Stručný prehľad
- Samovražednosť – definícia: Samovražednosť sa vzťahuje na skúsenosť a správanie zamerané na úmyselné privodenie vlastnej smrti. Možné rôzne formy a fázy.
- Príčiny a rizikové faktory: hlavne duševné choroby, ale aj samovraždy či pokusy o samovraždu v rodine, vlastné pokusy o samovraždu v minulosti, stresové životné situácie alebo udalosti, vek, závažné fyzické ochorenia
- Symptómy a varovné signály: napr. sociálne stiahnutie, prejavovanie samovražedných myšlienok, zanedbávanie jedla a osobnej hygieny, rozlúčka, rozdávanie osobných vecí, príprava závetu
- Zaobchádzanie so samovrahmi: Aktívne riešiť problém, neodsudzovať, zostať triezvy a objektívny, organizovať odbornú psychiatrickú pomoc, nenechať postihnutého samého, v prípade akútneho nebezpečenstva: volať 911!
Čo je samovražedná tendencia?
Samovražedné tendencie sú, keď sú skúsenosti a správanie človeka zamerané na úmyselné privodenie vlastnej smrti – aktívne alebo pasívne. Takéto samovražedné sklony sa môžu vyskytnúť raz alebo sa môžu stať chronickými. Chronické samovražedné sklony znamenajú, že u postihnutých sa opakovane rozvíjajú samovražedné myšlienky a úmysly a zvyčajne už urobili jeden alebo viac pokusov o samovraždu.
- Potreba pokoja a ústupu bez túžby zomrieť
- Únava zo života spojená s túžbou zomrieť, ale bez toho, aby spôsobila smrť samotnú
- Samovražedné myšlienky bez akútneho tlaku konať a konkrétnych plánov
- Samovražedné úmysly – konkrétne plány zabiť sa
- Samovražedné impulzy – vznikajú náhle s veľkým tlakom okamžite si vziať život
- Samovražedné činy – skutočná realizácia samovražedných úmyslov alebo impulzov
- Pokus o samovraždu – samovražedný čin, ktorý dotyčná osoba prežila
- Samovražda – samovražedný čin s fatálnym koncom
Cieľom tejto klasifikácie je čo najpresnejšie posúdiť typ intervenčných opatrení požadovaných v jednotlivých prípadoch.
Samovražedné myšlienky vznikajú vtedy, keď psychické utrpenie človeka prevládne. Potom môžu vzniknúť myšlienky ako „Aký má toto všetko zmysel?“, „Bolo by lepšie byť mŕtvy“ alebo „Nechcem takto ďalej žiť“. Tieto myšlienky sa môžu značne líšiť, pokiaľ ide o frekvenciu a intenzitu. Čím častejšie sa vyskytujú a čím sú naliehavejšie, tým viac dotyčná osoba stráca prehľad o alternatívach k samovražde.
Štádiá suicidality podľa Pöldingera
Štádiový model rakúskeho psychiatra Waltera Pöldingera je osvedčeným modelom na opis progresie suicidality. Rozdeľuje samovražedný vývoj do troch fáz:
Pre prvú fázu sú typické opakované samovražedné myšlienky a sociálne stiahnutie postihnutých. Samovražedné udalosti, napríklad v médiách alebo v ich vlastnom prostredí, sú navyše vnímané výraznejšie alebo selektívnejšie. Postihnutí sa však v tejto fáze ešte môžu dištancovať od svojich samovražedných myšlienok, sú ešte schopní sebaovládania. Často vysielajú skryté signály, aby upozornili na svoju situáciu.
2. ambivalencia
3. rozhodnutie
V poslednej fáze je sebakontrola ešte pozastavená. Tí, ktorých sa to týka, teraz často pôsobia uvoľnene a uvoľnene, keďže bremeno rozhodnutia sa uvoľnilo. Vzhľadom na túto zmenu existuje veľké nebezpečenstvo, že laici budú predpokladať, že sa ich psychický stav zlepšil. V skutočnosti sa však postihnutí v tejto fáze konkrétne pripravujú na samovraždu. Môžu formulovať svoju vôľu, rozlúčiť sa s rodinou a priateľmi alebo oznámiť dlhší výlet – takéto varovné signály treba brať veľmi vážne!
Presuicidálny syndróm podľa Erwina Ringela
- Obmedzenie: Tí, ktorých sa to týka, vidia čoraz menej možností alebo alternatív k samovražde. Toto zúženie vnímania môže byť spôsobené ich vlastnou životnou situáciou alebo určitými udalosťami (napr. sociálna izolácia, nezamestnanosť, choroba, strata partnera). Príčinou však môže byť aj duševná choroba (napr. depresia).
- Agresivita: Postihnutí majú vysoký potenciál agresie, ale nedokážu svoj hnev prejaviť vonkajšiemu svetu a namiesto toho ho nasmerovať na seba. Toto sa označuje ako zvrátenie agresie.
Samovražda: Frekvencia
V Nemecku každoročne zomiera samovraždou okolo 10,000 10 ľudí. Okrem toho je každý rok 20 až 3,300-krát toľko pokusov o samovraždu. V štatistike príčin úmrtí to dáva samovraždu výrazne pred dopravnými nehodami s približne 1,400 XNUMX úmrtiami ročne a drogami s približne XNUMX XNUMX ročnými úmrtiami.
Dve z troch samovrážd spáchajú muži. Ženy sa zasa častejšie pokúšajú o samovraždu – najmä mladé ženy do 30 rokov.
Samovražedné sklony: príčiny a rizikové faktory
Schizofrénia, niektoré poruchy osobnosti, ako sú hraničné a závislosti, tiež zvyšujú riziko samovrážd.
Ďalšími rizikovými faktormi pre samovražedné sklony sú napr
- Samovraždy alebo pokusy o samovraždu v rodine
- vlastné pokusy o samovraždu v minulosti
- Príslušnosť k sociálne marginalizovaným skupinám
- nezamestnanosť
- Finančné problémy
- Skúsenosti s násilím
- Odlúčenie od životného partnera
- Smrť blízkych príbuzných
- Zvyšujúci sa vek
- Osamelosť/sociálna izolácia
- Fyzické choroby, najmä tie, ktoré sú spojené s bolesťou
Samovražedné sklony: príznaky a varovné signály
- sociálny ústup
- Priame alebo nepriame vyjadrenie samovražedných myšlienok
- vonkajšie zmeny, napríklad tmavé oblečenie, zanedbaný vzhľad
- zanedbávanie výživy a osobnej hygieny
- rizikové správanie
- Rozlúčka, rozdávanie osobných vecí, príprava závetu
- Životné krízy
O akútnu samovraždu ide, keď má dotyčná osoba intenzívne myšlienky na únavu zo života a konkrétne samovražedné úmysly, takže akútny samovražedný čin bezprostredne hrozí. Akútne samovražedné sklony možno rozpoznať podľa nasledujúcich znakov. Dotknutá osoba…
- zotrváva vo svojich samovražedných úmysloch aj po dlhšom rozhovore
- má naliehavé samovražedné myšlienky
- je beznádejný
- trpí akútnou psychotickou epizódou
- už vykonal jeden alebo viac pokusov o samovraždu
Všimli ste si jeden alebo viacero z vyššie uvedených symptómov a znakov u príbuzného, priateľa alebo známeho? Potom by ste mali konať rýchlo. Upozornite na problém a ponúknite svoju podporu. Sprevádzajte dotyčného napríklad do psychiatrickej ambulancie. V prípade akútnych samovražedných sklonov treba zavolať na tiesňovú linku (112).
Samovražedné myšlienky - čo robiť?
Samovražedné myšlienky - čo robiť?
Vždy by ste mali niečo urobiť so samovražednými myšlienkami, ktoré máte vy sami alebo ktoré vyslovuje niekto iný! Dôležité je, ako často a ako sú tieto myšlienky naliehavé. Ako prvý krok môže pomôcť otvorený rozhovor s blízkym dôverníkom, kde môžu byť vyjadrené často mučivé myšlienky.
Ak sú však samovražedné myšlienky veľmi naliehavé a časté a dotyčný sa už od nich nevie dištancovať, je potrebná rýchla psychiatrická (urgentná) pomoc.
Akútne samovražedné sklony: lekárske ošetrenie
Akútne samovražedné sklony sa zvyčajne na začiatku liečia sedatívami, upokojujúcimi liekmi. Po odznení akútneho nebezpečenstva nasledujú psychoterapeutické diskusie. Či bude liečba pokračovať v nemocnici alebo ambulantne, závisí od toho, aké vysoké je riziko samovraždy pacienta.
Dôležitými prvkami liečby sú napr
- Rizikové faktory ako problematické sociálne kontakty či užívanie drog sú v maximálnej možnej miere eliminované.
- Je zabezpečené dôkladné monitorovanie pacientov, aby nemali prístup k potenciálnym samovražedným nástrojom, ako sú zbrane alebo lieky.
- Niektorí terapeuti uzatvárajú s pacientom zmluvu, ktorá nie je samovražedná. To znamená, že pacient súhlasí s liečbou a vyhlasuje, že si počas terapie neublíži. Táto zmluva samozrejme nie je právne záväzná, ale posilňuje vzťah dôvery a compliance – teda ochotu pacienta aktívne sa podieľať na liečbe.
- Samovražedným pacientom často chýba pevná denná štruktúra, ktorá im dáva stabilitu v každodennom živote. Liečba preto často zahŕňa konkrétne štruktúrovacie pomôcky, napríklad vo forme spoločne vypracovaných denných rozvrhov.
- Behaviorálny tréning môže pomôcť pacientom regulovať svoje emócie a lepšie zvládať konflikty.
- Metódy kognitívnej terapie sú zamerané na zmenu dysfunkčného štýlu myslenia, ktorý je charakterizovaný beznádejou, sebapodceňovaním, zadumaním a negatívnym hodnotením budúcnosti.
- Úspech terapie môže podporiť zapojenie príbuzných alebo blízkych priateľov.
Riešenie samovražedných sklonov: tipy pre príbuzných
Bojíte sa o príbuzného a pýtate sa sami seba: Čo by ste mali robiť, ak má niekto samovraždu? Najdôležitejšia rada na zvládnutie samovražedných sklonov znie: Buďte pri tom! Nenechávajte postihnutého samého a starajte sa o neho. Ďalšie dôležité rady:
- Berte ich vážne: Berte vážne myšlienky na samovraždu a nesúďte ich. Vyhnite sa vyhláseniam ako „Budeš v poriadku“ alebo „Dajte sa dokopy“. Aj keď sa vám popisované problémy nezdajú vážne, tí, ktorých sa to týka, budú vidieť veci úplne inak kvôli ich zúženým vzorcom myslenia a vnímania.
Dôležité: Prevezmite zodpovednosť za osobu samovraha tým, že zorganizujete pomoc, zostanete po jej boku a dáte im pocit, že ste tu pre ňu. Určite viete, aké dôležité je mať po svojom boku v akútnej, existenčnej kríze niekoho blízkeho.
Samovražedné sklony: kontaktné body
Okrem psychiatrov a psychoterapeutov v súkromnej praxi a psychiatrických ambulanciách existujú aj ďalšie kontaktné miesta pre ľudí ohrozených samovraždou a ich príbuzných. Napríklad
- Telefonická poradňa na čísle 0800-1110111
- Sociálna psychiatrická služba s miestnymi poradenskými a podpornými službami. Adresy je možné získať na miestnom zdravotníckom úrade
Svojpomocné skupiny na témy depresie a duševných chorôb môžu pomôcť aj pri samovražedných sklonoch. Adresy a kontaktné údaje nájdete na internete.
