Stručný prehľad
- čo je tik? Náhly pohyb alebo zvuk, ktorý nemá žiadny účel a postihnutá osoba ho nemôže ovládať.
- Aké tiky existujú? Existujú motorické tiky (šklbanie, žmurkanie, grimasa, dupanie a pod.) a vokálne tiky (odkašľanie, chrčanie, chrapčanie, opakovanie slov atď.) v rôznych kombináciách. Najkomplexnejším variantom je Tourettov syndróm.
- Príčiny: Pri primárnych tikoch zostáva príčina neznáma (podozrenie: porucha metabolizmu messengerov v mozgu, genetická predispozícia, infekcie). Sekundárne tiky vznikajú v súvislosti s inými ochoreniami (napr. zápal mozgu) alebo s liekmi či drogami.
- Liečba: V prípade sekundárnych tikov liečba základného ochorenia. V prípade primárnych tikov napríklad metódy behaviorálnej terapie (HRT, ERPT), relaxačné techniky, prípadne medikamentózna liečba. Postihnutí by tiež mali znížiť alebo sa vyhnúť stresu (môže zosilniť tiky).
Tic: Definícia
Tik sa spravidla opakuje v rôznych intervaloch.
Tiky sa môžu vyskytovať v rôznych formách. Jedným z príkladov je Tourettov syndróm. Postihnutí opakovane začnú trhať rukami, žmurkať, chrčať alebo vykrikovať nadávky bez zjavného dôvodu (medicínska koprolália).
Tik je dráždivý pre životné prostredie a veľmi stresujúci pre postihnutú osobu. Skutočný tik sa zvyčajne nedá vyliečiť. Správna terapia však často dokáže zmierniť príznaky.
Tic: Výskyt a priebeh a
Tiky sú zvyčajne dočasné a po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch opäť zmiznú. Aj keď tiková porucha trvá dlhšie ako rok, nemusí nutne prejsť do chronickej. Po intervale bez príznakov sa však tiky môžu opakovať.
Tiky sa zvyčajne prvýkrát vyskytujú v detstve alebo dospievaní. V skutočnosti nie sú tiky u detí nezvyčajné. Dočasný tik, zvyčajne motorického charakteru, dostane podľa odborníkov približne každé druhé dieťa vo veku základnej školy. Chlapci sú postihnutí častejšie ako dievčatá. Príčina toho je stále nejasná.
Kombinácia s inými ochoreniami
Tiky sa môžu vyskytnúť v kombinácii s duševnými alebo psychiatrickými ochoreniami. Tie nemusia nutne priamo súvisieť s tikovou poruchou, ale lekári pozorovali, že sú v takýchto prípadoch častejšie (komorbidita).
Napríklad tiky sa častejšie vyskytujú u detí s hyperkinetickými poruchami (ADHD), emočnými poruchami a Aspergerovým syndrómom (autizmus). S tikmi sa občas spájajú aj depresie a vývojové poruchy.
Aké sú tam tiky?
Tiky sa môžu veľmi líšiť od človeka k človeku. To platí tak pre intenzitu a frekvenciu, ako aj pre obsah. Lekári rozlišujú motorické tiky a vokálne tiky, ktoré sa môžu vyskytovať v jednoduchých alebo zložitých formách.
Motorový tik
Vo väčšine prípadov sa v tvári prejavujú jednoduché motorické tiky. Príklady toho sú
- Žmurkanie, mračenie a/alebo dvíhanie obočia
- očkovanie
- Grimasovanie, pohadzovanie/kývanie hlavou
- Otvorenie úst
Jednoduché motorické tiky možno vidieť smerom nadol od hlavy, napríklad vo forme zášklbov ramien alebo švihajúcich pohybov paží. Zriedkavo sú postihnuté svaly trupu a nôh, ale tiky sa môžu vyskytnúť aj v týchto oblastiach.
V prípade zložitých motorických tikov, postihnutí niekedy vykonávajú celé pohybové sekvencie, napríklad:
- skákať, skákať
- tlieskanie
- lisovanie
- kliknutím na
- hádzacie pohyby
- udrieť alebo dokonca sa uhryznúť
Niektorým postihnutým sa prekvapivo dobre darí integrovať motorický tik do ich každodenných pohybov, aby pritiahli čo najmenej pozornosti. S vokálnym tikom je to oveľa ťažšie.
Vokálny tik
Pri vokálnom tiku postihnutá osoba vydáva mimovoľný a neúmyselný hluk alebo zvuk. S jednoduchým vokálnym tikom to môže byť napríklad:
- očistenie hrdla, štekanie alebo ňuchanie
- Syčanie, kašeľ, pískanie
- Chrčanie alebo praskanie
- Opakovanie cudzích alebo vlastných slov/fráz (echolalia, palilalia)
- Vyslovovanie slov, ktoré nedávajú zmysel; niekedy sú to aj obscénne slová (koprolálie)
Predovšetkým, ak postihnutí vyslovujú nadávky a urážlivý obsah ako súčasť svojho tika, väčšinou tým trpia postihnutí aj ich okolie.
Ďalšia klasifikácia tikov
Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb (ICD) rozlišuje medzi rôznymi skupinami tikových porúch. Najdôležitejšie sú
- Dočasné tikové poruchy: Netrvajú dlhšie ako dvanásť mesiacov a často majú podobu žmurkania, grimasy alebo kývania hlavou.
- Chronická motorická alebo vokálna tiková porucha: Trvá dlhšie ako rok a pozostáva buď z motorických alebo vokálnych tikov (ale nikdy nie z oboch súčasne). Niektorí pacienti vykazujú iba jeden (motorický alebo hlasový) tik. Často však existuje niekoľko tikov súčasne, pričom všetky sú buď motorického alebo vokálneho charakteru.
Tic: príčiny a choroby
Často nie je možné identifikovať žiadnu príčinu tikovej poruchy. Toto sa označuje ako primárny alebo idiopatický tik. V ostatných prípadoch sa tiky vyskytujú sekundárne ako súčasť iných ochorení alebo porúch (sekundárny tik).
Psychosociálny stres a užívanie liekov počas tehotenstva môže súvisieť s výskytom tikovej poruchy u dieťaťa, ako ukázali štúdie. To isté platí pre fajčenie, konzumáciu alkoholu a užívanie iných drog počas tehotenstva.
Primárny tik
Ako sa primárny tik (idiopatický tik) vyvíja, je stále nejasné. Isté však je, že svoju úlohu zohráva genetická predispozícia, keďže tické poruchy sa často vyskytujú v rodinách.
Pribúdajú aj dôkazy, že na vzniku tikových porúch sa podieľa porucha metabolizmu prenášačov v mozgu. Nadbytok mediátorovej látky (neurotransmiteru) dopamínu je tu stredobodom výskumu.
Skratka PANDAS označuje neuropsychiatrické poruchy (pravdepodobne autoimunitné ochorenia), ktoré sa vyskytujú po infekcii niektorými streptokokmi v detstve. Tie môžu zahŕňať tikové poruchy.
Sekundárny tik
Sekundárny tik vzniká v súvislosti s inými ochoreniami ako napr
- Zápal mozgu (encefalitída)
- Wilsonova choroba (choroba ukladania medi)
- Huntingtonova choroba (Huntingtonova choroba)
Veľmi zriedkavo môžu tiky spustiť aj drogy (napríklad kokaín) alebo niektoré lieky. Tieto lieky zahŕňajú antikonvulzíva, ako je karbamazepín alebo fenytoín, ktoré sa používajú na liečbu epilepsie.
Tic: Kedy by ste mali navštíviť lekára?
Tiková porucha zriedkavo predstavuje akútne zdravotné riziko. Napriek tomu by sa postihnutí mali poradiť s lekárom hneď, ako sa tiky objavia prvýkrát. Lekár môže identifikovať možné ochorenia ako príčinu a začať liečbu v počiatočnom štádiu. Potom môže byť možné zabrániť zhoršeniu symptómov a prechodu tiku do chronickej formy.
Tic: Čo robí lekár?
V prvom rade musí lekár zistiť, či ide o pravú tikovú poruchu, a ak áno, či je jej príčina rozpoznateľná. Podľa toho potom lekár navrhne vhodnú terapiu.
Tic: vyšetrenia a diagnostika
Okrem fyzikálneho vyšetrenia je dôležitým diagnostickým kritériom anamnéza (anamnéza). Lekár sa pacienta (alebo rodičov v prípade detí) pýta, kedy sa napríklad prvýkrát objavil tik, ako často je badateľný a čo ho mohlo spustiť. Pýta sa aj na prípadné predchádzajúce choroby.
Existujú aj dotazníky, ktoré príbuzní či rodičia vypĺňajú v priebehu niekoľkých týždňov. Tieto informácie potom lekár použije na posúdenie závažnosti tikovej poruchy. V medzinárodnom meradle sa na tento účel používa napríklad „Yale Global Tic Severity Scale“ (YGTSS). Po stanovení správnej diagnózy sa môže začať liečba.
Tic: Liečba
V prípade sekundárneho tiku je potrebné liečiť príčinné ochorenie.
Ak je prítomný primárny tik, je veľmi dôležité komplexné poradenstvo postihnutého a jeho príbuzných. Pacient a jeho opatrovatelia by mali chápať stav a byť si vedomí možných zhoršujúcich faktorov. Napríklad je dôležité, aby rodičia pochopili, že ich dieťa nemôže ovládať tiky. Žiadosti o zastavenie opakovaného žmurkania, chrčania alebo dupotu spôsobujú dieťaťu len dodatočný stres – tiky sa tak môžu dokonca zhoršiť.
V prípade postihnutých detí alebo dospievajúcich môže byť tiež užitočné informovať učiteľov a školiteľov o poruche, aby sa zabezpečilo široké porozumenie. Samozrejme, malo by sa to robiť len so súhlasom dotknutých osôb.
Možné koncepty terapie zahŕňajú
- Relaxačné techniky a sebariadenie, pri ktorých sa pacienti učia vedome relaxovať a tým cielene redukovať tické prejavy (napr. progresívna svalová relaxácia).
- Habit Reversal Training (HRT) popisuje model terapie, ktorý okrem iného trénuje vedomé vnímanie tikov a pomáha rozvíjať motorickú protireakciu (napr. vystretie paží proti trhaniu ramien).
- Cvičenie na prevenciu expozície a reakcie (ERPT) má na druhej strane za cieľ prerušiť myšlienku alebo automatizmus, že útok tikov musí vždy nasledovať po predtuche.
Lieky na tiky?
Existujú aj liekové terapie, aj keď nie vždy sa používajú pri tikových poruchách. Lekári u každého pacienta zvažujú očakávané prínosy lieku oproti jeho potenciálnym rizikám a vedľajším účinkom.
Najväčšie liečebné účinky možno dosiahnuť psychofarmakami, ktoré blokujú dokovacie miesta pre dopamín (dopamínové receptory) v mozgu. Patria sem napríklad tiaprid, pimozid a haloperidol. V prípade sprievodných porúch môže lekár použiť aj iné lieky.
Pretrvávajúca tiková porucha sa nedá natrvalo vyliečiť. Tik sa však dá aspoň zmierniť správnymi terapeutickými prístupmi.
Tic: Čo môžete urobiť sami
Ak stres prichádza zvnútra (napr. v dôsledku výrazného perfekcionizmu), nepriaznivý vnútorný postoj možno v prípade potreby pomocou psychoterapeutických postupov (kognitívno-behaviorálna terapia) kontrolovať a meniť.
Môže byť tiež užitočné naučiť sa relaxačnú techniku, ako je autogénny tréning alebo meditácia a pravidelne ju praktizovať.
