Stručný prehľad
- Čo je rakovina prostaty? Zhubný nádor v prostate a jeden z najčastejších rakovín u mužov.
- Symptómy: často spočiatku žiadne príznaky, neskôr nešpecifické príznaky ako bolesť pri močení a ejakulácii, krv v moči a/alebo semennej tekutine, problémy s erekciou
- Príčiny: nie sú presne známe; možnými rizikovými faktormi sú najmä vyšší vek a genetická predispozícia
- Liečba: V počiatočných štádiách možno len „aktívny dohľad“. Inak chirurgia, chemoterapia, rádioterapia a/alebo hormonálna terapia.
- Zodpovedný odborník: Urológ.
- Prognóza: Pri včasnej diagnóze a liečbe sú dobré šance na vyliečenie. Ak sa rakovina už rozšírila, priemerná dĺžka života sa výrazne zníži.
Rakovina prostaty: popis
Karcinóm prostaty sa nesmie zamieňať s benígnou hyperpláziou prostaty, ktorá sa tiež zvyčajne vyskytuje po 50. roku života a s pribúdajúcim vekom častejšie: postihnutí sú dvaja z desiatich mužov vo veku 50 až 59 rokov a sedem z desiatich mužov nad 70 rokov.
Anatómia a funkcia prostaty
Prostata je jedným z mužských reprodukčných orgánov. Jeho hlavnou úlohou je produkovať sekrét, ktorý sa pridáva do semennej tekutiny počas ejakulácie. Jednou zložkou tejto sekrécie je takzvaný prostatický špecifický antigén, skrátene PSA. Tento enzým robí semennú tekutinu redšou. PSA je produkovaný výlučne prostatou. Jeho stanovenie sa používa na diagnostiku a progresiu rakoviny prostaty.
Rakovina prostaty: príznaky
- Problémy s vyprázdňovaním močového mechúra, napr. bolesť pri močení, slabý alebo prerušovaný prúd moču, zadržiavanie moču (= neschopnosť spontánne vyprázdniť močový mechúr)
- Bolesť pri ejakulácii, znížená ejakulácia
- Problémy s erekciou (znížená erekcia alebo impotencia)
- Krv v moči alebo semennej tekutine
- Bolesť v oblasti prostaty
- Problémy s pohybom čriev
- Bolesť v dolnej časti chrbta, panvy, bokov alebo stehien
Ak trpíte niektorými z vyššie uvedených ťažkostí, nemali by ste hneď predpokladať, že ide o karcinóm prostaty. Určite je však vhodné nechať sa vyšetriť u urológa. Môže vám povedať, či skutočne máte rakovinu prostaty alebo nie. Ak áno, okamžite zaháji liečbu, aby ste sa čo najskôr uzdravili.
Rakovina prostaty: príčiny a rizikové faktory
Vek
Vyšší vek je najvýznamnejším rizikovým faktorom rakoviny prostaty. Pred 50. rokom života sa zhubný nádor prostaty takmer vôbec nevyskytuje. Napríklad vo vekovej skupine 45-ročných sa u jedného z 270 mužov v priebehu nasledujúcich desiatich rokov vyvinie rakovina prostaty. V skupine 75-ročných sa to stáva už jednému zo 17 mužov.
Genetická predispozícia
Celkovo je však takýto familiárny karcinóm prostaty zriedkavý – 90 až 95 percent všetkých karcinómov prostaty pravdepodobne vzniká „spontánne“ (bez dedičných rizikových génov).
Etnické faktory
Dôvody pravdepodobne spočívajú v odlišných stravovacích návykoch (napr. preferencia vysokotučnej, živočíšnej stravy v USA oproti strave bohatej na obilniny a zeleninu s množstvom sóje v Ázii) a socioekonomických faktoroch. Úlohu môžu zohrávať aj genetické faktory.
Diéta, testosterón, sex, fajčenie, alkohol, zápaly?
Kedysi sa predpokladalo, že mužský pohlavný hormón testosterón zvyšuje riziko rakoviny prostaty. Dnes sa tento názor považuje za zastaraný. Je však správne, že zhubný nádor rastie v závislosti od testosterónu. To znamená, že testosterón podporuje rast už existujúceho karcinómu prostaty – ale nespúšťa rakovinu.
Za vyvrátený sa považuje aj predpoklad, že pohlavný styk ovplyvňuje riziko rakoviny prostaty: bez ohľadu na to, či muž nemá sex, málo alebo veľa – podľa aktuálnych výskumov to nemá na riziko ochorenia žiadny vplyv.
Podľa štúdií by mohla existovať aspoň slabá súvislosť medzi rakovinou prostaty a konzumáciou tabaku. Toto však treba ďalej skúmať. Zdá sa, že existuje aj súvislosť s konzumáciou alkoholu (aspoň s vysokou konzumáciou alkoholu).
Rakovina prostaty: vyšetrenia a diagnostika
Skríning rakoviny prostaty
Prvým krokom je pohovor: lekár sa pýta na všeobecné zdravotné ťažkosti (problémy s močením, zápcha, vysoký krvný tlak, problémy s erekciou atď.), ako aj na predchádzajúce ochorenia a užívanie liekov. Pýta sa tiež, či sú v rodine muža známe nejaké prípady rakoviny prostaty.
To znamená, že digitálno-rektálne vyšetrenie môže poskytnúť náznaky veľkých zmien v prostatickej žľaze. Tieto zmeny môžu byť dôsledkom už pokročilého karcinómu prostaty (v počiatočných štádiách ešte nie sú zmeny hmatateľné) alebo môžu mať neškodnejšiu príčinu. To môžu objasniť až ďalšie vyšetrenia.
Diagnóza rakoviny prostaty
Každý, kto v sebe objaví možné príznaky rakoviny prostaty, by mal určite zájsť k lekárovi. Správna kontaktná osoba pre podozrenie na rakovinu prostaty je špecialista na urológiu. Najprv sa porozpráva s pacientom, aby získal jeho anamnézu (anamnézu). Na tento účel sa lekár môže opýtať napríklad:
- Vyskytli sa vo vašej rodine prípady rakoviny prostaty alebo prsníka?
- Máte problémy s močením?
- Máte problémy s erekciou?
- Schudli ste v poslednej dobe nechcene?
- Mali ste v poslednej dobe horúčku alebo nočné potenie?
- Aký je váš všeobecný fyzický výkon?
- Máte nejaké problémy s trávením?
- Všimli ste si krv v moči alebo stolici?
- Cítite bolesť v dolnej časti chrbta („bolesť sedacieho nervu“)?
Potom nasleduje digitálna rektálna palpácia (pozri vyššie: skríning rakoviny prostaty).
Hodnota PSA
Dnes sa v krvi okrem palpačného vyšetrenia často zisťuje aj konkrétna hodnota: hodnota PSA. PSA (prostatický špecifický antigén) je proteín, ktorý je tvorený takmer výlučne bunkami prostaty a normálne prechádza do krvi len v malých množstvách. Zvýšené hladiny v krvi preto naznačujú zvýšenú aktivitu tkaniva prostaty – ako napríklad pri rakovine prostaty.
Hodnota PSA je nepochybne užitočná ako kontrolný parameter na hodnotenie priebehu rakoviny prostaty po liečbe. O jeho užitočnosti pri včasnej detekcii sa však diskutuje kontroverzne. Dôvodom je to, že hodnota PSA zisťuje aj bunkové zmeny v prostate, ktoré by sa inak pravdepodobne nikdy neprejavili a neviedli by k rakovine prostaty. Výsledok testu teda pre dotyčných mužov znamená zbytočnú psychickú záťaž a zbytočnú liečbu.
Transrektálny ultrazvuk (TRUS)
Okrem rektálnej palpácie a stanovenia hodnoty PSA sú na stanovenie diagnózy rakoviny prostaty zvyčajne potrebné ďalšie vyšetrenia. Patrí medzi ne transrektálny ultrazvuk (TRUS). Tu sa prostata vyšetruje pomocou ultrazvukového vyšetrenia cez konečník. To umožňuje lekárovi presnejšie posúdiť veľkosť a tvar prostaty.
Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI)
Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI) sa niekedy používa ako zobrazovací postup pri objasňovaní podozrenia na rakovinu prostaty. Poskytuje oveľa podrobnejšie obrázky ako transrektálny ultrazvuk (TRUS).
Odber vzoriek tkaniva z prostaty
Ak predchádzajúce vyšetrenia (rektálne vyšetrenie, meranie PSA, ultrazvuk) odhalia náznaky rakoviny prostaty, je ďalším krokom odber vzorky tkaniva z prostaty a jej podrobné laboratórne vyšetrenie (biopsia prostaty). Až potom sa dá s istotou povedať, či je alebo nie je rakovina prostaty skutočne prítomná.
V dôsledku odstránenia tkaniva nehrozí rozptýlenie rakovinových buniek v okolitom tkanive. Zákrok by však mohol spustiť lokálny zápal. Preto pacient dostáva antibiotiká preventívne v deň zákroku a možno ešte niekoľko dní.
Vyšetrenie vzoriek tkaniva
Vzorky tkaniva z prostaty vyšetrí patológ pod mikroskopom na rakovinové bunky (histopatologické vyšetrenie). To tiež odhaľuje, do akej miery sa rakovinové bunky zmenili (degenerovali) v porovnaní s normálnym tkanivom prostaty.
Ďalšou možnosťou klasifikácie nádorov je TNM systém.
Rakovina prostaty: staging
Ak histopatologické vyšetrenie vzoriek tkaniva potvrdí podozrenie na rakovinu prostaty, je potrebné preskúmať šírenie nádoru v tele. Týmto spôsobom sa dá určiť, v akom štádiu sa rakovina prostaty nachádza (staging). Od toho závisí individuálne plánovanie terapie.
- Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI): Dokáže zobraziť zväčšené lymfatické uzliny v panve – možnú indikáciu napadnutia rakovinovými bunkami – ako aj vzdialenejšie dcérske kolonizácie. Alternatívou k MRI je počítačová tomografia (CT).
- Scintigrafia skeletu (scintigrafia kostí): Týmto vyšetrením nukleárnej medicíny môže typ zistiť, či rakovina prostaty už metastázovala do kostí.
- Ultrazvukové vyšetrenie brucha: Slúži napríklad na zistenie prípadných metastáz rakoviny prostaty v pečeni. Prípadnú stázu moču v dôsledku tlaku nádoru na močovú rúru možno zistiť aj ultrazvukom.
Rakovina prostaty: Klasifikácia
- T1 teda znamená malý karcinóm prostaty, ktorý nespôsobuje žiadne nepohodlie a nie je ani hmatateľný, ani viditeľný na zobrazovaní, ale bol zistený iba biopsiou. Na druhom konci stupnice T4 predstavuje pokročilý nádor, ktorý prerástol do tkaniva obklopujúceho prostatu (napr. konečník).
- Pre hodnotu N sú možné dva výrazy: N0 znamená „žiadne postihnuté lymfatické uzliny“ a N1 znamená „regionálne lymfatické uzliny obsahujú rakovinové bunky“.
Rakovina prostaty: Liečba
Ako vyzerá liečba rakoviny prostaty v jednotlivých prípadoch závisí od viacerých faktorov. Rozhodujúce sú predovšetkým štádium rakoviny a vek pacienta. Lekár v maximálnej možnej miere zohľadní aj ďalšie faktory, ako sú akékoľvek sprievodné ochorenia a želania pacienta pri liečbe (napríklad odmietnutie chemoterapie).
Ak nádor nerastie alebo rastie len veľmi pomaly, ak nevyvoláva žiadne príznaky a pacient je už v pokročilom veku, liečba sa zatiaľ môže vynechať a nádor jednoducho pravidelne kontrolovať lekár .
O tom, ktorá terapia má kedy zmysel a aké vedľajšie účinky môžu mať jednotlivé formy liečby, sa dočítate v článku Rakovina prostaty – liečba.
Rakovina prostaty: Následná starostlivosť
- Čo najskôr odhaliť recidívu rakoviny prostaty (recidíva). Pomáha pri tom fyzikálne vyšetrenie a krvné testy (napríklad stanovenie hodnoty PSA).
Sledovanie by sa malo začať najneskôr do dvanástich týždňov po AB ukončení liečby rakoviny prostaty. V prvých dvoch rokoch by sledovanie malo prebiehať štvrťročne a v 3. a 4. ročníku polročne. Od 5. roku sa odporúča raz ročne sledovanie karcinómu prostaty. Ak je to možné, vyšetrenia by mal vykonávať urológ, ktorý má skúsenosti so starostlivosťou o onkologických pacientov (prax onkologického zamerania).
Rakovina prostaty často rastie pomaly a dá sa dobre liečiť, a preto je prognóza vo všeobecnosti priaznivá. Sú však aj prípady, kedy sa nádor šíri veľmi rýchlo a agresívne. Potom sú šance na uzdravenie horšie.
Podľa štatistík je päť rokov po diagnóze 89 percent pacientov stále nažive, zatiaľ čo zvyšných jedenásť percent zomrelo na zhubný nádor v prostate (relatívna 5-ročná miera prežitia). Priemerná dĺžka života pri rakovine prostaty je teda v porovnaní s inými typmi rakoviny celkom dobrá.
