Kašeľ: Príčiny, typy, pomoc

Stručný prehľad

čo je kašeľ? Rýchle, násilné vytlačenie vzduchu; môže byť akútna alebo chronická, s expektoráciou alebo bez nej.
Príčiny: napr. prechladnutie, chrípka (chrípka), bronchitída, alergia, astma, covid-19, pľúcna embólia, tuberkulóza, srdcová nedostatočnosť
Kedy navštíviť lekára? Pri bolestiach na hrudníku, dýchavičnosti, vysokej horúčke, vykašliavaní veľkého množstva krvi a pod.
Diagnostika: rozhovor s pacientom, fyzikálne vyšetrenie, prípadne výter z hrdla, krvný test, röntgen, vyšetrenie pľúcnych funkcií atď.
Liečba: liečba základného ochorenia (napr. zápal pľúc, astma). Všeobecné opatrenia, ako sú inhalácie pary, domáca liečba ako čaj, v prípade potreby lieky proti kašľu alebo lieky proti kašľu, zdržať sa fajčenia.

Kašeľ: Popis

Akútny a chronický kašeľ

Podľa dĺžky trvania kašľa lekári rozlišujú medzi akútnym, subakútnym a chronickým kašľom:

Akútny kašeľ trvá až tri týždne. Zvyčajne je spôsobená infekciami dýchacích ciest (prechladnutie, bronchitída atď.). Okrem toho sa akútny kašeľ môže objaviť napríklad v dôsledku alergie, pľúcnej embólie, pri prehltnutí alebo vdýchnutí cudzieho telesa alebo pri akútnej toxickej otrave (napríklad pri požiari).
Chronický kašeľ trvá dlhšie ako osem týždňov. Medzi možné príčiny patrí astma, chronická bronchitída, chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) a rakovina pľúc.

Kašeľ, ktorý trvá tri až osem týždňov, lekári nazývajú subakútny.

Suchý kašeľ (dráždivý kašeľ)

Suchý kašeľ sa nazýva aj neproduktívny kašeľ alebo kašeľ bez spúta – a presne to je: kašeľ bez sekrécie. Spúšťa sa podráždením dýchacích ciest. Odtiaľ pochádza termín dráždivý kašeľ.

Chronický suchý kašeľ môže spôsobiť napríklad chronická nádcha alebo chronická sinusitída, refluxná choroba a astma. Okrem toho môže byť chronický suchý kašeľ aj vedľajším účinkom ACE inhibítorov (kardiovaskulárnych liekov).

Trvanie kašľa je pre liečbu relevantnejšie ako to, či je kašeľ produktívny alebo suchý.

Produktívny kašeľ (kašeľ so spútom).

Tu je kašeľ sprevádzaný veľkou tvorbou hlienu, preto názov kašeľ s hlienom. Hlien je zvyčajne číry ako sklo. Žltkastý spút z dolných dýchacích ciest je spôsobený zápalovými bunkami. Zelenkasté bronchiálne sekréty naznačujú bakteriálnu infekciu.

Akútny produktívny kašeľ sa môže vyskytnúť napríklad pri zápale pľúc, ako aj v neskorších štádiách akútnej bronchitídy.
Chronický produktívny kašeľ môže okrem iných stavov naznačovať chronickú bronchitídu alebo CHOCHP.

Vykašliavanie krvi (hemoptýza)

Kašeľ: príčiny a možné choroby

Celkovo sú hlavné príčiny kašľa:

Prechladnutie: Prechladnutie je infekcia horných dýchacích ciest vírusmi. Typicky ho sprevádza kašeľ, nádcha, upchatý nos a celkový pocit choroby.
Chrípka (chrípka): Pravá chrípka je tiež vírusová infekcia dýchacích ciest. Avšak zatiaľ čo prechladnutie môže byť spôsobené rôznymi patogénmi, vírusy, ktoré sú tu zahrnuté, sú známe ako vírusy chrípky. Skutočná chrípka je závažnejšia ako obyčajné prechladnutie. Začína veľmi náhle vysokou horúčkou, bolesťami hlavy, svalov a končatín, bolesťami hrdla a ťažkosťami s prehĺtaním a suchým kašľom (často sa mení na kašeľ s viskóznym hlienom). Niekedy pacienti trpia aj nevoľnosťou.
Bronchitída: Bronchitída sa týka zápalu dýchacieho traktu, ktorý je často sprevádzaný bolestivým kašľom. Pri akútnej bronchitíde sa objavuje najskôr suchý kašeľ, neskôr produktívny kašeľ. Postihnutý má navyše nádchu a bolesti hrdla. Lekári hovoria o chronickej bronchitíde, keď má niekto každodenný kašeľ a hlien (produktívny kašeľ) najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace v najmenej dvoch po sebe nasledujúcich rokoch. Veľmi často je príčinou chronickej bronchitídy fajčenie.
Pneumónia: Kašeľ môže tiež naznačovať zápal pľúc. Spočiatku je zvyčajne suchý; neskôr pacient vykašliava hlieny. Medzi ďalšie príznaky zápalu pľúc patrí dýchavičnosť, vysoká horúčka, náhla zimnica a ťažký pocit choroby.
Požitie alebo vdýchnutie dráždivých plynov, prachu a pod.: Keď sa potrava alebo tekutina náhodne dostane do priedušnice namiesto pažeráka, vzniká suchý, dráždivý kašeľ – telo sa kašľaním snaží posunúť cudzie telesá späť do ústnej dutiny. . To isté sa stane, keď sú dráždivé plyny, prach alebo iné cudzie telesá vdýchnuté (vdýchnutie) alebo prehltnuté (aspirácia).
Alergia: Alergický kašeľ sa môže vyskytnúť napríklad pri alergii na plesne, potravinovej alergii a alergii na roztoče. U ľudí s peľovou alergiou (senná nádcha) sa neskôr často rozvinie aj astma, ktorej prvým príznakom je kašeľ a dýchavičnosť.
Bronchiálna astma: Astma je rozšírené chronické ochorenie so zápalom a zúžením dýchacích ciest. Pacienti trpia prevažne suchým kašľom (aj v noci) a záchvatmi dýchavičnosti. Typický je aj pískavý dych (sipot).
Pľúcny kolaps (pneumotorax): V tomto prípade dochádza k patologickému nahromadeniu vzduchu medzi vnútornou a vonkajšou pľúcnou pleurou, kde za normálnych okolností vzduch nie je. Dôvodom je napríklad prasknutie alveol alebo poranenie pľúc. Postihnuté pľúca skolabujú, čo možno rozoznať podľa náhleho nástupu bolesti na hrudníku, ktorá môže vyžarovať do chrbta. Okrem toho sa často vyvíja suchý kašeľ, bolesť dýchania a zvyšujúca sa dýchavičnosť s plytkým dýchaním.
Pľúcna embólia: Kašeľ môže byť aj príznakom pľúcnej embólie, čo je upchatie cievy v pľúcach krvnou zrazeninou. Menšie pľúcne embólie niekedy nespôsobujú žiadne príznaky alebo len krátky kašeľ. Väčšie krvné zrazeniny naopak spôsobujú náhle príznaky ako kašeľ (prípadne krvavý), dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, búšenie srdca, závraty, stratu vedomia a modrasté sfarbenie kože a slizníc.
Intersticiálne pľúcne ochorenia: Tento pojem zahŕňa viac ako 200 rôznych pľúcnych ochorení spôsobených poškodením alveol (vzduchových vakov). V dôsledku toho dochádza k zápalu a patologickému zmnoženiu spojivového tkaniva (fibróze) v oblasti pľúcneho interstícia, teda tenkej tkanivovej steny medzi alveolami. Intersticiálne ochorenia pľúc sú sprevádzané dýchavičnosťou pri námahe (námahová dýchavičnosť) a záchvatovitým suchým kašľom.
Čierny kašeľ (pertussis): Čierny kašeľ je závažná infekcia dýchacích ciest spôsobená baktériami a je vysoko nákazlivá. Pacienti trpia kŕčovitými záchvatmi kašľa, po ktorých nasleduje lapanie po vzduchu (odtiaľ názov čierny kašeľ).
Pseudocrup: Suchý, štekací kašeľ je typický pre tento vírusový zápal horných dýchacích ciest. Ďalšími príznakmi sú chrapot, pískavé alebo škrípavé dýchacie zvuky pri nádychu a žiadne alebo len mierne zvýšenie teploty. Môže sa vyskytnúť aj dýchavičnosť. Pseudokroup sa najčastejšie vyskytuje u malých detí.
Tuberkulóza (konzumácia): Tuberkulóza (TBC) je chronické bakteriálne infekčné ochorenie, ktoré zvyčajne postihuje pľúca a menej často iné telesné orgány. K charakteristickým príznakom pľúcnej tuberkulózy patrí pretrvávajúci kašeľ, buď s (produktívny kašeľ) alebo bez hlienu (suchý kašeľ). V pokročilom štádiu ochorenia dochádza k vykašliavaniu krvavého spúta (hemoptýza).
Cystická fibróza: Pri tomto vrodenom metabolickom ochorení je narušená sekrécia rôznych telesných sekrétov, ako sú hlien a pot. Napríklad v dýchacom trakte sa tvorí viskóznejší hlien, ktorý spôsobuje narastajúcu dýchavičnosť. Často sa rozvinie aj chronický kašeľ (zvyčajne s tvorbou hlienu, niekedy s prímesou krvi).
Srdcová nedostatočnosť: Pri srdcovej nedostatočnosti (srdcovej nedostatočnosti) srdce už nemôže zásobovať telo dostatočným množstvom krvi a kyslíka. Orgánová slabosť môže postihnúť ľavú stranu srdca (ľavostranné srdcové zlyhanie), pravú stranu srdca (pravostranné srdcové zlyhanie) alebo obe polovice (globálne srdcové zlyhanie). Ľavostranné aj bilaterálne (globálne) srdcové zlyhanie môže spôsobiť chronický suchý kašeľ, najmä v noci (kašeľ sa zvyšuje pri ležaní).
Vedľajší účinok liekov: Niektoré lieky môžu spôsobiť chronický suchý kašeľ ako vedľajší účinok, ktorý sa často vyskytuje pri záchvatoch. Medzi tieto lieky patria napríklad ACE inhibítory a betablokátory. Obe slúžia ako kardiovaskulárne lieky napríklad pri srdcovom zlyhávaní a vysokom krvnom tlaku. Okrem toho použitie protizápalového kortizónu (vo forme spreja) môže tiež spôsobiť kašeľ.

Kašeľ: Chronické ochorenia

Astma, chronická bronchitída, cystická fibróza – ako je zrejmé z vyššie uvedeného zoznamu, kašeľ môže byť aj príznakom rôznych chronických ochorení.

Chronický kašeľ u detí

U detí je chronický kašeľ často výsledkom:

precitlivenosť dýchacích ciest po vírusovej infekcii
bronchiálna astma
reflux kyslého obsahu žalúdka do pažeráka (gastroezofageálny reflux) alebo inhalácia obsahu žalúdka (pľúcna aspirácia)

Medzi zriedkavé príčiny chronického kašľa u detí patrí vdýchnutie cudzích teliesok, cystická fibróza a zápal najmenších dýchacích ciest v pľúcach (bronchiolitída) po vírusovej infekcii.

Chronický kašeľ u dospelých

Bežné príčiny chronického kašľa u dospelých zahŕňajú:

chronická bronchitída (v dôsledku fajčenia)
bronchiálna astma
Reflux kyslého obsahu žalúdka do pažeráka (gastroezofageálny reflux)
Nadmerná produkcia hlienu v nose a dutinách s odtokom hlienu do hrdla („post-nosové kvapkanie“)
Ľavostranná srdcová nedostatočnosť (zlyhanie ľavého srdca)

V zriedkavých prípadoch u dospelých je za chronický kašeľ zodpovedný napríklad zápal pľúc, tuberkulóza, rakovina pľúc alebo užívanie ACE inhibítorov (lieky na srdcovocievne ochorenia), prípadne je chronický kašeľ psychický.

Kašeľ: Liečba

Pri nekomplikovanom akútnom kašli v dôsledku prechladnutia zvyčajne stačia na zmiernenie príznakov všeobecné opatrenia. Postihnutí by mali napríklad dostatočne piť (napr. bylinkový čaj, voda), inhalovať parou (20 minút pri teplote vody 43°C) a zdržať sa (aktívneho a pasívneho) fajčenia.

Lieky na kašeľ

Lieky na kašeľ sa podávajú len vtedy, ak je to absolútne nevyhnutné alebo ak symptómy pacienta vážne postihujú (napríklad bolestivý kašeľ). V závislosti od potreby sa môže použiť expektorans alebo blokátor kašľa.

Niekedy sa takéto lieky proti kašľu používajú aj pri ťažkých pokročilých ochoreniach, ako je rakovina pľúc, keď už nie je možné vyliečiť.

Expektorans na kašeľ

V súčasnosti však nie je dostatočne preukázané, že expektoranciá na kašeľ skutočne pomáhajú pri akútnom kašli v rámci akútnej respiračnej infekcie. V prípade chronickej bronchitídy alebo CHOCHP môžu byť lieky schopné zabrániť zhoršeniu symptómov (exacerbácii).

Blokátory kašľa

Blokátory kašľa (lieky na potlačenie kašľa, antitusiká), ako je kodeín, dihydrokodeín a dextrometorfán, sa často používajú na liečbu agonizujúceho, suchého, dráždivého kašľa – teda neproduktívneho kašľa bez spúta. Majú tlmiť nutkanie na kašeľ a tým umožniť zotavenie podráždenej sliznice v dýchacích cestách. Blokátory kašľa sa často podávajú aj večer – s cieľom umožniť pacientovi nerušený nočný odpočinok.

Opatrnosť sa odporúča aj pri antitusikách kvôli možným vedľajším účinkom. V prípade niektorých prípravkov (ako je kodeín, látka príbuzná ópiu) existuje aj riziko zneužitia a závislosti; okrem toho môžu blokátory kašľa spôsobiť zápchu a zlú koncentráciu ako vedľajšie účinky.

Z týchto dôvodov sa antitusiká často vnímajú kriticky a predpisujú sa len opatrne. Pacienti by sa mali poradiť s lekárom alebo lekárnikom o možných vedľajších účinkoch.

Blokátory kašľa sa nikdy nesmú používať v prípadoch produktívneho kašľa! Potlačením podnetu na kašeľ sa inak už hlien v dýchacích cestách nevykašliava, čo môže brániť dýchaniu a podporuje osídlenie uviaznutými hlienmi baktériami. Z rovnakého dôvodu by sa pri kašli nemali súčasne užívať expektorans (tlmiace kašeľ) a blokátor kašľa.

Antibiotiká

Mimochodom, antibiotiká nepomáhajú proti vírusovým infekciám dýchacích ciest (napr. prechladnutie, chrípka).

Homeopatia proti kašľu

Ak chcete vyskúšať homeopatiu na suchý kašeľ, mali by ste siahnuť po Bryonia (na suchý dráždivý kašeľ, bolesť hlavy a končatín) alebo Drosera (suchý, štekavý kašeľ a chvenie). Aká potencia homeopatického lieku je v každom jednotlivom prípade najvhodnejšia a ako prípravok správne užívať, sa dozviete u skúseného lekára, lekárnika alebo alternatívneho lekára.

Pojem homeopatia a jej špecifická účinnosť sú vo vede kontroverzné a nie sú jednoznačne dokázané štúdiami.

Domáce lieky na kašeľ

Medzi ďalšie domáce prostriedky na kašeľ patria teplé obklady alebo obklady na hrudník a chrbát, ako je obklad z horčicovej múky na hrudný kašeľ a obklad zo zázvoru na produktívny kašeľ. Inhalácia je ďalším dobrým tipom, najmä v druhom prípade: hlboké vdychovanie teplých výparov uľahčuje uvoľňovanie uviaznutých hlienov v dýchacích cestách.

Ďalším osvedčeným domácim liekom na nepríjemný kašeľ je sirup proti kašľu. Môžete si ho pripraviť sami napríklad s cibuľou alebo reďkovkami. Ako na to a ešte viac o účinných domácich liekoch na suchý a produktívny kašeľ sa dozviete v článku Domáce lieky na kašeľ.

Domáca liečba má svoje hranice. Ak príznaky pretrvávajú dlhší čas, nezlepšujú sa alebo sa dokonca zhoršujú, vždy by ste sa mali poradiť s lekárom.

Kašeľ: Kedy by ste mali navštíviť lekára?

Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc v nasledujúcich prípadoch kašľa:

Kašeľ s bolesťou na hrudníku
Kašeľ s dýchavičnosťou (a prípadne modrastým sfarbením kože, napríklad na perách)
Kašeľ s vysokou horúčkou
Vykašliavanie veľkého množstva krvi (hemoptýza)
Kašeľ počas/po pobyte v krajinách, kde je rozšírená tuberkulóza
Kašeľ po kontakte s pacientmi s tuberkulózou
Kašeľ v prípade známej rakoviny v anamnéze
Kašeľ u pacientov s imunodeficienciou, infekciou HIV alebo pod imunosupresívnou liečbou (liečba, ktorá potláča imunitný systém)
Kašeľ u extrémne silných fajčiarov

Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc v nasledujúcich prípadoch kašľa:

Kašeľ s dýchavičnosťou (a prípadne modrastým sfarbením kože, napríklad na perách)
Kašeľ s vysokou horúčkou
Vykašliavanie veľkého množstva krvi (hemoptýza)
Kašeľ počas/po pobyte v krajinách, kde je rozšírená tuberkulóza
Kašeľ po kontakte s pacientmi s tuberkulózou
Kašeľ v prípade známej rakoviny v anamnéze

Kašeľ u pacientov s imunodeficienciou, infekciou HIV alebo pod imunosupresívnou liečbou (liečba, ktorá potláča imunitný systém)

Kašeľ u extrémne silných fajčiarov

Výter z hrdla: Ak by kašeľ mohol spôsobiť záškrt, lekár odoberie výter z hrdla. To sa v laboratóriu skúma na baktérie záškrtu a ich toxín. Lekár môže tiež odobrať výter z hrdla (alebo výter z nosa), aby zistil možnú infekciu novým koronavírusom.
Vyšetrenie spúta (vyšetrenie spúta): Vyšetrením spúta počas produktívneho kašľa možno identifikovať ako spúšťače kašľa napríklad tuberkulózu alebo zápal pohrudnice.
Krvné testy: Lekár napríklad pri objasňovaní zápalu pľúc sleduje najmä počet bielych krviniek (leukocytov). Analýza krvných plynov (kyslík, oxid uhličitý) môže ukázať, či je narušená výmena plynov v pľúcach, ako je to v prípade astmy a CHOCHP.
Funkčný test pľúc: Tu lekár zisťuje, či je kašeľ spôsobený zúžením dýchacích ciest, ako pri astme, CHOCHP alebo bronchiektázii. K dispozícii sú rôzne vyšetrovacie metódy vrátane spirometrie a bodypletyzmografie.
Bronchoskopia: Pri tomto postupe lekár vloží malú kameru pripojenú k tenkej trubici alebo typu kovovej rúrky cez priedušnicu, aby sa pozrel do pľúc. Toto vyšetrenie je indikované vtedy, keď prehltnuté cudzie teleso alebo rakovina pľúc môže vyvolať kašeľ. Bronchoskop možno použiť aj na získanie špecifických vzoriek sekrétov alebo tkaniva na ďalšie vyšetrenie.
Prick test: Tento kožný test sa používa na objasnenie alergií. Aplikáciou rôznych testovacích látok je možné určiť, či napríklad roztoče, plesne alebo niektoré potraviny spôsobujú alergický kašeľ a iné príznaky alergie.
Potný test: Je užitočný pri podozrení na cystickú fibrózu ako spúšťač kašľa. Choroba totiž mení nielen zloženie hlienu v dýchacích cestách, ale okrem iného aj potu.
Gastroskopia: Ak by kašeľ mohol byť spôsobený refluxom obsahu žalúdka do pažeráka (refluxná choroba), dá sa to určiť gastroskopiou.
Počítačová tomografia (CT): CT možno použiť na určenie, či je kašeľ spôsobený napríklad chronickou sinusitídou, rakovinou pľúc alebo pľúcnou embóliou.
Ultrazvuk srdca (echokardiografia): Ultrazvuk srdca ukáže, či je za kašľom srdcové zlyhanie.