Čo je imunoterapia?
Imunoterapia proti rakovine zahŕňa rôzne postupy a účinné látky, ktoré pomáhajú nasmerovať vlastný imunitný systém proti rakovine. Imunoonkológia tak predstavuje štvrtý pilier liečby rakoviny – popri chirurgii, rádioterapii a chemoterapii.
Nie je vhodný pre všetkých pacientov
Imunoterapia rakoviny sa zvyčajne používa len vtedy, keď konvenčná liečba zlyhala. Úspešnosť závisí od mnohých faktorov. Jedným z nich je typ rakoviny. Dva príklady:
Pri metastatickom nemalobunkovom karcinóme pľúc imunoterapia predlžuje život pacientov v priemere o niekoľko mesiacov. V prípade pokročilého malígneho melanómu môžu pacienti, ktorí by inak veľmi pravdepodobne rýchlo zomreli, získať aj niekoľko rokov.
Imunoterapia: bunkové biologické pozadie
Normálne choré a zastarané telesné bunky odumierajú samé. Lekári nazývajú túto programovanú bunkovú smrť „apoptóza“. Rakovinové bunky sú rôzne. Naďalej sa delia a nahrádzajú zdravé tkanivo.
V rámci imunoterapie sú biele krvinky (leukocyty) stimulované, aby zneškodnili rakovinové bunky: T bunky a prirodzené zabíjačské bunky – dvaja zástupcovia podskupiny lymfocytov – majú bojovať proti rakovine rovnakým spôsobom ako invazívne patogény.
Rakovinové bunky oklamú imunitný systém
Hoci iné rakovinové bunky sú rozpoznávané imunitnými bunkami, manipulujú alebo oslabujú imunitný systém – napríklad tým, že na svojom povrchu prezentujú T bunkám inhibičné signálne molekuly, takže už neútočia.
Imunoterapia – rovnováha medzi aktiváciou a mierou
Rakovinové bunky preto používajú veľmi odlišné regulačné mechanizmy na oklamanie imunitného systému. Vedci sumarizujú rôzne stratégie pod pojmom „imunitné únikové mechanizmy“. V súlade s tým existujú aj rôzne prístupy v imunoterapii, aby sa rakovinové bunky napokon stali zraniteľnými:
Imunoterapia s cytokínmi
Napríklad pomocou interleukínu-2 možno posilniť činnosť imunitného systému. Interferón zase spomaľuje rast a delenie buniek – vrátane rakovinových buniek.
Nevýhoda: V porovnaní s novšími metódami imunoterapie cytokíny nepôsobia cielene. Sú úspešné len s niekoľkými typmi nádorov.
Imunoterapia s monoklonálnymi protilátkami
Protilátky sú proteínové molekuly v tvare Y, ktoré sa presne viažu na špecifické antigény bunky. Označujú choré bunky a patogény (napríklad baktérie) pre imunitné bunky, aby ich mohli eliminovať. Presne padnúce protilátky môžu byť vyrobené aj umelo.
Na druhej strane sa monoklonálne protilátky využívajú aj ako imuno-onkologické terapeutiká: Ak sa naviažu na nádorovú bunku, je to signál pre imunitný systém, aby ju napadol. Monoklonálne protilátky môžu byť tiež použité na posielanie cielených cytotoxínov alebo rádioaktívnych látok do rakovinových buniek, čo spôsobuje ich smrť.
A je tu ešte jedna možná aplikácia: monoklonálne protilátky pôsobia ako imunoterapia inhibíciou určitých signálnych dráh, ktoré sú dôležité pre rast nádoru. Existujú aj imunoterapeutické protilátky, ktoré zabraňujú tvorbe krvných ciev zásobujúcich nádor.
Nevýhoda: Imunoterapia s použitím monoklonálnych protilátok funguje len pri nádoroch, ktoré majú veľmi špecifické povrchové vlastnosti, ktoré sa v zdravých bunkách nevyskytujú alebo sa takmer vôbec nevyskytujú. Aj keď je nádor nedostatočne zásobený krvnými cievami alebo je veľmi veľký, liečba má slabý účinok, pretože cieľ nedosiahne dostatok protilátok.
Imunoterapia s terapeutickými vakcínami proti rakovine
Prebieha výskum napríklad nádorových vakcín, ktoré sú určené na to, aby si imunitný systém uvedomil špecifické nádorové antigény. Napríklad nádorové antigény môžu byť produkované vo veľkých množstvách v laboratóriu a potom injekčne podávané pacientom ako „vakcína proti rakovine“ – v nádeji, že ich imunitný systém potom rozpozná a napadne tieto antigény na existujúcich nádorových bunkách.
Terapia dendritickými bunkami zahŕňa extrakciu dendritických buniek z tela a ich vybavenie v laboratóriu antigénmi, ktoré sú charakteristické pre špecifické rakovinové bunky a inak sa v tele nevyskytujú. Tieto „ozbrojené“ imunitné bunky môžu byť potom podané pacientovi, aby urýchlili boj imunitného systému proti rakovine – alebo tak ide.
V rámci prípravy na CAR T-bunkovú terapiu pacienti dostávajú ľahkú chemoterapiu. Tým sa eliminujú nielen niektoré rakovinové bunky, ale aj T bunky. To zvyšuje účinnosť následnej terapie CAR-T bunkami.
Nevýhoda: Doteraz bol úspech mierny. Na liečbu rakoviny ešte neboli schválené žiadne vakcíny proti nádorom; niektorí kandidáti sa však používajú prinajmenšom v klinických skúškach. Liečba dendritickými bunkami tiež ešte nie je štandardom v liečbe rakoviny. Veľmi komplexná a nákladná terapia CAR-T bunkami je v súčasnosti možná len pre vybraných pacientov s určitými formami rakoviny.
Imunoterapia s inhibítormi imunitných kontrolných bodov
Niektoré nádory môžu aktivovať tieto imunitné kontrolné body, tj spustiť ich brzdnú funkciu: Na svojom povrchu nesú molekuly, ktoré zodpovedajú určitým receptorom T buniek, ktoré fungujú ako vypínacie tlačidlá. Pri kontakte je T bunka inaktivovaná a nepôsobí proti rakovinovej bunke.
Proti tomu možno použiť inhibítory imunitného kontrolného bodu – opäť uvoľnia „brzdy“ tým, že obsadia kritické povrchové molekuly rakovinových buniek. To znamená, že už nemôžu ovládať vypínacie tlačidlá T-buniek. Výsledkom je, že T bunky môžu proti nim zasiahnuť.
Kedy sa imunoterapia vykonáva?
Na niektoré formy rakoviny sú v súčasnosti vhodné len imunoonkologické lieky. Niektoré z nich sú podávané len v rámci štúdia. Doposiaľ vyvinuté účinné látky na imunoterapiu rakoviny a oblasti ich použitia zahŕňajú
Monoklonálne protilátky – o tejto forme imunoterapie možno uvažovať pri nasledujúcich formách rakoviny, napr.
- karcinóm prsníka
- kolorektálny karcinóm
- Non-Hodgkinov lymfóm (NHL)
- Nemalobunkový karcinóm pľúc (forma rakoviny pľúc)
- Rakovina obličiek
- Leukémia („rakovina krvi“)
- Mnohopočetný myelóm (plazmocytóm)
Inhibítory kontrolného bodu – sú dostupné okrem iného na liečbu nasledujúcich foriem nádorov:
- Malígny melanóm (rakovina čiernej kože)
- Rakovina obličkových buniek (karcinóm obličkových buniek)
Cytokíny – oblasti použitia zahŕňajú
- Rakovina kože
- leukémie
- rakovina obličkových buniek
V určitých prípadoch non-Hodgkinovho lymfómu a leukémie možno použiť CAR-T bunkovú terapiu.
Čo robíte s imunoterapiou?
Aké sú riziká imunoterapie?
Boj s rakovinou šetrným spôsobom bol doteraz sotva možný. Imunoterapia teda môže mať aj vedľajšie účinky. Tieto sa však líšia od vedľajších účinkov spôsobených chemoterapiou. Pacientom napríklad väčšinou nepadajú vlasy.
Použitie cytokínov, ako je interferón, môže spôsobiť príznaky podobné chrípke, ako je horúčka, únava, strata chuti do jedla a vracanie. Interferón má vplyv aj na nervový systém. V jednotlivých prípadoch môže touto cestou spôsobiť depresiu a zmätok.
Čo by som si mal uvedomiť po imunoterapii?
Aj keď sú imunoterapie špecificky zamerané proti rakovinovým bunkám, môžu byť spojené so značnými vedľajšími účinkami. Z tohto dôvodu by sa imunoterapia proti rakovine mala vždy vykonávať v špecializovaných centrách. Ak sa u vás potom objavia nejaké príznaky, vždy ich prediskutujte so svojím lekárom. Najmä ak je imunitný systém aktivovaný príliš silno, je dôležité rýchlo obnoviť rovnováhu počas imunoterapie.
