoskop. Dodáva sa v rôznych veľkostiach s priemermi od piatich do trinástich milimetrov v závislosti od veľkosti tela dieťaťa. Okrem toho deti zvyčajne dostávajú na kolonoskopiu celkovú anestéziu alebo silné sedatívum.
Aké sú riziká kolonoskopie?
Riziká, o ktorých musí lekár pacienta informovať, sú krvácanie a zriedkavé prepichnutie steny čreva endoskopom. V dôsledku krátkej anestézie môže dôjsť aj k intoleranciám a kardiovaskulárnym problémom. Vo všeobecnosti však ide o veľmi bezpečnú vyšetrovaciu metódu, pri ktorej sa komplikácie vyskytujú len zriedka.
Strach z kolonoskopie: Čo robiť?
Čo si musím uvedomiť po kolonoskopii?
Ak vám pri vyšetrení podali sedatívum, vaša schopnosť reagovať bude zvyčajne na nejaký čas po kolonoskopii výrazne zhoršená. Preto sa v deň vyšetrenia nesmiete aktívne zapájať do premávky – ani autom, ani na bicykli, ani pešo.
Po kolonoskopii, počas ktorej ste dostali prášky na spanie, lieky proti bolesti alebo sedatíva, vás domov odvezie sprievod alebo taxík!
Spravidla musíte pred vyšetrením informovať prax, kto vás vyzdvihne. Ak vás ide vyzdvihnúť taxislužba, najlepšie je obrátiť sa na svoju zdravotnú poisťovňu, či náklady uhradí.
Rovnako je zakázané obsluhovať stroje alebo vykonávať podobné potenciálne nebezpečné činnosti. Po kolonoskopii bez krátkej anestézie sa budete pravdepodobne stále cítiť akosi vyčerpaní. Preto je najlepšie, aby vás aj v týchto prípadoch vyzdvihol sprievod.
Stravovanie po kolonoskopii: Čo je povolené?
Sťažnosti po kolonoskopii: Na čo si mám dávať pozor?
Hnačka po kolonoskopii je častým vedľajším účinkom, pretože predtým užívané laxatíva môžu pôsobiť ešte niekoľko dní. Keďže pri vyšetrení sa do čreva dostáva veľa vzduchu, môže sa objaviť aj plynatosť a zvýšený únik vzduchu. Je to normálne a nie je to dôvod na poplach.
Silné bolesti po kolonoskopii hrubého či tenkého čreva sú naopak varovným signálom, ktorý by ste nemali ignorovať. Taktiež, ak sa u vás po kolonoskopii objaví horúčka, potenie, silné závraty, nevoľnosť, krvácanie z čreva alebo bolesti brucha, poraďte sa so svojím lekárom, aby mohol rýchlo zareagovať.
