Stručný prehľad
- Definícia: Náhla, zvyčajne jednostranná strata sluchu bez rozpoznateľného spúšťača, forma senzorineurálnej straty sluchu
- Symptómy: znížený sluch alebo úplná hluchota v postihnutom uchu, hučanie v ušiach, pocit tlaku alebo savej vaty v uchu, závraty, pocit srsti okolo ušnice, prípadne precitlivenosť na zvuk
- Príčiny a rizikové faktory: Presné príčiny nie sú známe, možnými spúšťačmi a rizikovými faktormi sú zápaly alebo poruchy prekrvenia vo vnútornom uchu, autoimunitné ochorenia, obezita, diabetes mellitus, vysoký krvný tlak, fajčenie, stres, emočná záťaž
- Liečba: Kortizón (zvyčajne ako tableta alebo infúzia, niekedy ako injekcia do ucha), pri miernej náhlej strate sluchu nie je často potrebná žiadna liečba
- Prognóza: Priaznivá, ak je náhla strata sluchu len mierna alebo postihuje len nízke alebo stredné frekvencie, inak sa prognóza zhoršuje. Nepriaznivé je aj to, ak je náhla strata sluchu sprevádzaná ťažkou poruchou sluchu a/alebo poruchami rovnováhy.
- Diagnostika: Odber anamnézy, vyšetrenie ucha, nosa a hrdla, rôzne vyšetrenia sluchu
- Prevencia: Vyhýbanie sa rizikovým faktorom, ako je fajčenie a stres, ako aj pravidelné lekárske prehliadky pri ochoreniach, ako je diabetes mellitus, znižujú riziko náhlej straty sluchu, ale nie je možné jej s istotou predchádzať.
Čo je náhla strata sluchu?
Skutočná náhla hluchota je formou senzorineurálnej straty sluchu. V kochlei vnútorného ucha sa zosilnené zvukové vlny prenášané cez stredné ucho premieňajú na elektrické nervové signály. Odtiaľ sa dostávajú do mozgu a tým aj do vedomej mysle. Pri náhlej strate sluchu je narušená konverzia signálu v slimáku.
V zásade k náhlej strate sluchu dochádza v každom veku a u všetkých pohlaví. U detí sú však veľmi zriedkavé. Väčšina postihnutých je vo veku okolo 50 rokov.
Formy náhlej straty sluchu
Náhla porucha sluchu môže byť klasifikovaná podľa jej závažnosti: Ľahká náhla strata sluchu spôsobuje len miernu poruchu sluchu, zatiaľ čo ťažké formy môžu spôsobiť stratu sluchu až hluchotu na postihnutej strane.
Po druhé, prípady náhlej straty sluchu sú klasifikované podľa ovplyvneného frekvenčného rozsahu: V slimákovi sú rôzne časti zodpovedné za rôzne frekvencie počas konverzie signálu. Nízke, stredné alebo vysoké tóny sa preto spracovávajú v oddelených oblastiach. Ak je pri náhlej strate sluchu postihnutá iba jedna z týchto oblastí, vedie to k nasledujúcim formám ochorenia:
- Vysokofrekvenčná strata sluchu
- Stredná strata sluchu
- Nízkofrekvenčná strata sluchu
Strata sluchu: príznaky
Typickým znakom náhlej hluchoty je náhla a nebolestivá strata sluchu. V závislosti od formy a závažnosti ochorenia môže pacient postihnutým uchom vnímať určité výšky tónu horšie alebo vôbec.
Náhla strata sluchu je často sprevádzaná ďalšími príznakmi, ktoré niekedy predchádzajú poruche sluchu ako varovný signál:
- Tinnitus (zvonenie v ušiach)
- Pocit tlaku alebo savej vaty v uchu
- závrat
- Pocit chlpatosti okolo ušnice (periaurálna dysestézia)
Schopnosť sluchu po náhlej strate sluchu nie je vždy jednoducho znížená. Niekedy sa namiesto straty sluchu alebo popri nej vyskytujú aj iné poruchy. Niektorí pacienti napríklad vnímajú zvuky a zvuky na postihnutej strane ako nadmerne hlasné. Táto precitlivenosť na zvuk sa nazýva hyperakúzia.
Iní pacienti uvádzajú zmenené vnímanie zvuku (dysakúzia). Niekedy sú zvuky na chorej strane vnímané nižšie alebo vyššie ako na zdravej strane (diplacusis). Bolesť nie je typickým príznakom náhlej straty sluchu a zvyčajne ju spúšťajú iné veci, napríklad pocit tlaku v uchu, ktorý niekedy náhlu stratu sluchu sprevádza.
Miernu stratu sluchu si postihnutí niekedy ani nevšimnú. Často sa to potom zistí až pri určitých testoch sluchu. Ak je však závažná, príznaky náhlej straty sluchu často vážne zhoršujú kvalitu života.
Strata sluchu: príčiny a rizikové faktory
Príčiny náhlej straty sluchu zatiaľ nie sú známe. Odborníci sa však domnievajú, že medzi spúšťače náhlej senzorineurálnej straty sluchu patria nasledujúce faktory:
- Poruchy obehu kochley
- Porucha funkcie určitých buniek v slimáku
- Zápal vnútorného ucha
- Autoimunitné ochorenia
- Endolymfatický hydrops (abnormálny nárast určitej tekutiny vo vnútornom uchu)
Endolymfatický hydrops mnohí ORL špecialisti nepovažujú za skutočnú poruchu sluchu. Je to spôsobené nahromadením prirodzenej tekutiny vo vnútornom uchu a zvyčajne izolovane ovplyvňuje nízke zvukové frekvencie. Zvyčajne spontánne vymizne v priebehu krátkeho času, a preto si nevyžaduje žiadnu špeciálnu liečbu.
Poruchy krvného obehu vo vnútornom uchu sú niekedy spôsobené problémami s (krčnou) chrbticou, ktoré sú v týchto prípadoch nepriamou príčinou náhlej straty sluchu.
Ľudia, ktorí trpia migrénami, majú zvýšené riziko náhlej straty sluchu.
Iné príčiny akútnej straty sluchu
Akútna porucha sluchu nie je vždy spôsobená skutočnou poruchou sluchu. Nasledujúce príčiny tiež niekedy spúšťajú spontánnu stratu sluchu:
- Cudzie teleso alebo voda v uchu
- Upchatie vonkajšieho zvukovodu alebo bubienka v dôsledku „ušného mazu“ (cerumenu)
- Poranenia ušného bubienka alebo kostičiek v strednom uchu
- Hromadenie tekutiny, krvácanie alebo hnisanie v strednom uchu
- Nevyvážený tlakový rozdiel medzi stredným uchom a vonkajším zvukovodom (nedostatočné vyrovnanie tlaku, napr. v lietadle)
Je náhla porucha sluchu: Kedy navštíviť lekára?
Náhla strata sluchu sa nepovažuje za akútny stav, ktorý si vyžaduje okamžité lekárske ošetrenie. Naliehavá návšteva lekára závisí od závažnosti straty sluchu, akýchkoľvek sprievodných symptómov a predchádzajúcich ochorení, ako aj individuálnej úrovne utrpenia pacienta. Vo väčšine prípadov sa náhla porucha sluchu lieči ambulantne alebo doma.
Iba v závažných prípadoch alebo ak strata sluchu progreduje, sú pacienti prijatí do nemocnice na ošetrenie.
Strata sluchu: vyšetrenia a diagnostika
Keď sa objavia prvé príznaky náhlej straty sluchu, je vhodné navštíviť lekára. ORL špecialista určí rozsah a typ straty sluchu a vylúči iné možné príčiny akútnej poruchy sluchu.
Nasleduje celkové ušné, nosné a krčné vyšetrenie (ORL vyšetrenie). Pomocou otoskopie (ušnej mikroskopie) lekár vyšetrí zvukovod a bubienok na prípadné poškodenie.
Dôležité je aj vyšetrenie sluchu: pri Weberovom teste lekár udrie ladičkou a položí ju na temeno hlavy pacienta. Pacient je potom požiadaný, aby uviedol, na ktorej strane počuje zvuk vibračnej ladičky hlasnejšie.
Počas vyšetrenia sluchu pomocou tónovej audiometrie ORL lekár prehráva pacientovi zvuky v rôznych frekvenciách (prostredníctvom reproduktorov alebo slúchadiel). Hlasitosť sa potom postupne znižuje, až kým pacient sotva počuje príslušný zvuk („prah počutia“). Takto vytvorená krivka sluchu (audiogram) môže byť použitá na zobrazenie, ktorý frekvenčný rozsah porucha sluchu ovplyvňuje a ako výrazná je.
Pri tympanometrii sa do vonkajšieho zvukovodu zavedie špeciálna sonda na kontrolu funkcie stredného ucha. Súčasťou rutinných vyšetrení na (podozrenie) na stratu sluchu je aj test zmyslu pre rovnováhu a meranie krvného tlaku.
Ďalšie vyšetrenia
V individuálnych prípadoch sú užitočné ďalšie vyšetrenia na objasnenie prípadnej náhlej poruchy sluchu.
Funkciu vnútorného ucha je možné kontrolovať napríklad meraním otoakustických emisií (OAE).
Na vylúčenie špecifického nádoru v mozgu (tumor cerebellopontine angle) ako príčiny problémov so sluchom je niekedy potrebné vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MRI).
Strata sluchu: liečba
Keďže skutočné príčiny náhlej straty sluchu nie sú známe, neexistuje žiadna kauzálna liečba náhlej straty sluchu. Je však známe, že niektoré možnosti liečby sú do istej miery účinné pri náhlej strate sluchu (lieky ako prednizolón alebo iné „kortizóny“). Hoci existujú aj iné metódy, ich účinnosť je medzi odborníkmi sporná.
Strata sluchu počas tehotenstva je zriedkavá, a preto neexistuje štandardná liečba pre tehotné ženy. Vzhľadom na možné postihnutie nenarodeného dieťaťa je liečba vopred podrobne prediskutovaná s lekárom.
Tip: Každý pacient by sa mal poradiť so svojím lekárom o rôznych možnostiach a rizikách liečby akútnej straty sluchu. Spoločne sa potom rozhodnú, ktorá liečba sa v konkrétnom prípade javí ako najsľubnejšia.
Mierna náhla strata sluchu, ktorá takmer nepostihuje pacienta, nie je nevyhnutne liečená. Niekedy počkáte aj niekoľko dní – v mnohých prípadoch sa náhla porucha sluchu spontánne upraví sama. Či a kedy sa tak v jednotlivých prípadoch stane, však nie je možné predpovedať.
Strata sluchu: možnosti liečby
kortizón
Vysoké dávky glukokortikoidov („kortizón“), ako je prednizolón, sa odporúčajú predovšetkým na liečbu akútnej náhlej straty sluchu. Aktívne zložky sa zvyčajne podávajú vo forme tabliet alebo infúzií počas niekoľkých dní. Dávkovanie je založené na aktuálnych smerniciach príslušnej krajiny.
Pretože liek je vo všeobecnosti účinný v celom tele, keď sa podáva ako tableta alebo infúzia, označuje sa to ako systémová terapia. Existuje možnosť, že vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť v rôznych oblastiach tela, ako napríklad zvýšená hladina cukru v krvi.
V prípade, že systémová kortizónová terapia dostatočne nepomôže, je tu možnosť vpichu kortizónu priamo do ucha (intratympanická aplikácia). V tomto prípade má liek prakticky len lokálny účinok, čím sa zabráni systémovým vedľajším účinkom. Pri tejto aplikácii kortizónu priamo do ucha však hrozia ďalšie následky ako bolesť, závrat, poranenie bubienka (perforácia bubienka) či zápal stredného ucha.
Odborníci sa domnievajú, že účinnosť glukokortikoidov pri náhlej strate sluchu je spôsobená protizápalovými a dekongestačnými vlastnosťami lieku.
Kyslíková terapia
Iné lieky
Pri náhlej strate sluchu sa niekedy odporúčajú lieky, ktoré rozširujú cievy (vazodilatanciá) alebo zlepšujú prietokové vlastnosti krvi (reologiká). Pre chýbajúce dôkazy o účinnosti a možných vedľajších účinkoch však už takéto prípravky odborné združenia na liečbu náhlej straty sluchu neodporúčajú.
To isté platí pre antivírusové lieky, ako je acyklovir, ktoré sa tiež niekedy ponúkajú na liečbu náhlej straty sluchu. V štúdiách sa doteraz nezistil žiadny prínos tejto liečby. Pri iných alternatívnych liečebných metódach, ako je akupunktúra alebo homeopatia, tiež dodnes neexistujú dôkazy o účinnosti.
chirurgia
V prípade úplnej straty sluchu alebo ťažkej straty sluchu prichádza do úvahy kochleárny implantát. Po strate sluchu sa v rámci operácie zavedie malý prístroj, ktorý prenáša zvuky z prijímača na vonkajšej strane ucha do sluchového nervu na vnútornej strane. „Prijímač“ vyzerá podobne ako bežný načúvací prístroj.
Domáce lieky na náhlu stratu sluchu
Upokojujúce čaje možno použiť ako domáci liek na zníženie stresu. Proti samotnej náhlej strate sluchu však nepomáhajú.
Oddýchnite si a prestaňte fajčiť
Odborníci vo všeobecnosti odporúčajú po náhlej strate sluchu dostatok odpočinku. V jeho rozvoji hrá zrejme dôležitú úlohu stres. To je dôvod, prečo pacientov s náhlou poruchou sluchu lekár zvyčajne na nejaký čas uvedie na práceneschopnosť a po náhlej strate sluchu by sa nemali hneď vrátiť do práce.
Šport je vo všeobecnosti možný po náhlej strate sluchu. Je však dôležité zabezpečiť, aby:
- Šport nezaťažuje vaše uši (ako je to napríklad pri vyrovnávaní tlaku pri potápaní)
- Šport vám nespôsobuje ďalší stres
- Príznaky náhlej straty sluchu by neviedli k zvýšenému riziku zranenia (ako sú závraty a problémy s rovnováhou)
Keďže u fajčiarov je zvýšené riziko náhlej straty sluchu, je nanajvýš vhodné, aby sa okrem odpočinku úplne vzdali nikotínu, teda prestali fajčiť.
Strata sluchu: priebeh ochorenia a prognóza
Priebeh a prognóza náhlej straty sluchu vo veľkej miere závisí od toho, aká závažná je porucha sluchu na začiatku, či sa zhoršuje a v akom frekvenčnom rozsahu sa porucha sluchu vyskytuje:
- Najpriaznivejšia prognóza je pre poruchu sluchu, ktorá postihuje len nízky alebo stredný frekvenčný rozsah alebo je sprevádzaná len miernou stratou sluchu.
- Ak strata sluchu progreduje ďalej, prognóza sa zhoršuje.
- Prognóza býva nepriaznivá u pacientov, ktorých poruchu sluchu sprevádzajú poruchy rovnováhy.
Ako bude náhla porucha sluchu v jednotlivých prípadoch postupovať, nie je možné predpovedať. To isté platí pre trvanie poruchy sluchu. V zásade platí, že najmä mierna porucha sluchu sa často po niekoľkých dňoch spontánne zahojí. Ťažká porucha sluchu je na druhej strane často sprevádzaná dlhotrvajúcimi alebo dokonca celoživotnými poruchami sluchu (strata sluchu).
Strata sluchu: riziko recidívy
Pacienti s náhlou stratou sluchu majú približne 30-percentné riziko, že skôr či neskôr utrpia ďalšiu náhlu stratu sluchu (recidíva). Ohrození sú najmä ľudia s existujúcimi rizikovými faktormi, ako je vysoký krvný tlak alebo pretrvávajúci stres. Okrem toho sú pacienti s náhlou stratou sluchu v rozsahu nízkych alebo stredných frekvencií obzvlášť náchylní na recidívy.
Strata sluchu: prevencia
Predísť náhlej strate sluchu s istotou nie je možné. Máte však možnosť znížiť svoje osobné riziko. Ak je to možné, vyhýbajte sa rizikovým faktorom, ako je fajčenie a stres.
Ak máte napríklad diabetes mellitus, dbajte na pravidelné lekárske prehliadky u svojho lekára.
