úvod
Nervus vestibularis je vestibulárny nerv a je súčasťou vestibulocochleárneho nervu. Týmto nervom je VIII. lebečný nerv.
Vestibulokochleárny nerv možno rozdeliť na dve časti, kochleárny nerv, tj. Sluchový nerv, a vestibulárny nerv, tj. Vestibulárny nerv. Funkciou nervu je prenos informácií z orgánov vyvážiť in vnútorné ucho k mozog.
Anatómie
Nervus vestibularis pochádza z vnútorné ucho v takzvanom vestibulárnom zhluk nervových buniek. zhluk nervových buniek je zbierka nervová bunka orgánov. Razí si cestu spolu so sluchovým nervom vnútorné ucho kanál (vnútorný sluchový meatus) na dosiahnutie zadnej fossy.
Táto spoločná cesta sa nazýva aj vestibulokochleárny nerv. Vstup vestibulocochleárneho nervu do zadnej fossy sa uskutočňuje pri otvore, takzvanom vnútornom akustickom poruse. Odtiaľto môže nerv vstupovať do mozgový kmeň na uhol cerebelárneho mosta, kde je opäť rozdelený na dve časti vestibulokochleárneho nervu.
Nervus vestibularis sa potom presunie do svojich kraniálnych nervových jadier, „rovnovážnych jadier“ (Nuclei vestibulares) v kosoštvorci mozog (kosoštvorcový). Existujú celkom štyri „rovnovážné jadrá“, ktoré majú rôzne názvy v závislosti od ich lokalizácie. Existuje nucleus vestibularis superior, nucleus vestibularis inferior, nucleus vestibularis medialis a nucleus vestibularis lateralis.
Odtiaľto sa informácie, ktoré prišli cez vestibulárny nerv (tzv. Aferencie), prepnú a preposielajú ďalej. Informácie z orgánov rovnováhy sa prenášajú do ďalších oblastí mozog a miecha. Funkciu vestibulárneho nervu je možné skontrolovať pomocou mozgový kmeň audiometria odpovedí, známa tiež ako BERA (audiometria vyvolaná mozgovým kmeňom).
Subjekt je prostredníctvom slúchadiel vystavený sluchovým podnetom v zvukotesnej miestnosti. Elektródy pripevnené k hlava normálne umožňujú odvodenie mozgových potenciálov po podaní sluchových stimulov, ktoré sa potom zobrazujú vo forme kriviek.
