Anosmia: Príčiny, liečba, prognóza

Stručný prehľad

  • Čo je anosmia? Strata schopnosti cítiť vôňu. Podobne ako čiastočná strata čuchu (hyposmia), aj anosmia patrí medzi poruchy čuchu (dysosmia).
  • Frekvencia: Anosmia postihuje odhadom päť percent ľudí v Nemecku. Frekvencia tejto poruchy čuchu sa zvyšuje s vekom.
  • Príčiny: napr. vírusové infekcie dýchacích ciest, ako je nádcha s nádchou, zápal prínosových dutín alebo COVID-19, alergická nádcha, atrofická nádcha (forma chronickej nádchy), nosové polypy, vychýlená nosová priehradka, lieky, škodliviny a toxíny, Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, roztrúsená skleróza, úraz hlavy, nádor na mozgu atď.
  • Diagnostika: konzultácia lekára s pacientom, ORL vyšetrenie, čuchové testy, v prípade potreby ďalšie vyšetrenia
  • Liečba: v závislosti od príčiny, napr. liekmi (ako je kortizón), chirurgickým zákrokom (napr. nosové polypy), čuchovým tréningom; liečenie základných ochorení

Podľa toho, kde treba hľadať príčinu poruchy čuchového vnímania, lekári rozdeľujú poruchy čuchu, ako je anosmia, na sinunazálne a nesinunazálne:

Porucha sinunazálneho čuchu

Anosmia alebo iné poruchy čuchu sa označujú ako sinunazálne, ak je príčinou ochorenie alebo zmena nosa a/alebo paranazálnych dutín. Zápalom je narušená funkcia čuchovej sliznice v hornom nosovom priechode a/alebo je viac-menej zablokovaná cesta vdychovaného vzduchu k čuchovej sliznici.

Strata čuchu je typická aj pre koronavírusovú infekciu Covid-19, kde sa ako skorý príznak často vyskytuje anosmia. Zatiaľ nie je úplne pochopené, ako presne sa to deje. Pravdepodobne sa však podieľajú viaceré faktory, ako opuch nosovej sliznice (sinunazálna príčina), poškodenie čuchovej sliznice a narušenie čuchovej signálnej dráhy v mozgu (nesinunazálne príčiny, pozri nižšie).

Ďalšou možnou príčinou poruchy čuchu súvisiacej so sínusovými dutinami je alergická nádcha: ak sa nosová sliznica zapáli a opuchne napríklad v dôsledku sennej nádchy alebo alergie na domáci prach, postihnutí cítia zápach len obmedzene alebo vôbec. .

V iných prípadoch sa anosmia vyskytuje v súvislosti s takzvanou atrofickou rinitídou. Pri tejto forme chronickej nádchy sa sliznica stenčuje a tvrdne. Toto sa často vyskytuje u starších ľudí a tých, ktorí trpia granulomatózou s polyangiitídou (Wegenerova choroba). Atrofická rinitída s následnou anosmiou sa môže vyvinúť aj po operácii sínusov a pri dlhotrvajúcich bakteriálnych infekciách nosovej sliznice.

Nádory v nose alebo vedľajších nosových dutinách môžu tiež blokovať cestu vzduchu, ktorý dýchame, k čuchovému epitelu.

Nesinunazálna porucha čuchu

Nesinunazálne poruchy čuchu sú tie, ktoré sú spôsobené poškodením samotného čuchového aparátu (čuchovej sliznice, čuchového traktu).

Veľmi často ide o postinfekčnú poruchu čuchu. Ide o pretrvávajúcu poruchu čuchu po prechodnej infekcii (horných) dýchacích ciest, pričom medzi ukončením infekcie a nástupom poruchy čuchu nie je interval bez príznakov. Navyše až 25 percent postihnutých vníma pachy odlišne (parosmia) alebo hlásia pachové halucinácie (fantozmia). Postinfekčné poruchy čuchu sú pravdepodobne spôsobené najmä priamym poškodením čuchovej sliznice (čuchového epitelu).

Ďalšie možné príčiny nesinunazálnej poruchy čuchu sú

  • Kraniocerebrálna trauma: V prípade pádu alebo úderu do hlavy môžu byť čuchové nervy úplne alebo čiastočne prerušené. Alebo sa môžu objaviť modriny či krvácanie v oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za vnímanie a spracovanie čuchových podnetov. Čiastočná alebo úplná strata čuchu (hyposmia alebo anosmia) nastáva pri takýchto traumatických poraneniach mozgu celkom náhle.
  • Toxické a škodlivé látky: Môžu spôsobiť akútne a chronické poškodenie čuchovej sliznice a tým spôsobiť nesínusovú poruchu čuchu (napr. vo forme anosmie). Možnými spúšťačmi sú formaldehyd, tabakový dym, pesticídy, oxid uhoľnatý a kokaín. Rovnakým spôsobom môže rádioterapia spustiť stratu čuchu (anosmia) alebo čiastočnú stratu čuchu (hyposmia) u pacientov s rakovinou.
  • Lieky: Niektoré lieky môžu ako vedľajší účinok spôsobiť nesinunazálnu poruchu čuchu. Patria sem antibiotiká (napr. amicacín), metotrexát (používaný vo vyšších dávkach ako liek proti rakovine), antihypertenzíva (napr. nifedipín) a lieky proti bolesti (napr. morfín).
  • Operácie, infekcie a nádory vo vnútri lebky: Chirurgické zákroky a nádory vo vnútri lebky, ako aj infekcie centrálneho nervového systému môžu narušiť čuchovú signálnu dráhu a spôsobiť nesinunazálnu čuchovú dysfunkciu.
  • Vek: Schopnosť čuchu prirodzene klesá s pribúdajúcim vekom. Parkinsonovu či Alzheimerovu chorobu však treba u starších ľudí so stratou čuchu vždy považovať za možnú príčinu.

Ak nie je možné nájsť príčinu poruchy čuchu, lekári diagnostikujú „idiopatické poruchy čuchu“. Ide teda o diagnózu vylúčenia.

Anosmia: príznaky

Strata čuchu je ústrednou charakteristikou anosmie. Prísne vzaté však lekári rozlišujú medzi funkčnou a úplnou anosmiou:

  • Funkčná anosmia: Čuch je natoľko narušený, že sa už nedá rozumne používať v bežnom živote – aj keď zopár pachov ešte občas, slabo alebo krátko pocítite. Tento zvyškový čuch je však bezvýznamný.

Či už funkčná alebo úplná anosmia – každodenná skúsenosť postihnutých je jednoduchá: „Už necítim“, teda už sa nedokážem spýtať vlastného nosa, či je mlieko kyslé, tričko z predchádzajúceho dňa páchne pot, resp. parfémový darček od mojej partnerky je hit alebo miss.

Okrem toho má veľa ľudí s anosmiou problémy s chuťovým zmyslom: väčšina z nich môže normálne ochutnať slané, kyslé, sladké a horké veci, ale nedokáže rozlíšiť medzi niektorými príchuťami. Na to sú totiž potrebné nielen chuťové, ale aj čuchové receptory na jazyku – len v kombinácii sa môže chuť naplno rozvinúť.

Anosmia: Dôsledky

Stratou čuchu sa však stráca nielen obohacujúca funkcia čuchu, ale aj jeho varovná funkcia: ľudia s anosmiou necítia napríklad, keď sa na varnej doske horí jedlo, jedlo sa pokazilo alebo prasklo plynové kúrenie. únik.

Podobne aj ľudia s anosmiou nedokážu rozpoznať zápach potu alebo nepríjemný zápach v kúpeľni alebo kuchyni. Vedomie, že na rozdiel od nich samých, si to iní ľudia môžu veľmi dobre všimnúť, môže ľudí trpiacich anosmiou značne psychicky zaťažiť.

Anosmia: terapia

Či a ako sa dá narušený čuch obnoviť, závisí od jeho príčiny.

Chronická rinosinusitída bez nosových polypov sa u dospelých lieči lokálnymi kortizónovými prípravkami (sprejom) a výplachmi nosa slanou vodou. Kortizón má protizápalový účinok; výplach nosa pomáha uvoľniť uviaznutý hlien. Ak ide o baktérie, lekár niekedy predpíše aj antibiotiká.

Najlepšie je aplikovať kortizónový sprej „hore nohami“. Ak si vstreknete sprej do oboch nosových dierok vo vzpriamenej polohe, na miesto určenia sa dostane len malé množstvo účinnej látky. Ak použijete sprej naopak, na čuchovú sliznicu v nosovej dutine sa dostane viac kortizónu.

Samotné nosové polypy sa veľmi často odstraňujú chirurgicky. Tým sa zlepšuje dýchanie nosom a – ak polypy zablokovali vstup do dutín – znižuje sa riziko recidívy zápalu dutín. Oboje môže zlepšiť zhoršený čuch. Ak máte nádor v nose alebo prinosových dutinách, ktoré blokujú cestu vdychovaného vzduchu do čuchového epitelu, zvyčajne sa vykonáva aj operácia. To isté platí, ak zakrivená nosná priehradka spôsobuje hyposmiu alebo anosmiu ako prekážku v prúdení vzduchu.

Ak je porucha čuchu spôsobená alergickou rinitídou, najsľubnejšou možnosťou liečby sú lokálne kortizónové preparáty. Bez ohľadu na to, či a do akej miery je u postihnutého narušený čuch, samotná alergia sa dá liečiť podľa potreby (napr. vyhýbať sa alergénom v rámci možností, prípadne hyposenzibilizácia).

Neexistujú žiadne všeobecné liečebné pokyny pre anosmiu alebo iné poruchy čuchu spôsobené inými formami rinitídy (ako je rinitída neznámej príčiny = idiopatická rinitída). Namiesto toho sa v takýchto prípadoch odporúčajú individuálne pokusy o liečbu.

Ak lieky spôsobujú stratu čuchu, ošetrujúci lekár môže skontrolovať, či je možné liek vysadiť. Porucha čuchu potom zvyčajne zmizne. Ak prerušenie nie je možné, dávkovanie sa niekedy môže znížiť. To môže zlepšiť aspoň schopnosť čuchu.

V žiadnom prípade nevysadzujte predpísané lieky z vlastnej iniciatívy alebo neznižujte dávkovanie! Vždy to najskôr prediskutujte so svojím lekárom.

Štruktúrovaný čuchový tréning sa odporúča aj pacientom s postinfekčnými poruchami čuchu. Ak je to možné, tréning by sa mal začať v priebehu prvého roka po vzniku poruchy čuchu. V prípade potreby možno vyskúšať aj medikamentóznu liečbu (navyše), napríklad kortizónom.

Ak sú za (čiastočnou) stratou čuchu základné ochorenia ako Alzheimerova choroba, skleróza multiplex či nádory mozgu, prvoradá je ich odborná liečba.

Pri vrodenej anosmii súvisiacej s vekom nie je možná žiadna liečba.

Čuchový tréning

Ako už bolo spomenuté, odborníci odporúčajú štruktúrovaný čuchový tréning najmä pri postinfekčných poruchách čuchu. To môže byť užitočné aj pri poruchách čuchu po traumatickom poranení mozgu.

Podobným spôsobom sa na diagnostiku porúch čuchu používajú aj čuchové perá (pozri nižšie). Ako alternatívu k takýmto perám niektorí ľudia používajú ampulky s čistými esenciálnymi olejmi na čuchový tréning.

Na trénovanie čuchu môžete použiť aj svoju pamäť. Skúste si napríklad zapamätať presnú vôňu čerstvo upečených škoricových hviezd alebo čerstvo pomletej kávy. Alebo sa zamyslite nad tým, ako vonia vzduch, keď sa v horúci letný deň strhne silný lejak.

Tipy pre každodenný život

  • Hlásiče dymu vo vašich vlastných štyroch stenách sú vždy dôležité – ale najmä ak trpíte anosmiou, a preto nedokážete v počiatočnom štádiu rozpoznať zápach horenia.
  • Máte ešte aspoň nejaký čuch? Potom pridaním koncentrovaných aróm do vášho jedla môže byť chutnejšie a príjemnejšie.
  • Správne skladujte jedlo. V prípade potreby si poznačte dátum nákupu a dátum otvorenia (napr. pri konzervách alebo kartónoch od mlieka). Jedlo spotrebujte v odporúčanom období. Pamätajte tiež: Okrem vône a chuti môže skazenosť naznačovať aj konzistencia a farba niektorých potravín.
  • Niektorí ľudia s anosmiou sa držia pevne stanovených harmonogramov osobnej hygieny, prebaľovania a upratovania kúpeľne a kuchyne. Ich vlastný nos totiž nedokáže signalizovať, kedy je čas na takéto aktivity. Pevné rozvrhy dávajú tým, ktorých sa to týka, pocit bezpečia, pokiaľ ide o ich vlastnú čistotu a čistotu domova – často je to veľká psychická úľava.

História medicíny

Na objasnenie poruchy čuchu lekár najprv odoberie vašu anamnézu (anamnézu). K tomu sa vás opýta na vaše príznaky a možné príčiny poruchy čuchu. Medzi možné otázky patrí napr

  • Ako dlho nemôžete cítiť nič?
  • Stratili ste náhle čuch alebo sa porucha čuchu rozvinula pomaly?
  • Je strata čuchu úplná alebo ešte dokážete vnímať jednotlivé, slabé pachy?
  • Máte nejaké ďalšie príznaky, napríklad problémy s chuťou?
  • Máte/mali ste infekciu horných dýchacích ciest, ktorá by mohla súvisieť s poruchou čuchu?
  • Mali ste zranenie hlavy alebo operáciu predtým, ako ste stratili čuch?
  • Máte už existujúce zdravotné ťažkosti, ako je chronická sinusitída alebo alergie?
  • Užívate nejaké lieky a ak áno, čo to je?

Fyzikálne vyšetrenie

Po pohovore o anamnéze nasleduje ORL vyšetrenie vrátane nosovej endoskopie (rinoskopie). Pri podrobnom vyšetrení nosa, nosohltanu, vedľajších nosových dutín a čuchovej štrbiny (oblasť hornej časti nosa, kde sa nachádza čuchová sliznica) bude lekár pátrať po príznakoch opuchu, zápalu, nosových polypov a výtoku.

Môžu vás tiež požiadať, aby ste postupne dýchali každou nosovou dierkou, pričom druhú nosovú dierku držte zatvorenú rukou. To odhalí, či nie je bránené prúdeniu vzduchu na jednej strane.

Pachový test

Tu je niekoľko podrobných testovacích postupov:

Sniffin' tyčinky

„Sniffin' sticks“ (čuchové tyčinky) sú fixky naplnené vonnou látkou. Sú preferovanou testovacou metódou na objasnenie porúch čuchu, pretože sa dajú ľahko vykonať a sú možné rôzne varianty testov.

Napríklad čuchové perá možno použiť na vykonanie identifikačného testu. To testuje schopnosť pacienta rozpoznať a rozlišovať medzi rôznymi vôňami. Na to lekár drží 12 alebo 16 rôznych „čuchacích tyčiniek“ pod obe nosné dierky pacienta jednu po druhej. Pacient by sa mal pokúsiť identifikovať príslušnú vôňu pomocou výberovej karty, na ktorej sú uvedené všetky vône.

UPSIT

Skratka UPSIT znamená test identifikácie zápachu University of Pennsylvania. Pri tomto procese sa na papier nanesie 40 rôznych vôní balených v mikrokapsuliach. Hneď ako sa kapsula pretrie perom, uvoľní sa príslušná vôňa. Pacient je požiadaný, aby sa ho pokúsil identifikovať zo zoznamu štyroch slov.

CCCRC

Test Conneticut Chemosensory Clinical Research Center (CCCRC) kombinuje identifikačný test a prahový test: V identifikačnom teste musí pacient rozpoznať a pomenovať desať rôznych vôní, ktoré sú mu prezentované v sklenených alebo plastových fľaštičkách. Okrem toho sa čuchový prah testuje butanolovými roztokmi rôznych koncentrácií.

Meranie čuchových potenciálov

Ako testovacie látky lekár drží pred nosom pacienta jednu po druhej rôzne čisté vonné látky, napríklad vôňu ruží (chemická: fenyletylalkohol). Normálne spúšťa len slabé vzrušenie čuchových nervov. To je na rozdiel napríklad od sírovodíka s intenzívnym zápachom po skazených vajciach.

Meranie čuchových potenciálov je veľmi zložité. Vykonáva sa preto iba v špecializovaných ambulanciách a lekárskych ordináciách.

Iné testy

Anosmia: progresia a prognóza

Poruchy čuchu, ako je anosmia, sa v zásade nedajú ľahko liečiť a schopnosť čuchu nie je vždy možné opäť normalizovať. Šance na úspech sú vo všeobecnosti lepšie u mladších pacientov a nefajčiarov ako u starších ľudí a fajčiarov. Presné prognózy však nie sú možné, iba všeobecné indikácie:

Anosmia alebo hyposmia v kontexte akútnej vírusovej infekcie (horných) dýchacích ciest, ako je zápal nosovej sliznice (rinitída) alebo sinusitída, nie je zvyčajne dôvodom na obavy. Porucha čuchu je zvyčajne dočasná a po vyliečení infekcie sa opäť zlepší. V prípade dlhodobého zápalu však môže byť čuch trvalo narušený alebo úplne stratený, pretože čuchový epitel sa postupne ničí alebo remodeluje.

Ak sú príčinou poruchy čuchu drogy, toxíny alebo škodliviny, po vysadení týchto látok (napr. po chemoterapii) sa môže schopnosť čuchu opäť zlepšiť. Možné je však aj nevratné poškodenie s trvalou poruchou čuchu, napríklad ak kyseliny zničili bazálnu vrstvu čuchového epitelu.

Približne u dvoch tretín všetkých pacientov s postinfekčnými poruchami čuchu sa čuch spontánne zlepší v priebehu jedného až dvoch rokov. Vo zvyšku zostáva zhoršený čuch alebo strata čuchu trvalá. Vo všeobecnosti platí, že čím je pacient mladší a čím kratšie trvá porucha, tým vyššia je šanca na zlepšenie.

  • vysoké zvyškové dotvarovanie
  • ženského pohlavia
  • mladý vek
  • nefajčiar
  • žiadne bočné rozdiely v čuchovej funkcii
  • Porucha čuchu už tak dlho neexistuje

Pri poruchách čuchu spojených so základnými ochoreniami, akými sú Parkinsonova, Alzheimerova alebo cukrovka, nie je možné predpovedať, či a do akej miery sa v dôsledku liečby základného ochorenia schopnosť čuchu opäť zlepší.

Prirodzený pokles čuchu súvisiaci s vekom sa nedá zastaviť ani napraviť. S vrodenou anosmiou sa tiež nedá nič robiť.