Amygdala: Funkcia a štruktúra

Čo je to amygdala?

Amygdala (corpus amygdaloideum) je podoblasť v rámci limbického systému pozostávajúca z dvoch zhlukov nervových buniek veľkosti fazule. Prepojením s inými oblasťami mozgu sa tu vyhodnocuje význam rôznych signálov a tie sa potom rozvetvenými dráhami premietajú z amygdaly (spolu s hipokampom) do mozgovej kôry.

Aká je funkcia amygdaly?

Hlavnou funkciou amygdaly je vyhodnocovať pamäťové funkcie, ako sú spomienky s emocionálnym obsahom. Amygdala hrá obzvlášť dôležitú úlohu pri rozvoji strachu:

Keď je situácia na základe skúseností klasifikovaná ako ohrozujúca alebo nebezpečná, mení sa informácia, ktorá sa prenáša z corpus amygdaloideum do iných oblastí mozgu. V dôsledku toho sa napríklad vo zvýšenej miere uvoľňujú neurotransmitery acetylcholín, dopamín, serotonín a norepinefrín, ako aj stresové hormóny adrenalín a kortizol. To signalizuje telu, že sa deje niečo významné a potenciálne nebezpečné. Tieto signály potom amygdala porovnáva so spomienkami. Ak toto porovnanie signalizuje „nebezpečenstvo“, vzniká strach a telo reaguje zvýšenou bdelosťou a možno aj letovými reakciami.

Kde sa nachádza amygdala?

Amygdala je kmeňová časť koncového mozgu. Nachádza sa v blízkosti hrotu spánkového laloku (temporálny lalok) a vyčnieva smerom k prednému koncu dolného rohu laterálnej komory (dutina vyplnená cerebrospinálnou tekutinou). Amygdala je rozdelená do niekoľkých základných skupín jemnými lamelami a je spojená s parahipocampal gyrus (časť mozgovej kôry obklopujúcej hipokampus). Existuje aj súvislosť s area olfactoria, čuchovým centrom.

Aké problémy môže amygdala spôsobiť?

Poškodenie amygdaly vedie napríklad k tomu, že spomienky sú vyhodnocované bez ich emocionálneho obsahu.

Pri Urbach-Wietheho syndróme – pomerne zriedkavej, dedičnej poruche – sa vápnik ukladá na cievach amygdaly. Postihnutí ľudia nedokážu alebo len ťažko dokážu rozpoznať, opísať alebo reprodukovať emocionálny prejav strachu.

V dôsledku degeneratívnych procesov už nie je možné ukladanie takzvaných engramov (pamäťových stôp), pretože sú narušené okruhy do mozgovej kôry. Degeneratívne zmeny sa prejavujú napríklad pri Alzheimerovej chorobe alebo pri nadmernom požívaní alkoholu, čo vedie ku Korsakowovej chorobe.

Epileptické záchvaty niekedy začínajú v amygdale.