Elektromyografia: definícia, dôvody, postup

Čo je to elektromyografia?

Elektromyografia zahŕňa meranie elektrickej aktivity svalových vlákien a jej zaznamenanie ako takzvaný elektromyogram. Rozlišuje sa medzi:

  • Povrchové EMG: Tu sú meracie elektródy prilepené na kožu.
  • Ihlové EMG: Tu lekár vloží ihlovú elektródu do svalu.

V oboch prípadoch sa meria aktivita svalu počas pohybu aj v pokoji. Na základe typu a intenzity meranej aktivity môže lekár vyvodiť závery o vzniku a rozsahu ochorenia.

Elektrická svalová aktivita

Ak sa má pohnúť svalom, mozog prenesie elektrický impulz cez nerv na takzvanú neuromuskulárnu koncovú platničku – „kontaktný bod“ medzi motorickým nervom a svalovou bunkou. Impulz tu uvoľňuje mediátory, ktoré vedú k otvoreniu iónových kanálov v membráne svalovej bunky. Výsledný tok iónov cez membránu vytvára elektrické napätie: takzvaný svalový akčný potenciál (MAP) sa šíri po celej svalovej bunke, spôsobuje malé svalové zášklby a možno ho merať ako potenciál.

Kedy robíte elektromyografiu?

Medzitým sa elektromyografia využíva aj v biofeedbacku – špeciálnej metóde behaviorálnej terapie – ktorá môže pacientovi poskytnúť informácie o svalových napätiach, ktoré sám nevníma. Učí sa ich teda cielene ovplyvňovať.

Najbežnejšie dôvody pre elektromyografiu sú:

  • Zápal svalov (myozitída)
  • Svalové ochorenia (myopatie)
  • svalová slabosť (myasténia)
  • patologicky predĺžené svalové napätie (myotónia)

Čo robíte počas elektromyografie?

Ihlové EMG začína vložením elektródy do svalu, čo sa na elektromyograme prejaví ako krátky odvoditeľný elektrický potenciál. Ak nie je nameraný žiadny potenciál, znamená to svalovú atrofiu. Ak je potenciál výrazne predĺžený, lekár predpokladá zápal alebo ochorenie svalov.

Potom sa meria svalová aktivita v pokoji. Keďže zdravý sval nevyžaruje žiadne elektrické impulzy, nemala by sa merať žiadna svalová aktivita okrem menších, veľmi krátkych potenciálov.

Pri prerušení spojenia medzi nervom a svalom alebo pri poškodení samotného nervu môže dôjsť k trvalej excitácii svalu.

Naproti tomu povrchové EMG s ​​adhezívnymi elektródami nezaznamenáva jednotlivé svalové vlákna, ale celý sval alebo svalovú skupinu. Tento typ elektromyografie sa používa najmä v športovej fyziológii alebo biofeedbacku. Elektródy sú pripevnené k pokožke. Potenciály sa merajú počas napätia a v pokoji.

Aké sú riziká elektromyografie?

Elektromyografia je relatívne nekomplikované vyšetrenie. Pretože ihlová elektróda pre ihlovú EMG je tenšia ako bežná ihla, väčšina ľudí cíti len krátke pichnutie, keď je vložená do svalu, ako pri akupunktúrnej ihle. Napnutie svalu môže potom spôsobiť miernu bolesť.

Svaly alebo nervy nie sú poškodené elektromyografiou. V zriedkavých prípadoch dochádza k infekciám alebo krvácaniu v dôsledku ihlovej EMG. Preto je potrebné vopred vylúčiť sklon ku krvácaniu.

Lepiace elektródy môžu spôsobiť podráždenie pokožky. Je tiež možná náplasťová alergia.

Čo musím zvážiť po elektromyografii?

Po ambulantnej elektromyografii môžete ísť domov. Ak sa v vyšetrovanej oblasti tela objaví začervenanie alebo zápal, okamžite to oznámte svojmu lekárovi.