Slovo receptor je odvodené z latinského slova recipere, čo znamená „prijať“ alebo „prijať“. Vysvetlené veľmi jednoducho, receptor možno opísať ako miesto ukotvenia bunky, zvyčajne bunkový povrch. Keď poslovia, proteíny or hormóny k receptoru, spúšťajú špecifický signál v bunke. Obrázok kľúča (posol) a zámku (receptor) sa často vyberá ako metafora - spustí sa reakcia iba vtedy, keď sa tieto dva navzájom zapadnú.
Receptor: zmyslové bunky v tele
Každý receptor reaguje iba na jeden konkrétny stimul - rovnako ako prvý článok v reťazci našich zmyslov, funguje ako druh biologického senzora. Ak je stimul dostatočne silný, presmeruje sa na akčný potenciál, dosahujúci stred nervový systém.
Rozlišuje sa medzi primárnymi senzorickými bunkami, ktoré samy vytvárajú akčné potenciály (napríklad dotykové receptory koža) a sekundárne senzorické bunky, ktoré samy osebe negenerujú akčné potenciály (napríklad klávesy receptory).
Membránový receptor a jadrový receptor
Takzvané membránové receptory sa nachádzajú na povrchu biomembrán. Okrem prenosu signálov tu receptory vykonávajú aj ďalšiu funkciu transportu látok do bunky. Týmto spôsobom však vírusy môže tiež vstúpiť do bunky.
Nezávisle od toho špeciálne proteíny fungujú ako jadrové receptory. Jadrový receptor je určite miestom pristátia hormóny - receptor tu tiež prijíma signál a prevádza ho, čo ovplyvňuje produkciu určitých proteíny.
Receptory sú vysoko špecializované
Pretože každý receptor je navrhnutý tak, aby reagoval iba na jeden stimul, vyžaduje si vysoko špecializovaný systém, ktorý nám umožní vnímať zmyslový vstup. Napríklad na snímanie dotykov koža musia byť vybavené receptormi pre studený, teplo, tlak a bolesť.
Každý teplotný receptor neustále prenáša informácie o telesnej teplote do centrálnej nervový systém. Zvyčajne to nedokáže spracovať teploty pod 10 stupňov alebo nad 45 stupňov; to je miesto, kde bolesť receptory naštartujú.
