Dilatačná kardiomyopatia: Popis.
Dilatačná kardiomyopatia (DCM) je závažné ochorenie, pri ktorom srdcové svaly menia svoju štruktúru. Už nefunguje správne a tak srdce pumpuje menej krvi do systémového obehu počas fázy vypudzovania (systoly). Okrem toho sa srdcový sval už zvyčajne nemôže správne uvoľniť, takže je narušená aj fáza, v ktorej sa srdcové komory musia naplniť krvou (diastola) a expandovať.
Táto forma kardiomyopatie dostala svoj názov podľa toho, že počas choroby sa rozširuje najmä ľavá komora. Ak ochorenie progreduje, môže byť postihnutá aj pravá komora a predsiene. Steny srdca sa môžu pri rozširovaní stenčiť.
Koho postihuje dilatačná kardiomyopatia?
Dilatačná kardiomyopatia: Symptómy
Pacienti s DCM majú často typické príznaky slabého srdca (srdcové zlyhanie). Na jednej strane srdce pre svoj obmedzený výkon nestíha dostatočne zásobovať telo krvou a tým ani kyslíkom (cyanóza) – lekári hovoria o zlyhaní dopredu.
Na druhej strane je srdcové zlyhanie tiež často spojené s reverzným zlyhaním. To znamená, že krv sa zálohuje v tých krvných cievach, ktoré vedú do srdca. Ak je postihnuté ľavé srdce (zlyhanie ľavého srdca), takéto prekrvenie postihuje najmä pľúca. Ak je pravá komora oslabená, krv sa hromadí v žilových cievach, ktoré prichádzajú z celého tela.
Dilatačná kardiomyopatia sa najprv prejaví príznakmi progresívneho zlyhania ľavého srdca. Pacienti trpia:
- Únava a znížená výkonnosť. Postihnutí jedinci sa často sťažujú na celkový pocit slabosti.
- Dýchavičnosť pri fyzickej námahe (námahová dýchavičnosť). Ak je kardiomyopatia už veľmi pokročilá, dýchavičnosť sa môže objaviť aj v pokoji (kľudová dýchavičnosť).
- Tlak v hrudníku (angina pectoris). Tento pocit sa tiež objavuje hlavne pri fyzickej námahe.
V priebehu ochorenia dilatačná kardiomyopatia často postihuje aj pravú komoru. V takýchto prípadoch lekári hovoria o globálnej nedostatočnosti. Okrem príznakov ľavostranného srdcového zlyhania sa potom pacienti sťažujú na zadržiavanie tekutín (edém), najmä v nohách. Okrem toho sa krčné žily často stávajú veľmi výraznými, pretože krv sa hromadí aj z hlavy a krku.
Keďže sa pri DCM mení štruktúra srdcového svalu, je narušená aj elektrická tvorba a prenos impulzov do srdca. Preto je dilatačná kardiomyopatia často spojená so srdcovými arytmiami. Postihnutí jedinci to občas pociťujú ako búšenie srdca. S progresiou ochorenia sa arytmie môžu stať nebezpečnejšími a spustiť obehový kolaps alebo – v najhoršom prípade – aj náhlu srdcovú smrť.
Kvôli zhoršenému prietoku krvi v predsieňach a komorách sa krvné zrazeniny tvoria ľahšie pri dilatačnej kardiomyopatii ako u zdravých ľudí. Ak sa takáto zrazenina uvoľní, môže vstúpiť do tepien s prietokom krvi a zablokovať ich. To môže viesť k závažným komplikáciám, ako je pľúcny infarkt alebo mŕtvica.
Dilatačná kardiomyopatia: príčiny a rizikové faktory
Dilatačná kardiomyopatia môže byť primárna alebo sekundárna. Primárny znamená, že pochádza priamo zo srdcového svalu a je v ňom obmedzený. Pri sekundárnych formách sú spúšťačmi DCM iné ochorenia alebo vonkajšie vplyvy. Srdce alebo iné orgány sú potom poškodené len v dôsledku týchto faktorov.
Primárna dilatačná kardiomyopatia je v niektorých prípadoch genetická. V dobrej štvrtine prípadov sú postihnutí aj ďalší členovia rodiny. Často sú spúšťače primárnej DCM neznáme (idiopatické, asi 50 percent).
Dilatačná kardiomyopatia je forma ochorenia srdcového svalu, ktorá je pomerne často spôsobená sekundárne. Spúšťače zahŕňajú napríklad:
- Zápal srdcového svalu (myokarditída), napríklad vyvolaný vírusmi alebo baktériami (príklady: Chagasova choroba, Lymská choroba).
- Poruchy srdcovej chlopne
- Autoimunitné ochorenia, ako je systémový lupus erythematosus (SLE).
- Hormonálne poruchy (najmä rastové a hormóny štítnej žľazy).
- Lieky: Niektoré lieky proti rakovine (cytostatiká) môžu spôsobiť ochorenie rozšíreného srdcového svalu ako zriedkavý vedľajší účinok.
- Podvýživa
- Radiačná terapia do oblasti hrudníka
- Vrodené ochorenia ovplyvňujúce bielkovinovú štruktúru svalov, napr. svalové dystrofie.
- Environmentálne toxíny: Najmä ťažké kovy, ako je olovo alebo ortuť, sa ukladajú v srdcovom svale a narúšajú bunkový metabolizmus.
- Koronárna choroba srdca (CHD). U postihnutých dostáva srdcový sval trvalo príliš málo kyslíka, a preto mení svoju štruktúru (ischemická kardiomyopatia). Na vine je zúženie koronárnych tepien.
- Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa počas tehotenstva vyskytuje dilatačná kardiomyopatia. Súvislosti sú tu však stále nejasné.
Dilatačná kardiomyopatia: vyšetrenia a diagnostika
Najprv sa lekár pýta pacienta na jeho anamnézu. Zaujíma ho najmä symptómy pacienta, kedy sa vyskytujú a ako dlho sú prítomné. Dôležité je vedieť aj to, či pacient pije veľa alkoholu, berie iné drogy alebo má nejaké predchádzajúce ochorenia.
Po pohovore nasleduje fyzické vyšetrenie. Niektoré príznaky srdcového zlyhania môže lekár vidieť aj voľným okom. Napríklad koža postihnutého človeka často vyzerá modrastá (cyanóza) v dôsledku chronického nedostatku kyslíka. Pľúcny edém môže byť badateľný ako chrastivý zvuk pri počúvaní pľúc.
Mnohé ochorenia srdcového svalu vykazujú podobné príznaky. Na presné určenie typu kardiomyopatie sú potrebné špeciálne diagnostické testy a pomoc lekárskeho vybavenia. Najdôležitejšie vyšetrenia sú:
- Elektrokardiogram (EKG): Mnoho pacientov s DCM má špecifickú poruchu elektrickej aktivity srdca na EKG nazývanú blok ľavého ramienka.
- Röntgen hrudníka: V dôsledku zväčšenej ľavej komory sa srdce na röntgenových snímkach javí zväčšené (kardiomegália). Je na tom vidieť aj prekrvenie pľúc.
- Srdcová katetrizácia. Pri tejto metóde je možné vyšetriť koronárne cievy (koronarografia) a odobrať vzorky tkaniva zo srdcového svalu (biopsia myokardu). Vyšetrenie jemného tkaniva pod mikroskopom umožňuje spoľahlivú diagnózu.
Existujú aj určité krvné hodnoty, ktoré môžu byť zvýšené v súvislosti s DCM. Tieto nálezy sú však sotva špecifické, ale vyskytujú sa pri mnohých srdcových, ale aj iných ochoreniach. Napríklad vysoké hladiny BNP vo všeobecnosti naznačujú zlyhanie srdca.
Dilatačná kardiomyopatia: liečba
Ak príčina nie je známa a/alebo sa nedá liečiť, potom prichádza do úvahy iba symptomatická liečba DCM. Prioritou je potom zmiernenie príznakov srdcového zlyhania a čo najväčšie oddialenie jeho progresie. Na tento účel sú k dispozícii rôzne skupiny liekov, ako sú beta-blokátory, ACE inhibítory a diuretiká. Lieky na „riedenie krvi“ sú navrhnuté tak, aby zabránili tvorbe krvných zrazenín.
V zásade by sa pacienti s dilatačnou kardiomyopatiou mali fyzicky uskromniť, aby nepreťažili slabé srdce. Avšak „dávkované cvičenie“ má výhody oproti úplnej imobilizácii.
Dilatačná kardiomyopatia: priebeh a prognóza ochorenia.
Prognóza ochorenia je nepriaznivá pre dilatačnú kardiomyopatiu. Priemerná dĺžka života a progresia ochorenia v konečnom dôsledku závisia od stupňa srdcového zlyhania. Hoci je možné podporiť srdce vhodnými liekmi, nie je možné zastaviť alebo dokonca zvrátiť postup ochorenia. DCM čoraz viac obmedzuje každodenný život postihnutých.
Počas prvých desiatich rokov od diagnózy zomrie 80 až 90 percent pacientov s DCM. Často sú príčinou následky srdcového zlyhania alebo náhlej srdcovej smrti.
Samotní pacienti môžu priebeh ochorenia len ťažko ovplyvniť. Avšak tí, ktorí abstinujú od drog a užívajú si alkohol len s mierou, sa vyhýbajú minimálne dvom rizikovým faktorom dilatačnej kardiomyopatie.
