Komunikácia medzi mozgom a imunitným systémom prebieha okrem iného prostredníctvom hormónov, ako je stresový hormón kortizol. Obranné bunky tiež produkujú mediátorové látky známe ako interleukíny: kontrolujú činnosť imunitného systému a – ak sú prítomné vo veľkom množstve v krvi – signalizujú mozgu, že napríklad v tele zúri infekcia. Mozog potom zvýši telesnú teplotu a spôsobí, že sa pacient cíti slabý a apatický – takže to zvláda. Ak mozog zaregistruje, že hladina interleukínu a tým aj aktivita imunitného systému je príliš masívna, opäť vypne obranyschopnosť organizmu.
Okrem takýchto posolských látok slúži ako komunikačné médium aj autonómny nervový systém, ktorý posiela správy z tela do mozgu a naopak.
Alarmované imunitné bunky
Chronický stres oslabuje imunitný systém
Chronický stres má naproti tomu iný účinok: Hladina kortizolu v krvi je potom trvalo zvýšená. Stresový hormón sa viaže na receptory umiestnené na povrchu určitých bielych krviniek. Výsledkom je, že tieto bunky vylučujú menej interleukínu-1-beta. Táto mediátorová látka normálne stimuluje imunitné bunky k množeniu. Interleukín-1-beta tiež zvyšuje aktivitu prirodzených zabíjačských buniek a podporuje tvorbu protilátok, ktoré sa špecializujú na určité patogény. Ak hladina tejto mediátorovej látky klesne, zníži sa aj účinnosť imunitného systému.
Každý, kto je neustále „pod silou“, by sa nemal čudovať, ak ho opakovane paralyzuje infekcia. V stresujúcich časoch sa u mnohých ľudí tiež opakujú nepríjemné herpesové pľuzgiere, ktorých pôvodcovia sú normálne udržiavaní pod kontrolou imunitným systémom. Rany sa tiež hoja pomalšie, keď je zranená osoba v strese.
Šport ako záťažová brzda
Čokoľvek, čo pôsobí proti stresu, naopak posilňuje imunitný systém. Šport napríklad spôsobuje pokles hladiny kortizolu v krvi. Pravidelná fyzická aktivita tak posilňuje imunitný systém.
Cielené relaxačné techniky, ako je autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia či cvičenia všímavosti, teda podporujú aj obranyschopnosť organizmu.
Osudná sila negatívnych emócií
Negatívne emócie majú negatívny vplyv aj na imunitný systém. Ľudia, ktorí trpia depresiou alebo úzkosťou, sú preto náchylnejší na infekcie. Mieru tohto vplyvu ukazujú okrem iného aj štúdie s onkologickými pacientmi. V jednej štúdii napríklad polovica pacientok s rakovinou prsníka, ktoré tiež trpeli depresiou, zomrela do piatich rokov – ale iba štvrtina tých pacientok s rakovinou, ktoré depresiu netrpeli.
Dôvodom môže byť to, že psychicky stabilizovaní pacienti majú v krvi viac prirodzených zabíjačských buniek. Okrem patogénov dokážu tieto vystopovať a zničiť aj degenerované bunky.
Pozitívne zvýšenie energie
Pozitívne emócie na druhej strane môžu posilniť imunitný systém a dokonca zlepšiť šance na uzdravenie z rakoviny. Psychoonkológia sa preto zameriava na boj proti psychickým stresom spojeným s rakovinou. V rámci liečby sa techniky behaviorálnej terapie používajú na posilnenie pozitívnych myšlienok a zmiernenie negatívnych myšlienok. Na vytvorenie pozitívnej nálady sa používajú aj vizualizačné techniky.
Hyperaktívne imunitné bunky
Odborníci sa domnievajú, že je to pravdepodobne spôsobené nedostatkom kortizolu. Kortizol normálne inhibuje produkciu interleukínu-2, ale keď sú hladiny kortizolu nízke, produkcia interleukínu-2 sa zvyšuje. To vyvoláva aktivitu viac T buniek, ktoré tiež útočia na vlastné bunky tela v kontexte autoimunitných ochorení. Túto teóriu podporujú okrem iného aj pozorovania, že u niektorých tehotných žien s reumatoidnou artritídou príznaky náhle vymiznú – počas tehotenstva stúpa hladina kortizolu.
Zvýšenie alergií v dôsledku stresu
Podobný mechanizmus znamená, že príznaky alergických ochorení sa môžu v strese zhoršiť. To sa môže stať napríklad pri neurodermatitíde a astme. Imunitný systém postihnutých je nadmerne stimulovaný a produkuje väčšie množstvá imunoglobulínu E. Tieto protilátky sa prichytia na kožu počas alergických reakcií. U alergických pacientov sa tieto protilátky naviažu na takzvané žírne bunky (podskupina leukocytov), ktoré potom uvoľňujú histamín. Táto látka spôsobuje typické príznaky alergie, ako je svrbenie, začervenanie kože a opuch tkaniva (edém).
Naučiť sa relaxačné cvičenie môže preto uľahčiť život aj alergikom, ako ukázali štúdie: Astmatikov menej často postihuje záchvaty, zlepšuje sa pokožka pacientov s neurodermatitídou a cielená relaxácia prospieva aj pacientom so sennou nádchou.
